Postúpenie práv a povinností v občianskom práve

Postúpenie práv a povinností je významný inštitút v občianskom práve, ktorý umožňuje zmenu v subjekte záväzkového vzťahu. Tento článok sa zaoberá podstatou a dôsledkami postúpenia práv a povinností v občianskom práve Slovenskej republiky, s dôrazom na postúpenie pohľadávok, zmenu v osobe zamestnávateľa a ďalšie relevantné aspekty.

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Postúpenie pohľadávky (lat. cessia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

Predmet postúpenia pohľadávky

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán.

Následky postúpenia pohľadávky zabezpečenej ručením

Dôsledky postúpenia zabezpečenej pohľadávky výslovne upravuje § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zameniť ručiteľské vyhlásenie, alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Jeho záväzok sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej pohľadávku ručiteľ ručením zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení.

Dôkazné bremeno o charaktere postúpenej pohľadávky

Postupník s postúpenou pohľadávkou získal všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky. Vzhľadom k tomu dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka.

Prečítajte si tiež: Podmienky postúpenia zmluvy

Zákaz postúpenia pohľadávky

K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Postúpenie pohľadávky a zmena záväzku

Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.

Osobitné prípady postúpenia pohľadávky

V praxi sa často vyskytne situácia, kedy dôjde k zmene v osobe dlžníka alebo veriteľa pohľadávky, a to z rôznych dôvodov. Čo však v situácii, kedy je pohľadávka zabezpečená? Aký vplyv bude mať zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka na ďalšie trvanie zabezpečenia? Čo je potrebné urobiť, aby zabezpečenie trvalo aj po zmene?

Pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. Uvedené tiež vyplýva z § 538 ods. Občiansky zákonník teda ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom dispozitívne. To znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť.

V prípade ručenia navyše platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Práva a Povinnosti

Pri obchodnoprávnych záväzkových vzťahov ide v tomto ohľade Obchodný zákonník ešte ďalej a úpravu v Občianskom zákonníku dopĺňa - podľa § 307 ods. Pri záložnom práve zase platí, že súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo.

Postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.

Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pri nesplnení podmienok

Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

Postúpenie pohľadávky na subjekt v úpadku

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku je nekalou obchodnou praktikou.

Prechod práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch

V pracovnoprávnych vzťahoch dochádza k prechodu práv a povinností najmä pri organizačných zmenách zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Slovenský zákonník - postúpenie

Zánik spoločnosti

Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Výmazu spoločnosti z obchodného registra, a teda aj jej zániku predchádza jej zrušenie, a to s likvidáciou alebo bez likvidácie. Až do dňa výmazu trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti.V prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie je možné hovoriť o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na právneho nástupcu zamestnávateľa.

Zrušenie povolenia na činnosť znamená zánik živnostenského oprávnenia, t. j. zrušenie živnostenského listu alebo koncesnej listiny alebo zrušenie povolenia od rezortnej komory (napr. v prípade lekárov, advokátov, daňových poradcov atď.), príp. zrušenie zápisu v evidencii u fyzickej osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu.

V zmysle § 30 Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V danom prípade nie je potrebné uzavrieť dodatok k pracovnej zmluve, kde bude uvedený nový právny subjekt ako nový zamestnávateľ. Zmena pracovnej zmluvy formou dodatku by bola nevyhnutná v prípadoch, ak by prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov došlo k zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy v zmysle ust. § 43 ods.

Likvidácia spoločnosti

Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra, v ktorom je likvidovaná spoločnosť zapísaná. Po dobu likvidácie používa spoločnosť svoje obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“. Likvidáciu vykonáva likvidátor ustanovený do tejto funkcie v súlade s Obchodným zákonníkom.Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom registri.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zrušuje (t. j. Skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, a to výpoveďou, môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec. Výpoveď je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi. Platnosť výpovede je v zmysle ust. § 61 Zákonníka práce podmienená jej formou. Výpoveď musí mať písomnú formu a súčasne je podmienená samotným doručením. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

Zrušenie zamestnávateľa nespôsobuje automaticky skončenie pracovného pomeru zamestnanca. Do dňa zrušenia zamestnávateľa je tento povinný skončiť pracovný pomer zamestnancov tak, aby ku dňu zrušenia zamestnávateľa uplynuli ich výpovedné doby. Na uvedené skončenie pracovného pomeru sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce „zákaz výpovede“.

Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z.

Prevod zamestnávateľa alebo jeho časti

Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely Zákonníka práce zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.

Predaj alebo nájom zamestnávateľa alebo jeho časti

V prípade, že sa predáva zamestnávateľ alebo jeho časť, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa.

S uvedenými organizačnými zmenami zamestnávateľa súvisí aj problematika hromadného prepúšťania. Ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa (každá organizačná zložka schopná samostatnej činnosti) rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.

Všeobecné zásady občianskeho práva

Nový Občiansky zákonník by mal byť poňatý dôsledne ako všeobecný predpis súkromného práva. To znamená, že by mal byť základným kódexom, ktorý upravuje občianskoprávne vzťahy. V prípade, že určité špecifické vzťahy budú upravené v osobitných predpisoch, Občiansky zákonník by mal slúžiť ako „lex generalis“ aj voči týmto predpisom.

Občiansky zákonník by mal napomôcť nachádzať zmysel normatívnej úpravy. Zakotvia sa zásady výkonu občianskych práv, ako napr. zásada dobrej viery, zásada poctivosti a zásada zákazu zneužívania výkonu práva na ujmu verejného záujmu a záujmu jednotlivca.

Subjekty občianskoprávnych vzťahov

Nový Občiansky zákonník by mal obsahovať všeobecnú úpravu fyzických a právnických osôb. Fyzickou osobou sa bude rozumieť človek. Zákonník by mal upraviť spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a obmedzenie tejto spôsobilosti.

V prípade právnických osôb by mal zákonník upraviť ich vznik, zmenu, zrušenie a zánik. Osobitné druhy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi.

Veci a práva

Nový Občiansky zákonník by mal zakotviť aj pojem vec. Zásadne sa veci budú deliť na hnuteľné a nehnuteľné. Pojem nehnuteľnosť bude totožný s pojmom podľa doterajšej právnej úpravy.

Právne úkony

Právne úkony sú dôležitou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik, zmenu a zánik občianskoprávnych vzťahov. Nový Občiansky zákonník by mal podrobne upraviť náležitosti právnych úkonov, ako napr. slobodnú vôľu, zrozumiteľnosť a určitosti.

Ochrana občianskych práv

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci.

tags: #postúpenie #práv #a #povinností #v #občianskom