Postúpenie Nesplatnej Pohľadávky: Podmienky a Možnosti Riešenia

V dynamickom svete obchodu je bežné, že partneri nemusia vždy plniť svoje záväzky včas, čo vedie k vzniku nesplatných pohľadávok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postupy a možnosti riešenia takýchto situácií, s dôrazom na platnú legislatívu a súdnu prax na Slovensku.

Predchádzanie Problémom s Neplatením

Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť problémom s dlžníkmi, je myslieť na možné riziká už na začiatku spolupráce. V prípade dodávky tovaru je vhodné využiť výhradu vlastníctva, ktorá zabezpečuje, že tovar zostáva majetkom dodávateľa až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Takáto dohoda musí mať písomnú formu. Hoci nie vždy je možné uzatvárať písomné zmluvy pre každú transakciu, je dôležité si uvedomiť, že obchodný vzťah bez písomnej zmluvy a riadneho zabezpečenia pohľadávok je rizikový.

Právne Kroky pri Vymáhaní Pohľadávok

Ak obchodný partner neplní svoje záväzky, existuje niekoľko právnych krokov, ktoré môže veriteľ podniknúť.

Písomná Výzva na Uhradenie Dlhu

V prvom rade by ste mali dlžníka písomne vyzvať k tomu, aby svoj dlh uhradil čo najskôr. Táto povinnosť síce nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ale týmto spôsobom je možné predísť situácií, keď dlžník nezaplatil iba z nepozornosti a nevykladať zbytočné náklady na vymáhanie dlhu súdnou cestou. Táto výzva by mala obsahovať presnú sumu dlhu, dátum splatnosti a upozornenie na možné právne kroky v prípade nezaplatenia.

Súdne Vymáhanie Pohľadávky

V prípade, ak dlžník napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatil, je možné tento dlh uplatniť na súde. Ak sa veriteľ rozhodne svoju pohľadávku voči dlžníkovi uplatniť na súde je potrebné, aby ju uplatnil počas plynutia premlčacej doby. Ak tak urobí až po uplynutí premlčacej doby, dlžník môže na súde vzniesť námietku premlčania následkom čoho súd veriteľovi jeho právo neprizná. Základná premlčacia doba v občiansko-právnych vzťahoch je 3 roky a v obchodno-právnych 4 roky. Premlčacia doba začína plynúť dnom, kedy mohol byť nárok uplatnený na súde prvýkrát, t.j. dňom nasledujúcom po dni splatnosti.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Príslušným súdom na podanie žaloby vo veci nezaplatenia pohľadávky je okresný súd, v obvode ktorého má dlžník bydlisko, respektíve sídlo. Žaloba musí obsahovať najmä (i) adresu súdu, ktorému je určená, (ii) označenie toho, kto ju podáva a proti komu smeruje, a to v rozsahu požadovanom Občianskym súdnym poriadkom, (iii) vec, ktorej sa týka a čo sleduje (t.j. žalobný petit) a (iv) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj označenie dôkazov (napr. zmluvy, objednávky, faktúry). Listinné dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu je potrebné priložiť k žalobe. Za podanie žaloby je potrebné uhradiť aj súdny poplatok. Ten je stanovený pri nárokoch na peňažné plnenie vo výške 6% zo žalovanej sumy, najmenej však 16,75 EUR a najviac 16.596,50 EUR (v obchodných veciach 33.193,50 EUR). Bez zaplatenia poplatku súd nebude vo veci konať. V prípade, ak mal žalobca vo veci v celom rozsahu úspech, súd by mu mal priznať náhradu vynaložených nákladov, t.j.

Platobný Rozkaz

V prípade, ak si veriteľ uplatňuje žalobou peňažné plnenie, môže požadovať vydanie platobného rozkazu, čo je z procesného hľadiska najjednoduchší a najrýchlejší spôsob získania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Platobný rozkaz vydá súd len na základe skutočností a dôkazov uvedených žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a bez vypočutia žalovaného. Ak (i) bude návrh na vydanie platobného rozkazu vypracovaný na tlačive vydanom ministerstvom spravodlivosti a uverejnenom na jeho webovej stránke, (ii) budú splnené zákonom stanovené podmienky na jeho vydanie a (iii) bude zaplatený súdny poplatok v požadovanej výške, súd vydá platobný rozkaz už do 10 pracovných dní odo dňa splnenia všetkých vyššie uvedených podmienok. Žalovaný je následne povinný zaplatiť žalobcovi sumu priznanú platobným rozkazom v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk alebo v tej istej lehote podať odpor voči tomuto platobnému rozkazu.

Ak žalovaný podá odpor včas alebo si platobný rozkaz neprevezme, súd zruší platobný rozkaz a nariadi pojednávanie. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že zo skutočností uvedených v žalobe nevyplýva povinnosť žalovaného platiť, platobný rozkaz nevydá a nariadi pojednávanie. Avšak súd môže vydať platobný rozkaz aj v prípade, ak o to žalobca výslovne nepožiada, a to v prípade, ak zo skutočností uvedených žalobcom v žalobe vyplýva jednoznačná povinnosť žalovaného platiť. Ak bol platobný rozkaz zrušený, respektíve nebol vydaný a bolo nariadené pojednávanie, celé konanie sa predĺži a predraží. Takéto konanie sa končí vydaním rozsudku. Voči rozsudku je však možné podať, v lehote 15 dní od jeho doručenia, odvolanie. Ak strana, ktorá prehrala odvolanie nepodá, rozsudok sa stáva právoplatným a vykonateľným a je ho možné použiť ako exekučný titul.

Exekúcia

S právoplatným a vykonateľným rozsudkom, prípadne platobným rozkazom, sa môže veriteľ obrátiť na súdneho exekútora s návrhom na vykonanie exekúcie. Právo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu je potrebné uplatniť formou exekúcie do desiatich rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Po tejto dobe môže dlžník vzniesť voči exekúcií námietku premlčania, a tým veriteľ stratí právo na úhradu svojej pohľadávky. Exekútora si vyberá veriteľ. Návrh na vykonanie exekúcie musí byť podpísaný a datovaný a musí obsahovať najmä informáciu (i) ktorému exekútorovi je určený, (ii) kto ho vyhotovil, (iii) ktorej veci sa týka a čo sleduje. K návrhu je potrebné priložiť exekučný titul, teda právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

Exekútor, po obdržaní návrhu na vykonanie exekúcie, požiada súd o udelenie poverenia a po jeho udelení pristúpi k vykonaniu exekúcie. Poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je 16,50 EUR. Prvým úkonom je upovedomenie dlžníka a oprávneného o začatí exekúcie, v ktorom exekútor vyzve dlžníka, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii. Exekútor zároveň zakáže dlžníkovi, aby nakladal so svojím majetkom. Dlžník môže vzniesť u exekútora námietky proti exekúcii najmä vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. O námietkach rozhoduje súd. Po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok, respektíve po rozhodnutí súdu o zamietnutí námietok, vydá exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, napr. Exekútor má nárok na odmenu a úhradu hotových výdavkov a trov exekúcie, ktoré znáša dlžník. V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že v prípade zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok dlžníka nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša tieto trovy veriteľ.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Alternatívne Riešenia Vymáhania Pohľadávok

Okrem súdneho vymáhania existujú aj alternatívne spôsoby, ako sa vysporiadať s nesplatenými pohľadávkami.

Postúpenie Pohľadávky

V prípade, ak obchodný partner neplní svoje záväzky, no veriteľ nemá ochotu, prípadne prostriedky na vymáhanie pohľadávky súdnou cestou, je možné takúto pohľadávku odplatne previesť na tretiu osobu (postúpiť). Na postúpenie pohľadávky nie je vo všeobecnosti potrebný súhlas dlžníka, avšak predchádzajúca dohoda medzi veriteľom a dlžníkom môže tento súhlas vyžadovať, postúpenie pohľadávky obmedziť, respektíve vylúčiť. Postúpenie pohľadávky je však nutné oznámiť dlžníkovi. Veriteľ, ktorý pohľadávku postúpi na iného, zodpovedá za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky iba do výšky prijatej odplaty a len ak sa k tomu písomne zaviazal.

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky. V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Faktoring

Špeciálnou formou postúpenia pohľadávok, ktorá môže byť pre veriteľov riešením ich situácie, je faktoring. Jedná sa o zmluvne dohodnuté priebežné odkúpenie krátkodobých pohľadávok (obvykle so splatnosťou do 180 dní) faktoringovou spoločnosťou, väčšinou bankou. Pohľadávky sa prevádzajú ešte pred ich splatnosťou, ale aj po nej. Veriteľ vďaka tomu môže obdžať úhradu pohľadávky okamžite.

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí.

Forfaiting

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Konkurzné Konanie

Ak je dlžník platobne neschopný veriteľ by sa mal zamyslieť, či nie je potrebné začať iniciovať konkurzné konanie. Veriteľ môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, t.j. ak je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Peňažnými záväzkami sú akékoľvek pohľadávky, teda aj pohľadávky, ktoré ešte neboli uplatnené na súde.

Ak veriteľ podáva návrh na konkurz dlžníka, mal by vedieť, že ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa zastaví z dôvodu, že zistí, že dlžník nie je platobne neschopný, v takom prípade veriteľ zodpovedá dlžníkovi a iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla. To neplatí, ak veriteľ preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Z tohto dôvodu je potrebné, aby platobná neschopnosť dlžníka bola preukázateľná a podchytená, napr. Veriteľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Výška preddavku je vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby 663,88 EUR a vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby 1.659,70 EUR.

Povinnosť vyhlásiť konkurz sa vzťahuje aj na samotného dlžníka. Dlžník, ktorý je platobne neschopný, je povinný podať sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, a to do 30 dní od kedy sa o svojej platobnej neschopnosti dozvedel alebo dozvedieť mal. Osoba, ktorá bola povinná v mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu (napr. štatutárny orgán, likvidátor, atď.) zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im vznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti. Konkurzné konanie síce uspokojí pohľadávky veriteľov avšak vo väčšine prípadov nie všetkých veriteľov a nie v celom rozsahu.

Reštrukturalizačné Konanie

Ak je platobná neschopnosť dlžníka dočasná a jeho podnik je životaschopný, je možné sa s dlžníkom dohodnúť na iniciovaní reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie sa môže začať aj na návrh veriteľa, dlžník však musí s podaním návrhu súhlasiť. Návrhu musí predchádzať vypracovanie reštrukturalizačného posudku správcom na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Účelom reštrukturalizácie je uspokojenie veriteľov v čo najväčšom rozsahu a zároveň snaha o zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti v činnosti.

Započítanie Pohľadávok

Ak má veriteľ, okrem pohľadávky, voči dlžníkovi zároveň aj dlh, je možné využiť inštitút započítania vzájomných pohľadávok. Započítanie môže byť vykonané na základe dohody strán alebo aj jednostranným úkonom. Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

Započítať je možné pohľadávky, pre ktoré platí nasledovné: (i) ich plnenie je rovnakého druhu, (ii) vzájomne sa kryjú, (iii) nie sú premlčané, (iv) je možné ich uplatniť na súde a (v) sú splatné. Obchodný zákonník rozširuje túto úpravu s prihliadnutím na špecifiká obchodno-právnych vzťahov a umožňuje započítanie aj premlčanej pohľadávky (ak premlčanie nastalo až potom, ako sa pohľadávky stali spôsobilé na započítanie) alebo započítanie splatnej pohľadávky proti nesplatnej (ak ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky alebo ak pohľadávka nie je splatná preto, lebo veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti).

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Vymáhanie Pohľadávok v Konkurznom a Reštrukturalizačnom Konaní

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne. Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. V prípade, že ide v konkurze o návrh na nadobudnutie pohľadávky z dôvodu jej prevodu, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

Daňové Aspekty Odpisu Pohľadávok

Je potrebné rozlišovať medzi odpisom pohľadávky a zánikom pohľadávky. Odpis pohľadávky je upravený v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Spôsoby Odpisu Pohľadávok

• Odpis pohľadávok z dôvodu nedostatku majetku: Toto sa týka prípadov, keď súd rozhodne o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.
• Odpis pohľadávok pri zastavení exekúcie: Ak súd zastaví exekúciu pre nemajetnosť dlžníka, je možné pohľadávku odpísať.
• Zjednodušený odpis pohľadávok v nižších hodnotách: Ak je pohľadávka po lehote splatnosti viac ako 720 dní, je možné tvoriť opravnú položku.
• Odpis pohľadávky, ktorá bola v procese uplatnenia zákona č. 514/2003 Z. z.: Je otázne, kto by dobrovoľne odpísal pohľadávku, ktorá bola v procese uplatnenia tohto zákona.

Účtovné Zobrazenie Odpisu Pohľadávok

Z hľadiska daňového nesmieme zabudnúť na aplikáciu § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, teda na zvýšenie základu dane o daňovo uznanú opravnú položku. Zároveň je potrebné znížiť základ dane o výdavok uvedený v § 19 ods. 2 písm. h), r) alebo v § 19 ods. 3 písm.

Príklady Odpisu Pohľadávok

• Príklad 1: Spoločnosť A, s. r. o. eviduje pohľadávku voči firme B, s. r. o. splatnú 31. 12. 2008 vo výške 10 000 €. V roku 2011 vytvorila opravnú položku k pohľadávke vo výške 100 %, pretože pohľadávka bola k 31. 12. Exekútor v roku 2012 navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, čo súd i urobil. Rozhodnutie bolo právoplatné dňa 20. Základ dane sa zvýši o sumu zrušenej opravnej položky - daňovo uznanej (+ 10 000 €) a zníži o sumu - 10 000 €, celkový dosah [§ 19 ods. 2 písm. h) ZDP] na základ dane bude 0.
• Príklad 2: Spoločnosť A, s. r. o. eviduje pohľadávku voči firme B, s. r. o. splatnú 31. 12. 2008 vo výške 10 000 €. V roku 2010 vytvorila opravnú položku k pohľadávke vo výške 50 %, pretože pohľadávka bola k 31. 12. 2010 viac ako 720 dní po splatnosti (2 roky = 730 dní). Exekútor v roku 2011 navrhol zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, čo súd i urobil. Rozhodnutie bolo právoplatné dňa 20. Z hľadiska daňového podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP zvýšime základ dane o sumu 5 000 € zodpovedajúcu zrušeniu daňovo uznanej opravnej položky a znížime o výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP (- 10 000 €).

Odpis Pohľadávok v Jednoduchom Účtovníctve

Od 1. 1. 2008 bol novelizovaný § 17 ods. 12 ZDP, ktorý umožnil aj daňovníkom účtujúcim v jednoduchom účtovníctve odpis pohľadávky. Mechanizmus funguje tak, že u vlastnej pohľadávky nie je pri vyradení z účtovníctva povinný daňovník zvyšovať základ dane, ak pohľadávka spĺňa podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a i) ZDP a pri nadobudnutých pohľadávkach zníži základ dane o obstarávaciu cenu pohľadávky [§ 17 ods. 12 písm. c) ZDP].

Postúpenie Pohľadávky a Základ Dane

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva (postupca) zníži základ dane pri postúpení pohľadávky vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady [§ 17 ods. 12 písm. d) ZDP], alebo vo výške obstarávacej ceny v prípade, ak ide o pohľadávku uvedenú v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP [§ 17 ods. 12 písm. c) ZDP] a písm.

Rizikové Pohľadávky a Ich Odpis

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) ZDP umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.14 ZDP. Keďže odpis pohľadávky podľa tohto ustanovenia je viazaný na možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, platia pre odpis pohľadávky rovnaké podmienky ako pre tvorbu opravnej položky. Za „rizikovú pohľadávku“ sa považuje pohľadávka, u ktorej je riziko, že ju dlžník sčasti alebo úplne neuhradí, napríklad z dôvodu insolventnosti dlžníka a pod.

Príslušenstvo Pohľadávky a Jeho Odpis

Ak daňovník odpisuje rizikovú pohľadávku vrátane príslušenstva, potom aj odpis príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, bude podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP uznaným daňovým výdavkom, avšak len za splnenia podmienok ustanovených v § 20 ods. 22 ZDP pre uznanie tvorby opravnej položky k príslušenstvu do daňových výdavkov.

Odpis Pohľadávok s Vytvorenou Opravnou Položkou

Ak nastane situácia, že daňovník k pohľadávke, ktorá spĺňa podmienky pre odpis podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP, v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vytvoril opravnú položku a zahrnul ju do základu dane podľa § 20 ZDP (daňovo uznané opravné položky), pri odpise pohľadávky v aktuálnom zdaňovacom období postupuje podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP. Základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP a súčasne základ dane zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP.

tags: #postúpenie #nesplatnej #pohľadávky #podmienky