Postúpenie zmluvy o vecnom bremene: Všetko, čo potrebujete vedieť

Vecné bremená sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Na prvý pohľad sa javí, že pri ich uzatváraní sa nevyskytujú žiadne problémy alebo nezrovnalosti, osobitne, ak ide spravidla o veľmi jednoduché dokumenty. Napriek tomu, že na základe vecného bremena si môžu strany účinne upraviť rozličné vzájomné právne vzťahy, hlavným nedostatkom tohto inštitútu je minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť vecného bremena ex lege.

Čo je vecné bremeno?

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Príklady vecných bremien

  • Právo prechodu a prejazdu: Umožňuje vlastníkovi susednej nehnuteľnosti prechádzať alebo prechádzať cez pozemok iného vlastníka.
  • Právo doživotného užívania: Umožňuje určitej osobe doživotne užívať nehnuteľnosť, napríklad byt alebo dom.
  • Právo čerpania vody: Umožňuje vlastníkovi susednej nehnuteľnosti čerpať vodu zo studne alebo iného zdroja vody na pozemku iného vlastníka.

Ako vzniká vecné bremeno?

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou.

Vecné bremeno vzniká:

  1. Písomnou zmluvou.
  2. Na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve.
  3. Schválenou dohodou dedičov.
  4. Rozhodnutím príslušného orgánu.
  5. Zo zákona.
  6. Vydržaním práva.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.[4] Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Náležitosti zmluvy o zriadení vecného bremena

Každá zmluva si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Takisto sa uvedie ako darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol: napr. dedením, prevodom vlastníckeho práva, darovacou zmluvou.

  1. Identifikácia zmluvných strán: Meno a priezvisko, adresa, rodné číslo (alebo IČO v prípade právnickej osoby) darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena.
  2. Špecifikácia nehnuteľnosti: Presný popis nehnuteľnosti, na ktorú sa vecné bremeno zriaďuje (typ nehnuteľnosti, rozloha, údaje z katastra nehnuteľností).
  3. Práva a povinnosti: Jasný popis práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena.
  4. Bezodplatnosť/odplatnosť: Uvedenie, či sa vecné bremeno zriaďuje bezodplatne alebo za odplatu.
  5. Súhlas spoluvlastníkov: Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov.
  6. Záväzok strpieť: Povinný z vecného bremena sa zaväzuje strpieť právo oprávneného z vecného bremena.
  7. Vklad do katastra: Zmluvné strany berú na vedomie, že vecné bremeno vznikne vkladom do katastra nehnuteľností.

Vzor zmluvy o zriadení vecného bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena## Zmluvné strany:

1/ Meno a priezvisko: Jozef Novák, rod. Novák Bydlisko: Veselá 12, 020 01 Púchov, Slovenská republika Dátum narodenia: 01.01.1990 Rodné číslo: 900101/1234 Štátna príslušnosť: SR (ďalej len „oprávnený z vecného bremena“)

a

2/ Meno a priezvisko: Peter Novák, rod. Novák Bydlisko: Okružná 20, 020 01 Púchov, Slovenská republika Dátum narodenia: 01.01.1950 Rodné číslo: 500101/1234 Štátna príslušnosť: SR (ďalej len „povinný z vecného bremena“)

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

(oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý samostatne aj ako „zmluvná strana“)

sa dohodli na uzatvorení tejto Zmluvy o zriadení vecného bremena (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:

Článok I. Predmet zmluvy

  1. Povinný z vecného bremena je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným č. 120, ktorý je postavený na pozemku s parcelou KN-C č. 123, zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. 1234, vydaný pre katastrálne územie Púchov, obec Púchov, okres Púchov, vedený Okresným úradom Púchov, katastrálnym odborom.
  2. Zmluvné strany sa dohodli, že povinný z vecného bremena zriaďuje v prospech oprávneného z vecného bremena vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu označeného v bode 1. tohto článku. Oprávnený z vecného bremena vecné bremeno prijíma.
  3. Povinný z vecného bremena sa zaväzuje strpieť právo oprávneného z vecného bremena zriadeného podľa tejto zmluvy a na jej základe.
  4. Zmluvné strany sa dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.
  5. Zmluvné strany berú na vedomie, že vecné bremeno vznikne a oprávnený z vecného bremena nadobudne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vkladom do katastra nehnuteľností.

Článok II. Záverečné ustanovenia

  1. Vo veciach neupravených zmluvou sa zmluvný vzťah spravu­je Občianskym zákonníkom a príslušnými ustanove­niami všeobecne záväzných právnych predpisov.
  2. Zmluva je vyhotove­ná v štyroch (4) rovnopisoch, jeden (1) rovnopis obdrží oprávnený z vecného bremena, jeden (1) rovnopis obdrží povinný z vecného bremena a dva (2) rovnopisy pre príslušný katastrálny odbor Okresného úradu.
  3. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluv­ný­mi stranami.

Postúpenie zmluvy o vecnom bremene

Postúpenie zmluvy o vecnom bremene je možné, ale závisí od typu vecného bremena. Rozlišujeme dva základné typy vecných bremien:

  • Vecné bremeno in rem: Je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Pri zmene vlastníka nehnuteľnosti prechádza vecné bremeno automaticky na nového vlastníka.
  • Vecné bremeno in personam: Je spojené s konkrétnou osobou. Pri zmene vlastníka nehnuteľnosti alebo pri smrti oprávnenej osoby vecné bremeno zaniká.

Postúpenie vecného bremena in rem

Vecné bremeno in rem prechádza s vlastníctvom nehnuteľnosti na nadobúdateľa automaticky. Nie je potrebné uzatvárať žiadnu osobitnú zmluvu o postúpení. Nový vlastník nehnuteľnosti je povinný strpieť obmedzenia vyplývajúce z vecného bremena.

Postúpenie vecného bremena in personam

Vecné bremeno in personam je spojené s konkrétnou osobou a nie je možné ho postúpiť na inú osobu. Pri zmene vlastníka nehnuteľnosti alebo pri smrti oprávnenej osoby vecné bremeno zaniká.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Zánik vecného bremena

Vecné bremeno môže zaniknúť niekoľkými spôsobmi:

  1. Dohodou zmluvných strán: Oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa môžu dohodnúť, že vecné bremeno sa zrušuje. Je potrebné tak urobiť zmluvou o zániku vecného bremena. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je však potrebné aj povolenie vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, ako vyplýva z § 151p Občianskeho zákonníka („Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
  2. Rozhodnutím súdu: Súd môže rozhodnúť o zrušení vecného bremena, ak nastanú také zmeny, že vecné bremeno stratilo svoj význam alebo sa stalo pre povinného z vecného bremena neprimerane zaťažujúcim.
  3. Zo zákona: Vecné bremeno zaniká, ak nastanú okolnosti, ktoré sú upravené v zákone, napríklad smrť oprávnenej osoby (pri vecnom bremene in personam) alebo zánik nehnuteľnosti, s ktorou je vecné bremeno spojené (pri vecnom bremene in rem).
  4. Splynutím práva a povinnosti: Ak dôjde k splynutiu práva a povinnosti v jednej osobe (napríklad, ak sa vlastník zaťaženej nehnuteľnosti stane aj vlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti), vecné bremeno zaniká.
  5. Vydržaním: Vydržaním sa vecné bremeno nezakladá, ale nadobúda. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Zrušenie vecného bremena dohodou

Oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno sa zrušuje bezplatne. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.

Vecné bremeno a darovanie

Vecné bremeno môže byť zriadené aj pri darovaní nehnuteľnosti. Darca si môže v darovacej zmluve vyhradiť určité podmienky, ako napríklad právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Takáto darovacia zmluva obsahuje štandardné náležitosti, ako sú identifikácia darcu a obdarovaného, opis nehnuteľnosti a podmienky darovania. Do zmluvy sa však zahrnie aj ustanovenie o vecnom bremene, ktoré detailne špecifikuje práva, napríklad právo bývania, užívania bytu alebo jeho časti. Keďže vecné bremeno je viazané na nehnuteľnosť, zaväzuje každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti. Vecné bremeno sa zapisuje do katastra nehnuteľností spolu s darovacou zmluvou. Návrh na vklad vecného bremena sa podáva spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva.

Problémy a riešenia

Spoluvlastníctvo a vecné bremeno

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

Súhlas spoluvlastníka

V zmysle ustálenej judikatúry musia byť všetci podieloví spoluvlastníci účastníkmi zmluvy, ktorou sa zriaďuje vecné bremeno na spoločnej nehnuteľnosti. Nestačí ak niektorí zo spoluvlastníkov iba prejavia súhlas so zriadením vecného bremena. Na druhej strane, však nemôžete nikoho nútiť, aby podpísal zmluvu, ktorú podpísať nechce. Rovnako ju nemôžete nútiť, aby zaťažila svoj spoluvlastnícky podiel vecným bremenom.

Prístup k pozemku

Ak nemáte zabezpečený prístup k svojmu pozemku, môžete zvážiť niekoľko možností:

  1. Zriadenie vecného bremena: Ak sa neviete dohodnúť s vlastníkom susedného pozemku priateľsky, môžete požiadať súd o zriadenie vecného bremena na základe § 151o Občianskeho zákonníka. Súd môže zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, ak nemá prístup inak zabezpečený.
  2. Vydržanie práva prechodu: Ak ste právo prechodu vykonávali dobromyseľne a nepotrebne po dobu minimálne desiatich rokov, môžete skúsiť uplatniť vydržanie práva prechodu.

tags: #postúpenie #zmluvy #o #vecnom #bremene #vzor

Ďalšie články