Postúpenie Práva a Zodpovednosti v Občianskom Práve

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou postúpenia práva a zodpovednosti v kontexte slovenského občianskeho práva, pričom sa zameriava na analýzu relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka a súvisiacich právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, objasniť základné princípy a poukázať na praktické aspekty a možné problémy, ktoré môžu v súvislosti s postúpením práva a zodpovednosti vzniknúť.

Zodpovednosť Postupcu voči Postupníkovi pri Postúpení Pohľadávky

Autor sa v štúdii zaoberá najmä otázkami vyplývajúcimi z § 527 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zodpovednosť postupcu voči postupníkovi pri odplatnom postúpení pohľadávky, resp. ručenie postupcu za jej vymožiteľnosť. Táto úprava je podľa autora pomerne stručná a nie úplne jasná. V štúdii sa autor snaží predovšetkým poskytnúť odpoveď na otázku, aké sú predpoklady tejto zodpovednosti, resp. ručenia, a čo je ich obsahom, teda aké nároky postupníkovi vyplývajú z predmetnej zákonnej úpravy voči postupcovi.

Úprava Zodpovednosti Postupcu Podľa § 527 OZ

Úpravu zodpovednosti postupcu voči postupníkovi, vyplývajúcu z postúpenia pohľadávky, obsahuje § 527 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), ktorý sa vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy vzťahuje aj na obchodnoprávne vzťahy [§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ")]. Podľa prvého odseku tohto ustanovenia zodpovedá postupca postupníkovi za to, že sa (1) postupník nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, (2) že dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi a (3) že postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi. Druhý odsek sa zas týka ručenia za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky.

Problémy Interpretácie a Rozsah Zodpovednosti

Tak napríklad nie je celkom zrejmé, či sa predmetná zodpovednosť vzťahuje len na prípady postúpenia existujúcich alebo budúcich pohľadávok alebo či zodpovednosť podľa § 527 OZ stíha postupcu aj vtedy, ak sa neskôr ukáže, že postupovaná pohľadávka pred postúpením zanikla alebo že vôbec neexistovala. Ďalej nie je jasné, čo je vlastne obsahom tejto postupcovej zodpovednosti: ide o zodpovednosť za škodu alebo skôr o zodpovednosť za vady? Alebo môže ísť o obe tieto zodpovednosti, prípadne aj o zodpovednosť za niečo iné? Rovnako sa možno pýtať, aká je zodpovednosť postupcu pri bezodplatnom postúpení, keďže § 527 OZ sa týka len odplatnej cesie. Všetky tieto otázky si vzhľadom na ich význam pre prax nepochybne zasluhujú pozornosť a detailnejšie preskúmanie.

Historický Kontext Úpravy Postúpenia Pohľadávky

Ak však bola predmetom predaja pohľadávka, pri ktorej nebolo isté, či patrí postupcovi, postupca zodpovedal postupníkovi, iba ak vedel, že mu pohľadávka nepatrí; inak riziko niesol postupník. Súčasný Občiansky zákonník sa od toho stredného mierne líšil: za trvanie pohľadávky postupca pri odplatnom postúpení zodpovedal neobmedzene, teda nielen do výšky prijatej odplaty; za vymožiteľnosť zas postupca zodpovedal, len ak to bolo dohodnuté (§ 66 v pôvodnom znení). V zásade rovnakú úpravu obsahoval aj Zákonník medzinárodného obchodu (zákon č. 101/1963 Zb.), pričom právnická spisba v detailoch zodpovednosti odkazovala na úpravu, ktorou sa riadi príslušná zmluva o postúpení. Do súčasnej podoby sa právna úprava dostala až veľkou novelou č. 509/1991 Zb., ktorá úpravu zodpovednosti postupcu značne zmenila. Čo bolo dôvodom tejto zmeny sa zo strohej dôvodovej správy k tejto novele nedozvieme.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Prípady Zodpovednosti Postupcu

Na jednotlivé prípady zodpovednosti postupcu sa pritom zamerajme v rovnakom poradí, v akom sú upravené v Občianskom zákonníku. Začnime preto zodpovednosťou postupcu v prípade, ak sa postupník namiesto neho nestal veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom [§ 527 ods. 1 písm. A.

Zodpovednosť za Vady po Novele Občianskeho Zákonníka

Novelou Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá vstupuje do účinnosti od 1. júla 2024, došlo k výrazným zmenám v úprave jednak všeobecnej, jednak osobitnej zodpovednosti za vady. Všeobecnú zodpovednosť za vady nájdeme upravenú v rozmedzí ustanovení § 499 až § 510 OZ. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na všetky druhy zmlúv uzatváraných podľa OZ, na základe ktorých sa prenecháva vec za určitú odplatu (teda nielen na tie, ktorých cieľom je prevod vlastníckeho práva, ale aj na nájomnú zmluvu či zmluvu o oprave a úprave veci). Podotýkame, že niektoré konkrétne zmluvné typy majú svoju vlastnú úpravu zodpovednosti za vady, ktorá má prednosť pred úpravou všeobecnou - hovoríme tu o osobitnej zodpovednosti za vady.

Povinnosť Upozorniť na Vady

V rámci úpravy všeobecnej zodpovednosti za vady sa zavádza nové pravidlo, ktoré spočíva v povinnosti scudziteľa (osoba, ktorá sa „zbavuje“ veci za odplatu, či už predajom, alebo jej prenechaním do dočasného užívania) upozorniť nadobúdateľa veci na všetky jej vady, ktoré sú mu známe, ešte pred uzavretím samotnej zmluvy. Pripomíname, že do 30. 6. 2024 platilo toto pravidlo len pri kúpnej zmluve (§ 596 OZ); po novom však ide o generálnu povinnosť každého scudziteľa (teda nie len predávajúceho) a nájdeme ju obsiahnutú v § 501 ods. Do § 503 ods. 3 OZ sa pridávajú nové náležitosti obchodnej záruky, ktoré sa doposiaľ vzťahovali len na spotrebiteľskú záruku.

Lehoty na Vytknutie Vád

Podľa § 505 ods. 1 bolo možné vytknúť vady do šiestich mesiacov odo dňa ich zistenia, najneskôr však do uplynutia záručnej doby. Novelou sa však zavádza možnosť účastníkov dohodnúť sa, že vady bude možné vytknúť aj v inej lehote, než stanovuje zákon. Zároveň sa pridáva nové ustanovenie § 505 ods. 2, podľa ktorého sa čas od vytknutia vady až do vykonania opravy do záručnej doby nepočíta.

Práva Nadobúdateľa pri Vadách

Podľa ods. 1 ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, môže nadobúdateľ požadovať jej bezplatné odstránenie. Scudziteľ je v takom prípade povinný vadu odstrániť v primeranej lehote, t. j. v najkratšom čase potrebnom na posúdenie vady a na opravu či výmenu veci so zreteľom na jej povahu a na závažnosť vady. Pri neodstrániteľnej vade, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bezvadná, má nadobúdateľ právo od zmluvy odstúpiť. Novelou sa dopĺňa, že toto právo má nadobúdateľ aj vtedy, ak ide síce o vadu odstrániteľnú, no vada sa vyskytla po oprave veci a takisto vtedy, keď pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať (§ 507 ods. 2 OZ). Nadobúdateľ má právo na primeranú zľavu z ceny vtedy, ak vec trpí neodstrániteľnou vadou, no tá nebráni jej riadnemu užívaniu (§ 507 ods. 3 OZ). Novela dáva nadobúdateľovi možnosť odstúpiť od zmluvy aj v prípade, ak ho scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec má určité vlastnosti (najmä vlastnosti vyžiadané nadobúdateľom), alebo že vec netrpí žiadnymi vadami a toto ubezpečenie sa ukázalo byť nepravdivým (§ 507 ods. Podotýkame, že OZ účinný pred 1. 7.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Premlčanie Práv zo Zodpovednosti za Vady

Vyššie popísané nároky zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol (reklamoval) vady u scudziteľa (§ 508 ods. 1 OZ). Novelou sa však stanovuje, že v niektorých špeciálnych prípadoch nie je reklamácia vady potrebná na to, aby si mohol nadobúdateľ uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady na súde (ide napr. o spotrebiteľské zmluvy s digitálnym plnením). V takých prípadoch plynie premlčacia doba už odo dňa vadného plnenia. Vzhľadom na špecifiká nepretržitého plnenia (napr. pri dodávaní digitálnej služby počas určitého obdobia) je rozhodujúcim momentom deň prejavenia vady a premlčacia doba tak neuplynie skôr, než za dva mesiace po skončení s plnením (§ 508 ods. V § 509 ods.

Zodpovednosť za Vady pri Digitálnom Plnení

V nadväznosti na úplne novú a originálnu úpravu zmlúv, ktorých predmetom je tzv. digitálne plnenie (napr. poskytovanie digitálnej služby po určitú nepretržitú dobu), sa stanovuje, že predávajúci zodpovedá za každú vadu digitálneho plnenia, ktorá sa prejaví kedykoľvek počas dohodnutej doby plnenia, najmenej však počas celých dvoch rokov od prvého dodania digitálneho obsahu či poskytnutia digitálnej služby (§ 619 ods. 2 OZ). Ide tu o výnimku zo zákonnej záručnej doby, ktorá je pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách štandardne dvojročná a plynie odo dňa dodania veci. V § 619 ods. 4 OZ sa zavádza nové ustanovenie o zodpovednosti predávajúceho za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnou montážou alebo inštaláciou veci. Dané ustanovenie sa vzťahuje aj na digitálny obsah či digitálne služby. Osobitne sa rieši situácia, ak na veci s digitálnymi prvkami vznikne vada v dôsledku nenainštalovania aktualizácie. § 619 ods.

Dôkazné bremeno pri Vadách

Pre ľahšie vyvodenie zodpovednosti za vady sa do OZ vkladá ustanovenie o dôkaznom bremene, ktoré hovorí, že pri vade, ktorá sa prejaví v priebehu plynutia záručnej doby (§ 619 ods. 1 až 3 OZ), sa uplatní vyvrátiteľná domnienka, že táto vada existovala už v čase dodania veci. Kupujúci je tak povinný preukázať len nesúlad veci so všeobecnými (§ 617 OZ) alebo dohodnutými (§ 616 OZ) požiadavkami, nemusí preukazovať, že daný nesúlad existoval už v čase dodania veci. Domnienka však môže byť vyvrátená, ak sa preukáže, že nesúlad v čase dodania neexistoval alebo ak je domnienka nezlučiteľná s povahou veci alebo vady (napr. právo od zmluvy odstúpiť. Kupujúci však musí najskôr vady reklamovať u predajcu, a to do dvoch mesiacov, odkedy sa o nich dozvedel, najneskôr však do uplynutia záručnej doby. Bezodkladne po reklamácii je predávajúci povinný vystaviť kupujúcemu písomné potvrdenie o vytknutí vady, v ktorom zároveň uvedie lehotu, v ktorej vadu odstráni. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 30 dní; predĺžiť ju možno len z objektívnych dôvodov, ktoré predávajúci nemôže ovplyvniť (§ 622 ods. 3 OZ). V zmysle dôvodovej správy „Ak predávajúci urobí vyhlásenie alebo je z okolností zrejmé, že neodstráni vadu v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu, má kupujúci právo namiesto opravy alebo výmeny veci žiadať zľavu z ceny alebo odstúpiť od zmluvy v zmysle bližšej úpravy v § 624 Občianskeho zákonníka v znení návrhu zákona. Nedodržanie lehoty oznámenej kupujúcemu podľa § 622 ods. Vzhľadom na to, že zodpovednosť predávajúceho je časovo limitovaná trvaním záručnej doby, nevyhnutnou súčasťou reklamácie je aj preukázanie momentu dodania (napr. Na ochranu spotrebiteľa, ktorý sa domnieva, že mu bola predaná vadná vec, sa do OZ pridáva ustanovenie oprávňujúce kupujúceho odoprieť zaplatiť predávajúcemu cenu alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní povinnosti vyplývajúce z jeho zodpovednosti za vady. Akonáhle tak urobí, kupujúci mu cenu bez zbytočného odkladu zaplatí (§ 621 ods.

Právo na Výber Spôsobu Odstránenia Vady

V zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: „Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Ak si kupujúci uplatní u predávajúceho nárok zo zodpovednosti za vady spočívajúci v oprave veci, od účinnosti novely OZ má predávajúci právo odmietnuť vadu odstrániť, ak oprava ani výmena veci nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady (§ 623 ods. 2 OZ). Zavádza sa tiež nová povinnosť kupujúceho prevziať si od predávajúceho vec, ktorú mu odovzdal na opravu či výmenu, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju po oprave alebo výmene mal prevziať. V opačnom prípade môže predávajúci neprevzatú vec predať (§ 623 ods. 5 OZ).

Zľava z Kúpnej Ceny a Odstúpenie od Zmluvy

V zmysle dôvodovej správy „Ustanovenia uvedeného paragrafu upravujú právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy. Predmetné prostriedky nápravy predstavujú sekundárne prostriedky nápravy, na ktoré má kupujúci v prípade vady právo. Výnimkou sú situácie odôvodňujúce okamžitý nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, ako napríklad vadnosť veci tak závažnej povahy, že v dôsledku nej kupujúci nemôže vec užívať bežným spôsobom a nemožno od neho očakávať, že bude mať dôveru v opravu alebo výmenu veci. V prípade zanedbateľnej vady kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy predstavuje najvýraznejší zásah do vzájomných práv a povinností zmluvných strán, cieľom je vyhnúť sa odstúpeniu od zmluvy v takýchto prípadoch, kedy sa dôraz kladie na opravu, výmenu, respektíve zľavu z kúpnej ceny ako sekundárny nárok nápravy. Kupujúci takisto nemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa sám pričinil na vzniku vady. Ako vyplýva aj z textu vyššie, zľava z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy predstavujú až sekundárne prostriedky nápravy vád. Vzhľadom na to, že odstúpenie od zmluvy je najvýraznejším zásahom do vzájomných práv a povinností zmluvných strán, preferuje sa oprava, výmena, resp. zľava z kúpnej ceny. Kupujúci však nemôže od zmluvy odstúpiť kvôli zanedbateľnej vade. Toto právo mu nepatrí ani vtedy, ak sa na vzniku vady sám pričinil. V oboch prípadoch znáša dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach predávajúci. Veľkým prínosom novely je aj to, že podrobne popisuje konkrétne účinky odstúpenia od zmluvy (§ 624 ods. 6 až 9 OZ). Kupujúcemu vzniká povinnosť vrátiť vec predávajúcemu na náklady predávajúceho. Ak ide o vec, ktorá vyžadovala inštaláciu, predávajúci zabezpečí jej odstránenie. Predávajúci je zas povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, a to najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu, resp. po preukázaní, že mu kupujúci vec zaslal (podľa toho, ktorý okamih nastane skôr). Predávajúci vráti cenu rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení (to isté platí aj pri zľave z kúpnej ceny). Predávajúci ako zmluvná strana priamo zodpovedá kupujúcemu za vady predanej veci.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Spotrebiteľská Záruka

V neposlednom rade sa novelou zavádza aj inštitút tzv. spotrebiteľskej záruky (§ 626 OZ), ktorý spočíva v možnosti výrobcu alebo predávajúceho poskytnúť kupujúcemu - spotrebiteľovi záruku nad rámec práv vyplývajúcich mu zo zodpovednosti za vady. Podmienky tejto záruky sú vymedzené v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame.

Ďalšie Aspekty Občianskeho Práva

Ochrana Práva

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Spôsobilosť na Práva a Povinnosti

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. (2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak.

Plnoletosť

(2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

Ochrana Podobizní a Záznamov

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.

Právne Úkony Právnických Osôb

(2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Združenia

Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov.

Stanovy Združenia

(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. (2) Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza.

Nadobudnutie Právnej Spôsobilosti Združením

(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. (3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami.

Zastúpenie

(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Opatrovník

(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem.

Plnomocenstvo

(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. (3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. (4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Konanie Splnomocnenca

(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. (3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva.

Prekročenie Oprávnenia Splnomocnencom

(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. (2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.

Zánik Plnomocenstva

(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. (4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. (6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.

Výklad Právnych Úkonov

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená.

Podmienky

(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. (2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Forma Právnych Úkonov

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. (6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.

Relatívna Neplatnosť

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

Zastretý Právny Úkon

(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Odporovateľnosť Právnych Úkonov

(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Ponuka

(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. (3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke.

Prijatie Ponuky

(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. (3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia.

Omyl

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Zmluva v Prospech Tretieho

(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. (3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.

Zmluva o Budúcej Zmluve

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

#

tags: #postúpenie #práva #a #zodpovednosti #v #občianskom