
Finančný lízing, známy aj ako finančný prenájom, predstavuje jednu z bežných foriem financovania majetku. Táto metóda umožňuje obstarávanie hmotného majetku prostredníctvom nájomnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o práve kúpy prenajatej veci. Slovenská legislatíva upravuje finančný lízing v § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Lízingová zmluva nemá v Obchodnom zákonníku presnú definíciu a často ide o zmiešaný typ zmluvy. Táto zmluva môže obsahovať prvky z rôznych typov zmlúv, ako napríklad nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy. Alternatívne môže byť uzatvorená ako zmluva o kúpe prenajatej veci podľa § 489 až § 496 Obchodného zákonníka. V tomto prípade si nájomca a prenajímateľ dohodnú, že nájomca má právo kúpiť prenajatú vec počas trvania alebo po zániku nájomnej zmluvy. Ďalšou možnosťou je uzatvorenie lízingovej zmluvy ako nepomenovanej zmluvy podľa § 269 Obchodného zákonníka, pričom súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky, ktoré definujú práva a povinnosti oboch strán.
Účtovanie finančného prenájmu je upravené v § 30a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 o postupoch účtovania v PÚ. V deň splatnosti dohodnutých platieb prenajímateľ účtuje na ťarchu účtu 374 (Pohľadávky z nájmu) splatný finančný výnos so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 (Úroky). Ak prenajímateľ prevezme majetok späť z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu, účtuje sa to na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení podľa zmluvy o finančnom prenájme so súvzťažným zápisom v prospech účtu 325 (Ostatné záväzky). Nájomca odpisuje majetok obstaraný finančným prenájmom podľa § 20 postupov účtovania v PÚ.
Problematika daňových výdavkov a nedaňových výdavkov je upravená v § 19 a § 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Základná charakteristika daňového výdavku je definovaná v § 2 písm. i) tohto zákona. Vo všeobecnosti platí, že na daňové účely sa akceptujú náklady, resp. výdavky zaúčtované v účtovníctve, a to:
Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období. To znamená, že daňové výdavky musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia.
Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky
Postúpenie nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu je možné, pričom platí podmienka minimálnej doby nájmu pre nájomnú zmluvu ako celok. Ak je doba trvania nájmu spolu za oboch nájomcov najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej v § 26 ods. 1 zákona a nie menej ako 3 roky a u pozemku najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre hmotný majetok zaradený do 4. odpisovej skupiny (144 mesiacov), považujú sa podmienky finančného lízingu za dodržané.
V praxi je bežné, že pôvodný nájomca vyúčtuje novému nájomcovi tzv. odstupné. Podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa pri postúpení nájomnej zmluvy odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy. U pôvodného nájomcu je odstupné zdaniteľným príjmom, u druhého nájomcu sa premietne do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov.
Odstupné je súčasťou vstupnej ceny pre výpočet odpisov u nového nájomcu. Pôvodný nájomca uplatní do daňových výdavkov odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých majetok účtoval, resp. evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri postúpení práv z nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na druhého nájomcu pôvodný nájomca okrem iného účtuje o vyradení majetku, ktorý obstaral finančným prenájmom, na ťarchu účtu 551 a v prospech účtu 022. Ďalej účtuje o zániku záväzku z prenájmu na ťarchu účtu 474 a v prospech účtu 648.
V zákone o dani z príjmov sú upravené prípady, kedy možno zahrnúť daňovú zostatkovú cenu do daňových výdavkov, a to v § 19 ods. 3 písm. b), c) a d). Uplatnenie daňovej zostatkovej ceny u majetku obstarávaného formou finančného lízingu zákon neumožňuje. Zánik záväzku z nájmu účtovaný v prospech účtu 648 sa považuje za príjem prislúchajúci k nákladu, ktorý nie je uznaný ako daňový výdavok, aj keď bol daňovník povinný o ňom účtovať.
Obchodná spoločnosť nadobudla 1. 8. 2014 postúpením lízingovej zmluvy osobný automobil. Pôvodný nájomca odpisoval predmet prenájmu z istiny 7 949 € (stav na účte 022), dohodnutá doba prenájmu bola 36 mesiacov. Odpisy za 24 mesiacov uplatnené v daňových výdavkoch boli vo výške 5 304 € (suma oprávok na účte 082), zostatková cena predmetu prenájmu pri postúpení u pôvodného nájomcu bola 2 645 €. Za postúpenie lízingovej zmluvy nový nájomca zaplatil odstupné vo výške 4 980 €. Pôvodný nájomca zahrnie do zdaniteľných príjmov len zúčtované odstupné. Zúčtovaný náklad na účte 551 nie je uznaným daňovým výdavkom. Súčasne výnos z nesplatenej istiny nie je zdaniteľným príjmom. Obchodná spoločnosť ako nový nájomca bude odpisovať nadobudnutý automobil zo vstupnej ceny 7 232 € (2 252 + 4 980) po dobu 12 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve
Právnická osoba (pôvodný nájomca) postúpila v roku 2013 predmet finančného lízingu (zaradený v 2. odpisovej skupine) bez zmeny podmienok na nového nájomcu. Doba trvania lízingovej zmluvy bola dohodnutá na 48 mesiacov, lízingové splátky od apríla 2012 do marca 2016. Pôvodný a nový nájomca sa dohodli na výške odplaty za postúpenie. Nový nájomca zaradil do používania predmet lízingu v októbri 2013 a uplatnil si v daňových výdavkoch odpisy vypočítané podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Predmet lízingu však bol uňho zaradený do užívania až v júni 2014. Hmotný majetok prenajatý formou finančného lízingu odpisuje daňovník spôsobom uvedeným v § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania u nového nájomcu, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať. Takýmto mesiacom je mesiac, v ktorom bol prenajatý hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia odpisovania uplatniť odpisy vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve sa majetok uvedie do užívania, ak sú splnené všetky technické funkcie potrebné na jeho užívanie a splnené povinnosti podľa osobitných predpisov. Podľa § 30a ods. 7 uvedených postupov sa majetok v okamihu prevzatia zaúčtuje na ťarchu účtu 042. Ak u nového nájomcu neboli splnené podmienky uvedenia predmetu lízingu do užívania, nemal byť preradený z účtu 042 na príslušný účet účtovej skupiny 02 a nemal byť odpisovaný. Nový nájomca pri odpisovaní tohto majetku môže postupovať podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a uplatniť v daňových výdavkoch daňový odpis podľa § 27 alebo § 28 zákona. Pri zahrnovaní úrokov do daňových výdavkov nemôže postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. o) zákona pre nedodržanie podmienok finančného lízingu. Pokiaľ spĺňa úrok všeobecné podmienky daňového výdavku uvedené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, môže byť zahrnutý do daňových výdavkov.
Cestovné náhrady sú relevantné v kontexte finančného lízingu, ak sa prenajatý majetok využíva na pracovné cesty. Zákon o dani z príjmov upravuje cestovné náhrady v § 19 ods. 2 písm. d). Daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Pracovnou cestou sa rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí náhrada cestovných výdavkov, výdavkov na ubytovanie a stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty.
Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri
Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica je v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného určuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné sa mu neposkytuje. V prípade zabezpečenia čiastočného bezplatného stravovania sa nárokové stravné kráti spôsobom uvedeným v § 5 zákona o cestovných náhradách.
Pri zahraničnej pracovnej ceste sa stravné poskytuje v inej ako slovenskej mene. Zákon rozdelil čas trvania pracovnej cesty na tri časové pásma: od 0 do 6 hodín, od 6 do 12 hodín a nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni. Výška stravného v cudzej mene je zverejnená opatrením Ministerstva financií SR.
Zamestnancovi patrí aj náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ako napr. služobný telefonický hovor, úschova batožiny, parkovací lístok, výdavok na vstupenku na veľtrh, výdavky na poštovné atď. Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi aj vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného.
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách upravuje zákon o cestovných náhradách v § 7. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že zamestnanec pri pracovnej ceste použije vozidlo iné ako vozidlo zamestnávateľa. Zamestnanec môže použiť na pracovnú cestu akékoľvek cestné motorové vozidlo, ktoré je buď v jeho vlastníctve, alebo ktoré patrí inej fyzickej alebo právnickej osobe.