
V slovenskom právnom systéme, ako aj v európskom kontexte, zohráva dôležitú úlohu ochrana osobnosti a zdravia zamestnancov. Nemajetková ujma, ktorá predstavuje zásah do psychickej sféry osoby a jej postavenia v spoločnosti, je oblasť, ktorej súdna prax venuje zvýšenú pozornosť. Na rozdiel od majetkovej ujmy, nemajetková ujma sa nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Peniaze zohrávajú iba akúsi podpornú úlohu, slúžia ako prostriedok zmiernenia nemajetkovej ujmy, ktorá vzniká nespravodlivým konaním, ohrozením alebo porušením právnych povinností. Nemajetková ujma sa dotýka predovšetkým zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne. Ujma môže spôsobiť aj psychiatrické problémy a závažne sťažiť pracovný život poškodeného, sprevádzaná stresom, frustráciou, úzkosťou a traumou. Mnohokrát má osoba doživotné následky. Aj keď finančné odškodnenie nedokáže napraviť ujmu, ktorú daná osoba utrpela, je dôležité poznať možnosti, ako sa domáhať spravodlivosti.
Nemajetková ujma, na rozdiel od majetkovej, sa ťažko vyjadruje v peniazoch, pretože sa dotýka hodnôt, ktoré nepatria do majetkovej sféry, ako sú život, zdravie, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Tieto hodnoty nemožno objektívne oceniť, no ich porušenie môže mať závažné dôsledky pre dotknutú osobu.
Poškodený má niekoľko možností, ako sa brániť proti neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti:
Pri výkone závislej práce môže dôjsť k porušeniu práva zamestnanca na zdravie. V prípade smrti zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú pozostalí (manžel/ka a nezaopatrené dieťa) nárok na jednorazové odškodnenie.
V praxi sa objavili otázky, či sa môžu pozostalí domáhať priamo od zamestnávateľa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá presahuje výšku určenú zákonom o sociálnom poistení, a to z dôvodu zásahu do osobnostných práv v rámci civilného práva. Súdy sa k tejto otázke stavajú rôzne. Niektoré súdy sa prikláňajú k názoru, že verejnoprávny nárok má prednosť pred súkromnoprávnym a jednorazové odškodnenie má satisfakčný charakter, ktorý konzumuje nárok na finančné zadosťučinenie v prípade zásahu do osobnostných práv. Iné súdy pripúšťajú možnosť uplatnenia zadosťučinenia v peniazoch podľa Občianskeho zákonníka, avšak len subsidiárne a za splnenia určitých podmienok, ako je preukázanie mimoriadne závažnej ujmy pri mimoriadnych okolnostiach.
Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu
V praxi sa vyskytujú problémy pri odškodňovaní sekundárnych obetí smrteľných pracovných úrazov. Jedným z problémov je úzke vymedzenie okruhu osôb, ktoré môžu dosiahnuť na jednorazové odškodnenie. Okruh oprávnených pozostáva iba z osôb, ktoré uzatvorili manželstvo, a dieťaťa (pokiaľ spĺňa podmienku nezaopatrenosti), a vôbec nepočíta s inými blízkymi osobami. Ďalším problémom je preukazovanie mimoriadne závažnej ujmy pri mimoriadnych okolnostiach.
V slovenskej judikatúre existujú dva protichodné názory na možnosť súbežného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a náhrady škody na zdraví. Podľa jedného názoru je možné uplatňovať popri sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nárok na náhradu škody na zdraví, pretože uplatnením každého z týchto nárokov sa odškodňuje obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. Podľa druhého názoru nie je možné popri sebe uplatňovať tieto dva nároky, pretože odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v sebe zahŕňa aj odškodnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zamestnanec je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri výkone práce. Rozlišuje sa medzi úmyselným a neúmyselným zavinením. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec zodpovedá za celú škodu, pri neúmyselnom zavinení môže byť náhrada škody obmedzená. Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že ju nespôsobil on, alebo že škoda vznikla v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť.
Zamestnanec za škodu nezodpovedá, ak škoda vznikla:
Zamestnávateľ je povinný prijímať preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku škôd a oboznamovať s nimi zamestnancov. Zamestnanci sú povinní dodržiavať tieto opatrenia a chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou alebo zničením.
Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu
Rozhodovacia prax súdov v Slovenskej republike je pomerne nejednotná v otázkach krytia náhrady nemajetkovej ujmy z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Ide o situáciu, kedy sa napr. Dňa 24. Pani Haasová spolu so svojou dcérou podali na Okresnom súde Vranov nad Topľou žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej stratou manžela a otca podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná proti žalovanému, ktorý spôsobil autonehodu, pri ktorej pán Haas utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Prvostupňový súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 15 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. V doterajšej súdnej praxi sa objavili rôzne právne názory na otázku, či poisťovňa, zabezpečujúca tzv. PZP ( povinné zmluvné poistenie vozidiel ) je povinná okrem škôd spôsobených pri dopravnej nehode hradiť z tohto poistenia aj náhradu nemajetkovej ujmy na základe žaloby na ochranu osobnosti podľa ustanovení § 13 nasl. Právna teória aj prax je jednotná v závere, že neoprávneným zásahom do osobnostného práva je aj spôsobenie smrti, kde prichádza do úvahy možnosť primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. ( „Spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny“ - NS ČR sp. zn. 30Cdo 1678/2004, PR, 2005, č. 12). Inými slovami, ak pri dopravnej nehode vznikne aj iná, ako materiálna škoda ( napr. na vozidle ), spočívajúca napr. v citovej ujme spôsobenej napr. úmrtím pri dopravnej nehode, ochrany osobnosti s môžu cestou žaloby domáhať aj pozostalí. Originalitu práva pozostalých domáhať s na súde ochrany pred neoprávneným zásahom do ich osobnosti potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „ Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Nakoľko niektoré otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sú harmonizované smernicou 72/166/EHS a smernicou 90/232/EHS , Krajský súd vo vyššie uvedenom konaní požiadal Súdny dvor o vysvetlenie, či sa článok 3 ods. Odpoveď na otázku, či náhrada nemajetkovej ujmy spadá pod povinné poistenie zodpovednosti za škodu má aj priamy vplyv na vedľajšie účastníctvo poisťovne v konaní na krajskom súde a následne na povinnosť poisťovne uhradiť žalobcom aj tzv. Súdny dvor pri posudzovaní predmetnej otázky poukázal na ustálenú judikatúru prijatú vo veci Marques Almeida, C-300/10, podľa ktorej zámerom smerníc nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu, ale členské štáty sú stále oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel . Súdny dvor na základe týchto svojich úvah dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Drozdovs, C-277/12. Súdny dvor v citovanom rozhodnutí uviedol, že ak členský štát priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nemôže jej maximálnu výšku stanoviť nižšie než sú výšky minimálneho poistného krytia stanovené v druhej smernici, t. j.
Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma
tags: #nemajetkova #ujma #voci #zamestnavatelovi #podmienky