Daňová kontrola a postup splnomocnenia: Podrobný sprievodca

Daňová kontrola je proces, ktorý môže vyvolať neistotu a otázky u mnohých daňových subjektov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o daňovej kontrole a postupe splnomocnenia, aby ste sa mohli na túto situáciu čo najlepšie pripraviť.

Čo je daňová kontrola?

Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie jednotlivých daňových predpisov. Vykonáva sa len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Správca dane by nemal pri výkone kontroly zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu.

Kto vykonáva daňovú kontrolu?

Správcom dane je podľa druhu spravovanej dane buď daňový úrad (daň z príjmov, daň zo závislej činnosti, DPH), colný úrad (spotrebné dane) alebo obec pre účely správy miestnych daní a miestneho poplatku za odpady.

Dôležité je vedieť, že daňovú kontrolu nemusí vykonať len miestne príslušný správca dane. Na základe poverenia ju môže vykonať akýkoľvek vecne príslušný správca dane. To neplatí, ak je správcom dane obec. Napríklad, Daňový úrad Žilina môže vykonať na základe poverenia daňovú kontrolu dane z príjmov u daňového subjektu, ktorému je miestne príslušný správca dane DÚ Košice. Správca dane nemusí zdôvodňovať, z akého dôvodu vykonáva daňovú kontrolu iný správca ako miestne príslušný. Takéto rozhodnutie je v súlade s daňovým poriadkom. Musí byť splnená len podmienka vecnej príslušnosti.

Legislatívny rámec

Legislatívny rámec daňovej kontroly určuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v platnom znení.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?

Dôležitá poznámka: Daňové kontroly začaté a neukončené pred účinnosťou daňového poriadku sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov. Uvedená skutočnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 165 ods. 1. Napríklad, ak správca dane začal vykonávať v máji 2011 daňovú kontrolu, ktorá nebola k 31. 12. 2011 ukončená, táto kontrola bude vykonávaná aj po 1. 1. 2012 podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to až do jej ukončenia. V zmysle § 165 ods. 5 sa aj vyrubovacie konanie po kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku vykoná podľa zákona č. 511/1992 Zb.

Základné zásady správy daní

Rovnako ako pri celej správe daní, tak aj pri daňovej kontrole musia byť dodržané zo strany správcu dane, ale aj kontrolovaného daňového subjektu základné zásady správy daní, ktoré sú definované v § 3 daňového poriadku. Spomenúť je potrebné aspoň niektoré z nich, na ktoré nadväzujú všetky ďalšie, a to je:

• Zásada zákonnosti: Pri správe daní, a teda aj daňovej kontrole, sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. V súlade s Ústavou SR môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
• Zásada úzkej súčinnosti: Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví daňový poriadok. Táto zásada sa neuplatní len v prípadoch, kde to zákon výslovne upravuje, napr. pri vyhľadávacej činnosti správcu dane alebo pri určení dane podľa pomôcok. Oproti tomu je veľmi dôležité dodržať zásadu súčinnosti pri daňovej kontrole.
• Zásada rovnosti: Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pri napĺňaní tejto zásady je potrebné veľmi citlivo zvažovať, či skutočne ide v konkrétnom prípade o skutkovo zhodný prípad, lebo v praxi je takýchto veľmi málo.

Účel daňovej kontroly

Správca dane (daňový úrad, colný úrad a obec pre účely správy miestnych daní a miestneho poplatku za odpady) ňou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (daň z príjmov, DPH, spotrebné dane a miestne dane a miestny poplatok) alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, napr. zákona o účtovníctve.Daňová kontrola by sa mala vykonávať vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu.

Efektivita daňových kontrol

Podľa údajov Finančnej správy sa efektivita daňových kontrol každoročne zvyšuje. V roku 2018 dosiahla spomínaná efektivita daňových kontrol približne 70 %. V číslach to znamená, že v roku 2018 zo 7 916 vykonaných kontrol skončilo 5 469 kontrol s nálezom. Za rok 2019 bolo toto číslo ešte väčšie, pričom efektivita daňových kontrol stúpla na 75 %.

Daň z pridanej hodnoty je na Slovensku považovaná z pohľadu daňových únikov za jednu z najrizikovejších daní. V roku 2019 predstavovali kontroly DPH 58,3 % z celkového počtu kontrol, pričom nález na DPH bol vo výške viac ako 400 mil. EUR. Daň z príjmov právnických osôb je druhou najviac kontrolovanou daňou a nález na tejto dani za rok 2019 bol vo výške viac ako 300 mil. EUR.

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

Priebeh daňovej kontroly

Kde prebieha daňová kontrola?

Daňová kontrola sa vykonáva prioritne u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. V praxi sa stretávame najčastejšie s dvoma prípadmi:

• Kontrola prebieha v sídle, respektíve v prevádzkových priestoroch kontrolovaného daňového subjektu.
• Kontrola prebieha v kancelárii daňového úradu. Je to v prípadoch, ak podnikateľská činnosť kontrolovaného subjektu nevyžaduje fyzickú prítomnosť kontrolórov, alebo ak má správca dane vedomosť, že sa kontrolovaný v mieste sídla zapísaného v obchodnom alebo živnostenskom registri nenachádza.

Je povinnosťou kontrolovaného umožniť zamestnancom správcu dane vstup na svoj pozemok, do svojho sídla, miesta podnikania, prevádzkových priestorov a umožniť správcovi dane rokovanie so svojimi zamestnancami. Tak isto má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť umožniť zamestnancom správcu dane vstup do obydlia, bytu alebo rodinného domu, ak je na tejto adrese sídlo a využíva sa na podnikanie.

Ako začína daňová kontrola?

Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie je doručené poštou do vlastných rúk buď priamo kontrolovanému subjektu alebo jeho zástupcovi, ak ho daňový subjekt má.

Čo obsahuje oznámenie o daňovej kontrole?

Oznámenie o začatí daňovej kontroly musí obsahovať:

• Deň začatia daňovej kontroly
• Miesto jej výkonu
• Druh kontrolovanej dane
• Kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie
• Zoznam kontrolovaných dokladov, písomností, účtovných záznamov a lehotu na ich predloženie.

Dôležité: Ak ste platiteľom DPH a kontrola by sa týkala oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola sa začína v deň spísania zápisnice s vami alebo v deň, ktorý je uvedený v oznámení.

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

Možnosť zmeny termínu začatia kontroly

Ak nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení (napr. z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnej cesty), je možné si do ôsmych dní od doručenia oznámenia dohodnúť iný termín začatia kontroly, najneskôr však do 40 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak daňovému subjektu nevyhovuje deň začatia kontroly uvedený v oznámení, môže sa dohodnúť so správcom dane na inom dni začatia, ak túto skutočnosť oznámi do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámenia. Zákon nestanovuje formu, preto je potrebné vychádzať z § 13 daňového poriadku, ktorý upravuje všeobecne spôsoby a formy podaní. V súlade s citovaným ustanovením daňový subjekt môže urobiť oznámenie písomne alebo ústne do zápisnice. Deň začatia daňovej kontroly nesmie byť neskorší ako 40 dní od doručenia oznámenia o kontrole.

Napríklad, ak daňovému subjektu bolo doručené oznámenie o daňovej kontrole dňa 6. 2. 2012 a v oznámení bol určený deň začatia kontroly na 1. 3. 2012, ale daňový subjekt mal v čase, kedy bol uvedený začiatok kontroly, naplánovanú dovolenku, preto sa dostavil k správcovi dane dňa 13. 2. 2012 (ôsmy deň od doručenia oznámenia, t. j. v lehote) a ústne ho požiadal o zmenu termínu začatia kontroly, pretože stanovený termín nie je preňho vyhovujúci. Daňový subjekt navrhol deň začatia na 14. 3. 2012, správca dane s návrhom súhlasil, navrhnutý termín bol v súlade so zákonom, a to v rámci podmienky začatia kontroly do 40 dní odo dňa doručenia oznámenia.

Začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo daňového bonusu

Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH alebo jeho časti sa môže začať spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o kontrole. Oznámenie o kontrole nadmerného odpočtu začatej v lehote na jeho vrátenie musí mať rovnaké náležitosti ako oznámenie o iných kontrolách, rozdiel spočíva v tom, že nie je možné zmeniť deň jej začatia, kontrola je začatá v deň, ktorý je uvedený v oznámení, aj ak by tento deň začatia daňovému subjektu nevyhovoval. V takom prípade by mal daňový subjekt využiť možnosť stanoviť si zástupcu, ktorý ho bude zastupovať v priebehu daňovej kontroly, napr. účtovníčku, ktorá predloží doklady potrebné na výkon kontroly a tiež bude vedieť podať potrebné vysvetlenia, ak sa vyskytnú nejasnosti alebo vzniknú pochybnosti o správnosti predložených dokladov. Rovnakým spôsobom ako kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu, t. j. spísaním zápisnice alebo dňom uvedeným v oznámení o kontrole, sa začína kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti podľa § 40 ods. 8.

Neohlásená daňová kontrola

Daňový poriadok oprávňuje správcu dane začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia o jej vykonaní. Je to najmä ak existuje pokyn orgánov činných v trestnom konaní, pri páchaní trestnej činnosti alebo napríklad pri oprávnenom podozrení, že účtovné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Neohlásenú daňovú kontrolu avšak možno vykonať len ak sú na to splnené zákonom definované predpoklady v zmysle § 46 ods. 5. Je skutočne dôležité, aby tieto predpoklady boli v praxi reálne naplnené, a to v čase pred začatím daňovej kontroly.

Povinnosti kontrolovaného daňového subjektu

Ak správca dane uvedie v oznámení miesto výkonu daňovej kontroly „v priestoroch daňového subjektu“, je kontrolovaný daňový subjekt povinný zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá nepodniká.

Hneď pri začatí daňovej kontroly a rovnako aj kedykoľvek v priebehu jej výkonu má daňový subjekt právo požadovať, len k nahliadnutiu, od zamestnanca správcu dane písomné poverenie na výkon daňovej kontroly a tiež predloženie služobného preukazu zamestnanca správcu dane. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, sa preukazuje pri kontrole len písomným poverením. Daňovú kontrolu môže vykonávať len zamestnanec správcu dane, nie iná osoba.

Povinnosťou daňového subjektu je predložiť doklady potrebné na výkon kontroly v lehote určenej správcom dane v oznámení alebo v zápisnici o začatí kontroly. Ďalšie doklady, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia môže daňový subjekt predkladať v priebehu celej kontroly, až do dňa jej ukončenia.

Práva správcu dane

Správca dane je oprávnený v rámci miestneho zisťovania:

• v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu.
• urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu.
• zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí.

Postup pri prevzatí a vrátení dokladov

Správca dane má povinnosť potvrdiť prevzatie predložených dokladov a iných vecí predložených ku kontrole, môže si ich ponechať počas celej doby výkonu daňovej kontroly a vráti ich daňovému subjektu najneskôr 30 dní od ukončenia kontroly. Túto lehotu môže v osobitne zložitých prípadoch predĺžiť druhostupňový orgán, t. j. Finančné riaditeľstvo SR. O predĺžení lehoty na vrátenie dokladov je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Pod osobitne zložitým prípadom sa rozumie napr. potreba vykonania vonkajšej expertízy alebo ak si doklady a iné veci vyžiadali orgány činné v trestnom konaní (policajt, prokurátor) na účely trestného konania. Daňový subjekt je oprávnený nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Daňový poriadok upravuje postup správcu dane aj v prípade, ak si daňový subjekt neprevezme doklady, ak neumožní ich vrátenie. V takom prípade ho správca dane písomne vyzve na prevzatie dokladov. Ak si ich daňový subjekt neprevezme ani do 30 dní od doručenia výzvy, správca dane je oprávnený zapožičané doklady zničiť. Toto oprávnenie môže realizovať až po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom, napr. zákonom o účtovníctve.

Príklad: Správca dane zašle výzvu na predloženie dokladov k začatej kontrole dňa 15. 5. 2007. Kontrolovaný daňový subjekt si ustanoví zástupcu v konaní pri daňovej kontrole - svoju účtovníčku. Táto osoba doručí overené splnomocnenie na predkladanie dokladov a podávanie výkladu k nim (môže daňový subjekt splnomocnenie vykonať aj ústne pred správcom dane do zápisnice). Zástupca predloží doklady postupne 20. 5. 2007, 30. 5. 2007 a 5. 6. 2007. Každé prevzatie dokladov od zástupcu správca dane musí zapísať do zápisnice. Správca dane má povinnosť vrátiť predložené doklady do 30 dní od predloženia posledného dokladu, t. j. do 5. 7. 2007. Správca dane má vedomosť, že daňová kontrola nebude ukončená a doklady ešte potrebuje. Preto požiada Daňové riaditeľstvo SR o predĺženie tejto lehoty o ďalších 30 dní. Oznámením o povolení predĺžiť lehotu na vrátenie dokladov oznámi správca dane daňovému subjektu, že mu Daňové riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu na vrátenie dokladov o 30 dní. Ak správca dane uvedenú lehotu nestihne a má na to vážne dôvody, môže byť táto lehota predĺžená ešte o 30 dní. V zmysle § 15 ods. 9 zákona o správe daní doklady by mal správca dane vrátiť najneskôr do 3. 9. 2007.

Dokazovanie a pochybnosti správcu dane

Podľa § 24 daňového poriadku vedie dokazovanie správca dane, no dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý je povinný preukazovať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, napr. súhrnných výkazoch, hláseniach, oznámeniach a pod., ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Skutočnosť, že správca dane vedie dokazovanie, znamená, že správca dane určuje potrebný rozsah dokazovania, spôsob zisťovania a získavania dôkazov, zvažuje, či rozhodná skutočnosť pre určenie dane je dostatočne preukázaná alebo ju treba overiť ešte iným spôsobom, napr. miestnym zisťovaním vykonať obhliadku použitého dopravného prostriedku, ktorý mal byť použitý na prepravu tovaru, alebo fyzicky preveriť skladové zásoby deklarované podľa predložených dokladov a pod., pritom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ak vzniknú u správcu dane v priebehu kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo pochybnosti o pravdivosti údajov v dokladoch uvedených, má povinnosť oznámiť tieto svoje pochybnosti daňovému subjektu a vyzvať ho, aby sa k týmto nezrovnalostiam a pochybnostiam vyjadril, opravil nesprávne údaje alebo aby pravdivosť údajov riadne preukázal. Správca dane musí vo výzve presne špecifikovať svoje pochybnosti a spôsob, akým požaduje ich odstránenie, aby bolo daňovému subjektu zrejmé, v čom nejasnosť alebo neúplnosť spočíva a čo sa od neho žiada. Na doklady znejúce na neexistujúcu osobu v čase ich vydania sa v daňovej kontrole (ani v daňovom konaní) neprihliada. Ak v priebehu kontroly u kontrolóra vzniknú pochybnosti alebo nejasnosti týkajúce sa predložených dokladov, môže využiť inštitút vytýkacieho konania a v súlade s § 41 zákona o správe daní zašle kontrolovanému výzvu s lehotou na vyjadrenie sa minimálne do 15 dní, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Nepredloženie dokladov k daňovej kontrole môže viesť správcu dane k uloženiu pokuty podľa § 35 ods. 12 zákona o správe daní alebo k zisteniu základu dane a určeniu dane podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní.

Zápisnica z ústneho pojednávania

Vždy, ak správca dane ústne pojednáva s daňovým subjektom, spisuje zápisnicu podľa § 19 daňového poriadku, a to bez ohľadu na to, v akých priestoroch prebieha (u správcu dane, u daňového subjektu, v iných priestoroch). Kto sa pojednávania zúčastní, určí správca dane. Pri spisovaní zápisnice kontrolór opíše súvislý priebeh pojednávania, aj námietky zúčastnených voči jej obsahu. Rovnopis alebo kópiu zápisnice odovzdá kontrolór všetkým osobám, ktoré sa pojednávania alebo úkonu zúčastnili, napr. kontrolovanému daňovému subjektu, svedkovi, znalcovi, zamestnancovi daňového subjektu a pod. Zároveň tieto osoby majú povinnosť zápisnicu podpísať. Ak chce správca dane pojednávať s daňovým subjektom, nemôže daňový subjekt vyžadovať, aby bol prítomný aj jeho zástupca alebo iná osoba, ak tak neurčí správca dane. V prípade výsluchu svedkov určuje poradie ich výpovedí, príp. aj to, či sa uskutoční výpoveď niekoľkých svedkov naraz, správca dane. Svedok sa nemôže nechať zastupovať. Daňový poriadok neupravuje možnosť písomnej svedeckej výpovede. Kontrolovaný daňový subjekt má právo zúčastniť sa pri ústnom pojednávaní so svedkom, aby mohol klásť svedkovi otázky. Preto je úlohou správcu dane, aby v dostatočnom časovom predstihu informoval daňový subjekt o tom, že sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkom, kde a kedy. V upovedomení nemá správca dane povinnosť uviesť meno svedka. Tiež nemá povinnosť v predvolaní svedka uviesť, v akej veci bude vypočúvanie vykonané, uvedie sa len všeobecná informácia, že svedok bude vypočutý pre účely vykonávanej daňovej kontroly. V zmysle § 25 daňového poriadku má povinnosť vypovedať na účely správy daní každý, koho správca dane vyzve, aby sa dostavil osobne a vypovedal. Ak sa svedok nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže ho dať správca dane predviesť. Pred uskutočnením ústneho pojednávania je povinnosťou správcu dane pravdivo poučiť účastníkov o ich právach a povinnostiach, ako je povinnosť zachovávať daňové tajomstvo, povinnosť pravdivo vypovedať na účely správy daní o dôležitých okolnostiach, ak sú svedkovi známe, možnosť odoprieť výpoveď, ak by ňou svedok spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

Znalecký posudok

Ak sa uskutoční výpoveď znalca, tiež má daňový subjekt právo byť prítomný a klásť znalcovi otázky. Aj v tomto prípade ho správca dane musí vopred upovedomiť o tom, že sa vykoná ústne pojednávanie so znalcom. Nie vždy je potrebné ústne pojednávanie so znalcom, vo väčšine prípadov, keď správca dane pre účely kontroly požiada znalca o vypracovanie odborného posudku alebo odborného stanoviska, nie je potrebné ďalšie ústne pojednávanie so znalcom. Vtedy kontrolór oboznámi daňový subjekt so závermi znalca a dá mu možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Znalecký posudok je len jeden z dôkazných prostriedkov a nemá osobitné postavenie medzi dôkazmi. Napriek tomu, že § 25a daňového poriadku neobsahuje odkaz na osobitný predpis k osobe znalca, správca dane pri využití tohto ustanovenia žiada o vypracovanie odborného posudku znalca zo zoznamu znalcov na Ministerstve spravodlivosti SR, do ktorého sú zapisovaní znalci po splnení všetkých zákonných podmienok.

Oboznamovanie so zisteniami

Kontrolovaný daňový subjekt má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s kontrolou kontrolovaného daňového subjektu, no nemá právo zúčastniť sa miestneho zisťovania u iného subjektu. Správca dane má povinnosť v priebehu daňovej kontroly oboznamovať daňový subjekt so všetkými zistenými skutočnosťami, aby sa k nim mohol daňový subjekt vyjadriť, aj k spôsobu ich zistenia a tiež má právo navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli zaznamenané v protokole.

Lehota na vykonanie daňovej kontroly

Podľa ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ide o zákonnú lehotu a jej predĺženie je možné len ak to umožňuje zákon a v súlade s postupom, ktorý určí. Ak by došlo ku prerušeniu daňovej kontroly podľa ust. § 61 daňového poriadku, lehoty podľa daňového poriadku počas tohto prerušenia neplynú. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb (pozn. závislou osobou sa podľa § 2 písm. n DP rozumie blízka osoba, subjekt s priamym alebo nepriamym podielom na majetku alebo riadení iného subjektu, subjekt s rozhodujúcim vplyvom na riadení iného subjektu a pod.), správca dane môže predĺžiť lehotu na vykonanie daňovej kontroly najviac o šesť mesiacov, ak z vykonaných úkonov v priebehu daňovej kontroly zistí, že daňový subjekt uskutočňoval so závislými osobami kontrolované transakcie.

S otázkou zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly úzko súvisí aj otázka zákonnosti daňovej kontroly. Za zásadný v tomto smere považujeme rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/63/2017 zo dňa 21.11.2018, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2020.

Opätovná daňová kontrola

Daňový poriadok upravuje situácie, kedy je prípustné opätovné vykonanie daňovej kontroly. Opätovnou daňovou kontrolou je taká kontrola, ktorá kontroluje tú istú daň u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už daňová kontrola bola vykonaná. Tu poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/15/2012 zo dňa 21.02.2013. Najvyšší súd riešil otázku zákonnosti rozhodnutia vydaného v opätovnej (opakovanej) daňovej kontrole, ktorá bola vykonaná napriek tomu, že „pôvodná“ daňová kontrola nebola skončená právoplatným rozhodnutím, pričom vyslovil právny názor, že „Z ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní nepochybne vyplýva, že daňová kontrola je ukončená prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie podľa § 44 ods. 1 zákona o správe daní. Je tiež nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo, ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo, ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, podľa názoru najvyššieho súdu, správca dane, po zrušení dodatočného platobného výmeru, resp. výmerov a po vrátení veci na ďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly, mal pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Pokiaľ žalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného platobného výmeru pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, tak svojim konaním porušil zákon o správe daní.

#

tags: #daňová #kontrola #a #splnomocnenie #postup