Postúpenie spisu príslušnému správnemu orgánu: Legislatívny rámec

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou postúpenia spisu príslušnému správnemu orgánu v kontexte slovenskej legislatívy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad právnych predpisov a postupov, ktoré upravujú túto oblasť, s dôrazom na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Príslušnosť správneho orgánu

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný skúmať svoju vecnú a miestnu príslušnosť. Vecná príslušnosť určuje, ktorý správny orgán je oprávnený rozhodovať v danej veci, zatiaľ čo miestna príslušnosť určuje, na ktorom území má správny orgán právomoc.

Postúpenie veci inému správnemu orgánu

Ak správny orgán zistí, že nie je príslušný na konanie, je povinný vec bezodkladne postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Táto povinnosť vyplýva z § 20 Správneho poriadku.

Príklad z praxe

Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, v Žiline prejednal návrh účastníka konania pána Milana Drotára zo dňa 5. mája 2006 o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca správneho orgánu p. Mgr.

Dňa 16. marca 2006 bol doručený Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline spisový materiál vo veci prerokovania a rozhodovania o priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorého sa mal dopustiť pán Milan Drotár tým, že porušil podmienky určené na ochranu verejného poriadku pri konaní športového podujatia v športovej hale v Prešove. Na konanie v tejto veci je miestne príslušný Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy v Prešove.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Účastník konania pán Milan Drotár požiadal miestne príslušný správny orgán o postúpenie veci na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, a to do miesta jeho prechodného pobytu a pracoviska, Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline.

Vylúčenie zamestnanca správneho orgánu

Dňa 7. mája 2006 bol Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline doručený návrh účastníka konania pána Milana Drotára na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu pána Mgr. Jána Prísežného z prejednávania a rozhodovania veci z toho dôvodu, že pán Mgr. Ján Prísežný bol zamestnancom spoločnosti, kde je zamestnaný aj účastník konania pán Milan Drotár, ktorý bol jeho priamym nadriadeným v dobe, keď s pánom Mgr. Jánom Prísežným bol rozviazaný pracovný pomer. Od toho dňa prestal pán Mgr. Ján Prísežný komunikovať s pánom Milanom Drotárom a správal sa k nemu nepriateľsky. Na základe tejto skutočnosti predpokladá účastník konania pán Milan Drotár, že zamestnanec správneho orgánu pán Mgr.

Správny orgán preskúmal existenciu dôvodov, ktoré uviedol účastník konania v návrhu na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu pána Mgr. Jána Prísežného a zistil, že skutočnosti uvedené v návrhu sú pravdivé. V súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení nie je možné pochybovať o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu pána Mgr.

Správny orgán súčasne vykonal opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania tak, že odňal vec vylúčenému zamestnancovi a pridelil ju na vybavenie inému zamestnancovi odboru všeobecnej vnútornej správy pánovi Mgr.

Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza formou rozhodnutia, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a 47 v prípadoch, keď podnet na vylúčenie zamestnanca uplatnil účastník konania. Rozhodnutie sa vydáva aj v prípade, keď sa podnet na vylúčenie zamieta. Keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok a takéto rozhodnutie nie je ani preskúmateľné súdom. Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správneho orgánu sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Ak správny orgán vylučuje z konania zamestnanca na základe oznámenia tohto zamestnanca alebo z vlastného podnetu správneho orgánu, pri vylúčení sa postupuje neformálnym spôsobom a rozhodnutie sa nevydáva.

Zákon o správnom konaní pre správny orgán ustanovuje povinnosť v prípade vylúčenia zamestnanca správneho orgánu prijať opatrenia na zabezpečenie ďalšieho priebehu konania.

Doručovanie písomností

Doručovanie písomností je dôležitou súčasťou správneho konania. Základné pravidlá pre doručovanie sú upravené v § 24 zákona č. 71/1967 Zb. Písomnosti sa doručujú adresátovi do vlastných rúk, pričom existujú rôzne spôsoby doručovania, napr. poštou, elektronickými prostriedkami podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ak doručenie zostane bezvýsledné, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom upovedomí.

Podanie

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Osobitný zákon môže stanoviť ďalšie požiadavky. Ak podanie trpí nedostatkami, správny orgán pomôže nedostatky odstrániť bezodkladne alebo určí lehotu na ich odstránenie a poučí o možnosti zastavenia konania.

Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne. Osobitné zákony môžu ustanoviť, že na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa nebude prihliadať - zásada koncentrácie konania.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Právo na spravodlivý proces

Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré zahŕňa základné súdno-procesné princípy.

Zápisnica

Zápisnica je písomným záznamom o vykonanom procesnom úkone. Obsahuje údaje o tom, kde a kedy sa úkon vykonal, kto sa ho zúčastnil a ako prebiehal, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. Prvostupňový správny orgán sa dopustil porušenia zákona o správnom konaní, ak nevyhotovil zápisnicu z pojednávania.

Nazeranie do spisu

Účastníci konania majú právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy. Odopretie nazretia do spisu môže byť dôvodom na obnovu konania. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

Rozhodovacia činnosť správnych súdov

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberá otázkami správneho konania a preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

Právne vety Najvyššieho súdu SR

  1. Dovolací dôvod v trestnom konaní: Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

  2. Konanie o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností: Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

  3. Podmienky pre odpočet DPH: Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie.

  4. Časová pôsobnosť daňového poriadku: Spochybňovanie správnosti použitia daňového poriadku v priebehu výkonu daňovej kontroly a na ňu nadväzujúceho vyrubovacieho konania je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opodstatnené, nakoľko z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku v spojení s ustanoveniami § 165b ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo dôrazne rozlíšiť časovú pôsobnosť daňového poriadku a zákona o správe daní pre účely daňového konania.

  5. Povinnosť viesť záznamy o DPH: Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH platného do 31.12.2007 platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru.

  6. Príjmy dosiahnuté spoločne viacerými daňovníkmi: Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo so spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený, alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

  7. Oslobodenie od súdnych poplatkov: K námietke navrhovateľov, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci nerozhodol o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, najvyšší súd uvádza, že súdy v prvom rade skúmajú svoju právomoc vo veci konať. Vzhľadom na záver o nedostatku svojej právomoci na konanie, ku ktorému dospel krajský súd, nebolo dôvodné, aby súd skúmal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

tags: #postúpenie #spisu #príslušnému #správnemu #orgánu #legislatíva