Postúpenie obchodných práv a povinností podľa slovenského zákonníka

Článok sa zaoberá problematikou postúpenia obchodných práv a povinností v zmysle slovenského právneho poriadku, s dôrazom na Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Analyzuje možnosti, ktoré má podnikateľ v situácii, keď sa mu množia neuhradené faktúry a predlžujú sa splatnosti, a to z pohľadu započítania pohľadávok, postúpenia pohľadávok (cesie) a ďalších s tým súvisiacich právnych inštitútov.

Úvod

Podnikanie v súčasnom hospodárskom prostredí často prináša výzvy spojené s financovaním a platobnou disciplínou. Mnohí podnikatelia sa stretávajú s problémom neuhradených faktúr a predlžujúcich sa lehôt splatnosti, čo môže viesť k sekundárnej platobnej neschopnosti. Je na zamyslenie, či takéto úverovanie odberateľov je prejavom dobrovoľného súperenia podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti alebo je objektívnou nevyhnutnosťou taktiky podnikateľského „boja“ každého podnikateľa v záujme zvýšenia vlastnej konkurencieschopnosti i úspešnosti.

Možnosti riešenia problémov s neuhradenými faktúrami

Podnikateľ má viacero možností, ako si pomôcť v tejto, dnes bežnej situácii. Možnosti riešenia vychádzajú zo základnej podstaty pohľadávok ako takých - pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a toto právo je možné zadefinovať (t. j. určiť jeho množstvo) a následne s ním naložiť podľa svojej vôle. Právo veriteľa (ako jedného účastníka) požadovať plnenie od dlžníka (druhého účastníka), ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu, sa v bežnej praxi nazýva aj pohľadávkou takéhoto veriteľa proti dlžníkovi. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je záväzkový právny vzťah vzniknutý zmluvou. Právo veriteľa ako také umožňuje tomuto veriteľovi slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s týmto nárokom nakladať.

Započítanie pohľadávok (Kompenzácia)

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. vzájomné - t. j. rovnakého druhu - t. j. započítateľné - t. j. spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone. pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa.

Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok, t. j. zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava II, odd. Sro, vl. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

Započítanie pohľadávok v obchodných záväzkových vzťahoch

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Rozdiel oproti OZ: Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Započítanie pohľadávok v konkurze

Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. Uvedený režim platí aj u pohľadávok v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Započítanie pohľadávok v súdnom konaní

Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm.

Prínos započítania pohľadávok

Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.

Príklad zo súdnej praxe

Daňovému subjektu spoločnosti s r. o. dorubil daňový úrad dodatočným platobným výmerom daň z príjmov právnických osôb na sumu 50 000 Sk, následne podal odvolanie v tejto veci a po potvrdení rozhodnutia daňového úradu si podal žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. V žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a aj dodatočného platobného výmeru na daň z príjmov právnických osôb s odôvodnením, že k termínu zákonnej splatnosti dotknutej dane (t. j. k 31. 3. 1996) mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 55 555 Sk. Žalovaný v stanovisku okrem iného uviedol, že v danom prípade nedochádza medzi žalobcom a žalovaným k vzniku práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

Zhrnutie: Akt preúčtovania daňového preplatku na úhradu daňového nedoplatku vykonaný správcom dane podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov sa udial v súlade so zákonom a možno ho považovať za daňovoprávny akt procesnej povahy, ktorý nepodlieha súdnemu preskúmavaniu.

Postúpenie pohľadávky (Cesia)

Postúpenie pohľadávky (cesia) je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky.

Zodpovednosť pri postúpení pohľadávky

V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Forma a účinnosť postúpenia pohľadávky

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom.

Príslušenstvo a práva spojené s pohľadávkou

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods.

Príklad č. 1: Postúpenie pohľadávky s úrokmi

Spoločnosť požičala peniaze. V písomnej zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na vysokých, skutočne zaujímavých, úrokoch. Veriteľ predal peňažnú pohľadávku, ale zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že úroky z pôžičky nepostúpil. Je možné, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov? Z citovaného ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný.

Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.

Zhrnutie: S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. (Stanovisko NS SR z 19. 3. 1999, sp. zn.

Faktoring a Forfaiting

Faktoring

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Čo má z takéhoto obchodu faktoringová spoločnosť? - Zisk, pretože kúpila pohľadávku, ktorej hodnota je vyššia ako zaplatená kúpna cena (obvykle 70 % - 80 % hodnoty pohľadávky). Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí. Ak dlžník neuhradí pohľadávku v stanovenej lehote splatnosti, tak si faktoringová spoločnosť v praxi vymieňa právo vrátiť neuhradenú pohľadávku klientovi s tým, že dohodnutý úrok spolu s poplatkom za správu pohľadávky si ponechá.

Výslovne faktoringovú zmluvu neupravuje žiadny právny predpis, ale jej podstata spočíva v odplatnom postúpení pohľadávky, preto sa táto zmluva spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl.

Forfaiting

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp. zn.

Postúpenie pohľadávky počas konkurzu

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

Nadväzne na uvedené je v § 26 ustanovené, že ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne. Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. V prípade, že ide v konkurze o návrh na nadobudnutie pohľadávky z dôvodu jej prevodu, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené. O návrhu na potvrdenie prevodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného návrhu, uznesenie súdu sa následne bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Postúpenie pohľadávky pri predaji podniku

Zmena v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. V jednotlivých právach a záväzkoch súvisiacich s predaným podnikom v skutočnosti nahradí predávajúceho. V prípade predaja podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (čiže kupujúci). Vzhľadom na to, že ide o odplatný prevod pohľadávok, zodpovedal by predávajúci kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že predávajúci ručí za dobytnosť pohľadávok, len pokiaľ sa k tomu písomne zaviazal. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady (právne dokumenty) a poskytnúť potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávok. Obvykle pôjde o zmluvu, z ktorej pohľadávka vyplynula, faktúru, prípadné výzvy na ich uhradenie a pod. Pokiaľ sa prevodom veriteľovej pohľadávky v rámci predaja podniku zhoršila jej vymožiteľnosť, je veriteľ oprávnený domáhať sa podaním odporu, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúcim na kupujúceho právne neúčinný.

V rámci postúpenia pohľadávok samotným predajom podniku, resp. časti podniku je dôležité pamätať na to, že pri tomto predaji na kupujúceho pohľadávky súvisiace s podnikom či jeho časťou prechádzajú, t. j. ide o prechod pohľadávok. Takýto prechod (titulom zmluvy o predaji podniku či predaji časti podniku) je potom dovolený aj v rámci konkurzného konania, samozrejme za podmienok ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Bližšie je k tomu uvedené v časti o postúpení pohľadávok v konkurze.

Záložné právo k pohľadávke

Osobitná povaha vzniku záložného práva k pohľadávke (i obchodnej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že zálohom nie je vec, ale pohľadávka, ktorá patrí záložcovi zo záložného vzťahu so záložným veriteľom. Záložné právo k pohľadávke vzniká najčastejšie písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie (§ 151b OZ). Záložca tak vystupuje voči záložnému veriteľovi ako dlžník a zároveň vystupuje ako veriteľ založenej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. Tento dlžník zasa voči jeho záložnému veriteľovi vystupuje ako poddlžník. K zriadeniu záložného práva k pohľadávke nie je potrebný súhlas poddlžníka (dlžníka založen…

Postúpenie pohľadávky - praktický príklad

Príklad č. Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B mali medzi sebou vzájomné peňažné pohľadávky, ktoré boli už od novembra 2009 splatné. Začiatkom júla 2010 spoločnosť A oznámila svojmu obchodnému partnerovi B, že si voči nemu započítava pohľadávku. On však odpovedal, že ešte v decembri 2009 postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti A inému podnikateľovi C a odkázal naňho. Je tento postup spoločnosti B správny?

Inštitút započítania upravuje v časti o zániku záväzkov Občiansky zákonník (a niektoré ustanovenia aj Obchodný zákonník) a tie stanovujú základné predpoklady na započítanie. Keďže postúpenie pohľadávky nebolo oznámené, je voči spoločnosti A právne neúčinné. A ak by spoločnosť A plnila dlh pôvodnému veriteľovi, jej záväzok by platne zanikol; ak urobila započítací prejav voči postupcovi - svojmu pôvodnému veriteľovi - nastali účinky započítania a nemusí teda prejav na započítanie adresovať postupníkovi - novému veriteľovi.

Faktoring - špeciálna forma postúpenia pohľadávok

Faktoring je odkúpenie krátkodobých pohľadávok veriteľa špecializovanou firmou (faktorom). Jeho podstata spočíva v prevzatí oprávnenia veriteľa vymáhať splnenie záväzku faktorom za odplatu. O faktoring nejde v prípade, keď tretí subjekt síce vymáha pohľadávku za odmenu, ale pohľadávka neprechádza na vymožiteľa pohľadávky. Pri vymáhaní pohľadávky (záväzku) vymožiteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca veriteľa. Vymožiteľ záväzku vlastne v týchto prípadoch vystupuje ako akýsi sprostredkovateľ.

Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu, ktorý predstavuje buď absolútny objem pohľadávok, alebo relatívny podiel (určité percento z celkovej sumy pohľadávok) a ktorý sa obnovuje po úhrade splatných pohľadávok. V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70 % - 80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľom následne vystupuje ako nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje ďalší inkasný postup od upomienkovania až po právne vymáhanie. Predaj pohľadávok faktorovi sa uskutočňuje za odmenu, ktorá spočíva v poplatku (náklady na evidenciu, vymáhanie a inkaso pohľadávok) a v provízii za prevzaté pohľadávky. Provízia sa môže dojednať v absolútnej sume alebo ako určité percento z vymožených pohľadávok.

Výhody faktoringu

Výhodou faktoringu je to, že veriteľ nemá náklady s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi alebo viacerým dlžníkom. Komunikuje len s jedným subjektom - faktorom. Veriteľ je takto odbremenený od vymáhania pohľadávok, môže sa venovať svojej hlavnej náplni činnosti a prostredníctvom faktora získava disponibilný kapitál, ktorý však nie vždy bude zodpovedať menovitej hodnote pohľadávok.

Daňové aspekty postúpenia pohľadávok

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Postúpenie pohľadávky je vlastne z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem. Z toho dôvodu zákon č. 595/2003 Z. z. obstarávaciu cenu pohľadávok nadobudnutých postúpením pri ich ďalšom postúpení.

Jednoduché účtovníctvo

Keďže u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva pohľadávky nevstupujú do základu dane pri ich vzniku (ale až pri ich inkase), zákon o dani z príjmov u týchto daňovníkov upravuje aj postup pri zahrnutí menovitej (obstarávacej) ceny pohľadávok do zdaniteľných príjmov pri ich postúpení. § 17 ods. 12 písm.

Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14, sa zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. Túto úpravu základu dane vykoná daňovník v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k postúpeniu pohľadávky - nie je podstatné, kedy postupník pohľadávku uhradí.

Príklad č. 2: Postúpenie pohľadávky v jednoduchom účtovníctve

Podnikateľ A (jednoduché účtovníctvo) postúpi v decembri 2010 podnikateľovi B pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, pričom podnikateľ B má za nadobudnutú pohľadávku uhradiť 9 000 € v januári 2011. § 17 ods. 12 písm.

Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. Ustanovenie rieši zahrnutie obstarávacej ceny (nie menovitej hodnoty) pohľadávky do daňových výdavkov pri jej ďalšom postúpení.

Príklad č. 3: Nadobudnutie a postúpenie pohľadávky v jednoduchom účtovníctve

Podnikateľ A v decembri 2010 nadobudol od podnikateľa B za cenu 8 000 € pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 10 000 €. Podnikateľ A túto pohľadávku postúpil v novembri 2011 podnikateľovi D za sumu 7 000 €, pričom podnikateľ D za pohľadávku zaplatil v januári 2012. § 19 ods. 3 písm.

Podvojné účtovníctvo

Citované ustanovenie sa v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 12 písm. a) a d) vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Menovitá hodnota pohľadávky sa pri postúpení účtuje do nákladov - účet 546. Do daňových výdavkov sa však zahrnie najviac do výšky príjmu zaúčtovaného na účte 646. § 21 ods. 2 písm.

Aj toto ustanovenie sa vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pričom ale ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.

DPH a postúpenie pohľadávky

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. V zmysle § 10 ods. Pokiaľ by v zákone o dani z pridanej hodnoty absentovalo ustanovenie § 10 ods. 2, potom by sa aj postúpenie pohľadávky považovalo za dodanie služby. To, že postúpenie pohľadávky sa nepovažuje za dodanie služby, znamená, že zákon o dani z pridanej hodnoty sa pri postúpení pohľadávok neuplatňuje vôbec. Je nesprávne považovať postúpenie pohľadávok za plnenie oslobodené od dane. Postúpenie pohľadávok nie je predmetom dane.

tags: #postúpenie #obchodných #práv #a #povinností #zákonník