Posudzovanie Nároku na PN Posudkovým Lekárom: Postup a Kompetencie

V živote každého človeka nastane deň, kedy sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu necíti plne spôsobilý na výkon bežných každodenných úkonov, výkon práce nevynímajúc. Tento článok sa zameriava na proces posudzovania nároku na práceneschopnosť (PN) posudkovým lekárom, s dôrazom na aktuálne právne predpisy, kompetencie kontrolných subjektov a praktické aspekty, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o PN. Cieľom článku je priblížiť problematiku kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnanca z pracovnoprávneho hľadiska a predovšetkým z pohľadu zamestnávateľa. Výkon kontroly limitujú legislatíve mantinely upravujúce práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa, ako aj aplikovanie prípadných pracovnoprávnych postihov. Článok sa tiež zameriava na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, v ktorej sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy zamestnávateľ nadobudne podozrenie, že nie zhoršenie zdravotného stavu, ale hrozba pracovnoprávnych sankcií je často príčinou vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Akú má v takýchto prípadoch podozrenia zamestnávateľ reálnu možnosť ovplyvniť priebeh nasledovných udalostí?

V nadväznosti na aplikačnú prax a v kontexte s vyššie uvedeným je možné v súčasnosti považovať za nesmierne aktuálnu otázku, ako prostredníctvom úpravy príslušných právnych predpisov docieliť, aby výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu a výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu zamestnanca neboli len formálnymi úkonmi bez možnosti reálneho uplatnenia náležitých sankcií. Problematike efektívnej kontroly dodržiavania liečebného režimu fyzickej osoby je preto potrebné venovať patričnú pozornosť tak zo strany súkromného sektora, ako aj zo strany štátu. Samozrejme, ruka v ruke s prenosom (resp. prerozdelením) kompetencií medzi posudkového lekára Sociálnej poisťovne a ošetrujúceho lekára fyzickej osoby ide aj o prerozdelenie zodpovednosti za zdravotný stav poistenca (zamestnanca).

Podľa aktuálneho právneho stavu je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára. Sociálna poisťovňa je v súčasnosti prakticky jedinou inštitúciou, na ktorú sa môžu zamestnávatelia obrátiť v prípade vážneho podozrenia na zneužívanie inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kto Rozhoduje o Práceneschopnosti?

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Prečítajte si tiež: Ako sa zmenilo posudzovanie ZŤP?

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Toto tlačivo má päť dielov:

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmych dní od skončenia pracovného pomeru ho odovzdávajú priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu Zamestnávateľom

Dodržiavanie liečebného režimu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca definované v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce“), konkrétne v § 81 písm. a) zamestnávateľ od 1. do 10. b) poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne v súčinnosti s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne od 1. Zákon definuje právo kontroly zamestnanca ako právo zamestnávateľa vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Týmto miestom sa rozumie obydlie zamestnanca alebo iné miesto, kde je predpoklad, že sa zamestnanec bude zdržiavať.

Výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnávateľom je však limitovaný viacerými faktormi. Podľa čl. 21 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR „Obydlie je nedotknuteľné. V praxi to znamená, že zamestnávateľ môže bez súhlasu zamestnanca skontrolovať len jeho prítomnosť alebo neprítomnosť v mieste, ktoré zamestnanec uviedol v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (konkrétne v jeho druhej časti) doručenom zamestnávateľovi. Po udelení súhlasu smie zamestnávateľ vstúpiť do obydlia zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Posudzovanie invalidity: Novinky a zmeny

Skutočnosť, či sa zamestnanec počas kontroly zdržiava na mieste určenom v rozhodnutí o dočasnej pracovnej neschopnosti, môže byť v niektorých prípadoch objektívne zistiteľná len ťažko. Nie vždy je totiž možné nereagovanie na zvukové výzvy kontrolného subjektu (klopanie na vchodové dvere, zvonenie na domový zvonček a pod.) posudzovať ako porušenie liečebného režimu. Uvedené opäť súvisí s konkrétnou zdravotnou diagnózou zamestnanca, ktorý môže byť v čase kontroly pod vplyvom liekov ovplyvňujúcich jeho potrebu a intenzitu spánku. Tiež zamestnanec, ktorý žije bez rodinných príslušníkov, musí nákup potravín realizovať sám (hoci nemusí mať ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, svoje základné životné potreby si plniť musí). Táto situácia môže nastať v prípade, ak zamestnanec uvedie, že sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať napríklad na adrese bydliska svojich rodičov, iných rodinných príslušníkov či známych, ktorí v prípade kontroly odmietnu zamestnávateľovi poskytnúť akúkoľvek súčinnosť.

Vo všeobecnosti platí, že kontrolu v mene zamestnávateľa vykonávajú ním poverení zamestnanci, ktorým uvedené vyplýva z pracovnej náplne (pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, z popisu pracovnej činnosti a pod.). Zamestnávateľovi však žiadne zákonné ustanovenie nebráni v tom, aby sa pri tomto úkone nechal zastupovať ním poverenou osobou, ktorá s ním nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Zastúpenie na základe plnomocenstva upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) v § 31 až § 33b, pričom Zákonník práce aplikáciu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy v medziach prvej časti Zákonníka práce výslovne pripúšťa (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce).

Postup Pri Kontrole a Dôsledky

§ 81 písm. II. c) zamestnávateľ podá podnet Sociálnej poisťovni na vykonanie kontroly, resp. 1. V takomto prípade je ďalšie posudzovanie dodržiavania liečebného režimu zamestnanca zamestnávateľom bezpredmetné. Pri kontrole zamestnávateľom teda zákon predpokladá, že samotná prítomnosť zamestnanca doma alebo na mieste inak určenom je dostatočným dôkazom dodržania jeho pracovnej disciplíny (a liečebného režimu). Napríklad sadenie okrasných drevín v okolí domu (obydlia) zamestnanca môže mať nepriaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s chorobou chrbtice, ale priaznivý vplyv na zdravotný stav spojený s psychiatrickou diagnózou. Uvedené platí rovnako o povolených vychádzkach, počas ktorých zamestnanec dodrží lekárom povolený čas, ale vykonáva činnosti, ktoré sa navonok môžu zdať ako zakázané (napr. Samozrejme, zamestnávateľovi nebráni nič v tom, aby sa s uvedenými zisteniami obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu. Pretože na rozdiel od zamestnávateľa, poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne je oprávnený skonštatovať nedodržanie liečebného režimu aj v prípade, ak sa poistenec na uvedenej adrese nachádzať bude.

V prípade kontroly zamestnávateľom je prinajmenšom vhodné, aby mal tento spôsob kontroly a postupnosť jednotlivých krokov upravenú vo svojom vnútornom predpise, s ktorým by mal oboznámiť všetkých svojich zamestnancov. Spravidla pôjde o pracovný poriadok, ktorého platnosť podmieňuje Zákonník práce predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa žiadni zástupcovia zamestnancov nepôsobia, má tento možnosť vydať pracovný poriadok aj bez ich súhlasu (§ 12 Zákonníka práce), príp. Nastaviť vhodný systém výkonu kontroly umožňujúci realizáciu prípadných pracovnoprávnych sankcií zo strany zamestnávateľa je v praxi veľmi obťažné.

V prípade nezastihnutia zamestnanca zamestnávateľom na mieste, na ktorom by sa podľa oznámenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal zdržiavať, postupuje väčšina zamestnávateľov spravidla podobne ako poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne, t. j. v poštovej schránke zanechá zamestnancovi oznámenie o vykonaní kontroly so žiadosťou o poskytnutie zdôvodnenia, prečo sa zamestnanec v predmetnom čase nenachádzal doma. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje zamestnancovi lehotu, počas ktorej by bol povinný vyjadrenie zamestnávateľovi doručiť a práve preto by mal mať uvedené zamestnávateľ upravené vo svojom vnútornom predpise. V prípade vyvodzovania pracovnoprávnych dôsledkov je však nevyhnutné postupovať maximálne opatrne a vyvarovať sa unáhlenému rozhodnutiu, najmä ak zamestnávateľ nevie s určitosťou potvrdiť, či kontrolovaným zamestnancom nebol osamelý zamestnanec v zmysle § 40 ods. Tento nemusí mať z objektívneho dôvodu možnosť podať v primeranej lehote náležité zdôvodnenie. Jeho zdravotná diagnóza mu môže brániť vstať z lôžka, skoncipovať vyjadrenie, príp. opustiť byt za účelom podania písomnosti na najbližšej pobočke Slovenskej pošty alebo poštového podniku. Keďže sa na pracovnoprávne účely považuje za osamelého (čo v praxi znamená - ako už z názvu vyplýva - že žije sám), v podaní náležitého vysvetlenia mu môžu brániť objektívne dôvody.

Prečítajte si tiež: Posudzovanie invalidity: Slovenské zákony

Zároveň je dôležité poznamenať, že povinnosť podať predmetné vysvetlenie má len priamo dotknutý zamestnanec, preto je právne irelevantné, ak zamestnanec túto možnosť nevyužije napr. prostredníctvom tretej osoby - samozrejme za predpokladu, že mu v osobnom podaní vysvetlenia bránia vážne zdravotné dôvody alebo paradoxne - povinnosť dodržať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom (napr. V praxi sa však zamestnávatelia oveľa častejšie stretávajú s prípadmi, kedy zamestnanci písomné zdôvodnenie doložia, pričom vo väčšine prípadov predložia doklad o návšteve svojho ošetrujúceho lekára alebo iného odborného lekára. Nie zriedka sa stáva, že ordinačné hodiny lekára uvedeného na predloženom potvrdení sa nezhodujú s časom vykonania kontroly zamestnávateľom. Inými slovami - zamestnanci dokladujú opodstatnenosť zdržiavania sa mimo svojho bydliska, resp. V prípade, že lekár takéto potvrdenie vystaví, dopustí sa porušenia zákona č. 578/2004 Z. z.

Minimalizácia Rizík zo Strany Zamestnávateľa

Ako by mal teda postupovať zamestnávateľ, aby minimalizoval riziko preukázania sa zamestnanca s tzv. „dodatočným“ potvrdením od lekára? Dať odpoveď na túto otázku nie je vôbec jednoduché. V prípade súdneho dokazovania by totiž ťahal zamestnávateľ v takomto prípade vždy za kratší koniec. Pomyselnou výhodou pre zamestnávateľa môže byť skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá zamestnávateľovi povinnosť postupovať spôsobom, ako to určuje poverenému zamestnancovi Sociálnej poisťovne zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“). Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ nie je povinný v prípade nezastihnutia zamestnanca počas kontroly upozorniť ho na vykonanú kontrolu v ten istý deň ani zanechať mu v poštovej schránke žiadosť o poskytnutie zdôvodnenia.

a) zamestnávateľ o vykonaní kontroly spíše zápisnicu, ktorú podpíšu všetci zamestnanci, ktorí sa kontroly zúčastnili. V prípade ochotných susedov by počas súdneho sporu mohol zavážiť aj ich podpis ako nestrannej osoby, resp.

c) následne bude zamestnanca konfrontovať s ním predloženým písomným zoznamom termínov jednotlivých ošetrení a zápisnicou z kontroly.

d) z morálneho hľadiska je však dôležité, aby postup podľa predchádzajúcich bodov realizoval zamestnávateľ len v prípadoch, kedy ide takpovediac „na istotu“, napr. ak ide o zamestnanca, ktorý „náhle ochorel“ v deň nasledujúci po dni, kedy bolo prijaté rozhodnutie o pripravovaných organizačných zmenách a pod.

Kontrola Sociálnou Poisťovňou

V prípade, že dodržiavanie liečebného režimu kontroluje poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne (usmerňuje a organizuje ho vždy posudkový lekár), do obydlia poistenca smie vstúpiť opäť len s jeho súhlasom. Okrem kontroly dodržiavania liečebného režimu lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa aj kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, počas ktorej je ošetrujúci lekár povinný spolupracovať s posudkovým lekárom a jeho povinnosti upravuje najmä § 154 ods. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne kontroluje opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti praktickým lekárom, spôsoby a postupy diagnostiky a liečby a na ne nadväzujúcu účelnosť vynakladania finančných prostriedkov. Je oprávnený odporučiť ďalšie vhodné zdravotné vyšetrenia, príp. skontrolovať opodstatnenosť už vykonaných odborných vyšetrení odporučených praktickým lekárom.

Podľa štatistiky zverejnenej Sociálnou poisťovňou táto vykonala v r. 2013 105 243 kontrol zameraných na kontrolu dodržiavania liečebného režimu pacientov. Výsledkom kontrolnej činnosti bolo 24,5 % ukončených dočasných pracovných neschopností. V praxi sa stáva - čo nakoniec dokumentujú aj vyššie uvedené čísla, že opodstatnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je často prinajmenšom sporná. Avšak „so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie sa kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva len u posudzovaných fyzických osôb, ktorým vznikol nárok na poskytovanie niektorej nemocenskej dávky (teda nie napr.

Pri svojej kontrolnej činnosti je Sociálna poisťovňa oprávnená uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura, a to jednak poistencovi pri porušení povinností vyplývajúcich mu z § 227 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, medzi ktoré patrí tiež povinnosť dodržiavať liečebný režim, ako aj poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ak poruší povinnosti definované v § 154 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Okrem uvedenej sankcie stráca odo dňa porušenia liečebného režimu poistenec nárok na výplatu nemocenskej dávky, a to až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v trvaní 30 dní odo dňa porušenia.

Aj keď by sa mohlo zdať, že pokuta v sume takmer 16 600 eur, ktorú môže Sociálna poisťovňa uložiť, je dostatočným preventívnym faktorom, nie je tomu celkom tak. Ochrana pred pracovnoprávnymi postihmi zamestnávateľa, príp. len obyčajné „predĺženie“ si víkendu či dovolenky patrí k častým dôvodom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa údajov zverejnených Sociálnou poisťovňou „posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v marci 2013 podali 5 657 podnetov na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. b) podnet Sociálnej poisťovne na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti má len odporúčací charakter, tzn.

Nedostatky Aktuálnej Právnej Úpravy

Za značný nedostatok aktuálnej právnej úpravy možno považovať skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže nariadiť ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti ani v prípade, ak usúdi, že jej opodstatnenosť už pominula alebo ani nikdy neexistovala. Absencia tohto oprávnenia posudkovým lekárom ako kontrolnému orgánu značným spôsobom zväzuje ruky. Súčasná právna úprava akoby predstavovala určité vákuum vzniknuté prijatím zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorým sa zrušil zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku. Tento poskytoval Sociálnej poisťovni kompetencie, ktoré jej dnes tak veľmi chýbajú. Napr. podľa § 37 ods. 6 zákona o liečebnom poriadku platilo, že „V prípadoch dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodne pre nedodržanie liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie o skončení vyplácania dávok nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa, a to po prerokovaní s praktickým lekárom poistenca. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne je preskúmateľné súdmi. § 154 ods. § 227 ods.

Povinnosti Počas PN

Počas PN-ky máte určité povinnosti, ako je dodržiavanie liečebného režimu a zdržiavanie sa na nahlásenej adrese, ak nemáte povolené vychádzky.

Možnosti Volieb Počas PN

Vychádzky: Ak máte od lekára povolené vychádzky, môžete ísť voliť v rámci týchto vychádzok. Uistite sa, že dodržíte časový in…

Liečebný Režim a Jeho Dodržiavanie

Lekár potvrdzujúci dočasnú práceneschopnosť určuje pacientovi liečebný režim, ktorý musí pacient reálne aj dodržiavať. V rámci liečebného režimu môže určiť lekár pacientovi aj vychádzky. Čo sa však stane, ak pacient poruší liečebný režim? Pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti určuje lekár pacientovi s ohľadom na povahu ochorenia liečebný režim, ktorý musí pacient dodržiavať. Povaha niektorých ochorení výslovne nevyžaduje, aby sa pacient zdržiaval 24 hodín denne na mieste pobytu počas dočasnej práceneschopnosti. Preto lekár môže pri posudzovaní choroby určiť pacientovi vychádzky. Počas vychádzok sa pacient nemusí zdržiavať v mieste pobytu, ktoré oznámil lekárovi pri potvrdzovaní dočasnej práceneschopnosti. Z hľadiska určenia vychádzok má lekár povinnosť časovo ich vymedziť. To mu ukladá zákon o zdravotnej starostlivosti (§ 12 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti). V tomto smere je ale dôležité podotknúť, že lekár pri časovom vymedzovaní vychádzok nie je nijako zákonne obmedzený. Zákon mu neurčuje, na koľko hodín minimálne alebo maximálne môže určiť vychádzky, ani to, či vychádzky môže určiť na viacero úsekov počas dňa alebo len v jednom časovom úseku dňa. S ohľadom na to je určovanie vychádzok plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť pacienta. V prípade, ak lekár pacientovi umožní vychádzky, ich časový úsek musí zapísať do potvrdenia dočasnej práceneschopnosti, čiže do tlačiva Sociálnej poisťovne. Nakoľko sa od 1. júna 2022 zavádza tzv.

Základnou povinnosťou pacienta je dodržiavať lekárom určený liečebný režim (vrátane určených vychádzok). V prípade, ak pacient nebude liečebný režim dodržiavať, Sociálna poisťovňa mu nevyplatí nemocenskú dávku odo dňa porušenia liečebného režimu, maximálne však po dobu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu (§ 38 zákona o sociálnom poistení - z.č. 461/2003 Z.z.).

Samotné dodržiavanie liečebného režimu organizuje posudkový lekár. V zmysle zákona o sociálnom poistení môže samotný ošetrujúci lekár podať podnet na kontrolu liečebného režimu u pacienta, ktorému potvrdil dočasnú práceneschopnosť (§ 155 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Zároveň sa zainteresovanie ošetrujúceho lekára v procese kontroly liečebného režimu objavuje aj v prípade spolupráce s posudkovým lekárom, ktorý práve v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonáva výber dočasne práceneschopných pacientov, u ktorých bude vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu (§ 155 ods. 2 písm.

Ani z dôvodu zavedenia e-PNiek sa v tomto smere v postavení ošetrujúceho lekára nič nezmenilo. V tomto smere by bolo ale určite dôležité poukázať aj na to, že aj samotný ošetrujúci lekár sa dostáva do postavenia ako keby kontrolovaného subjektu. Vo vzťahu k dočasnej práceneschopnosti pacienta posudkový lekár u ošetrujúceho lekára kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu vo vzťahu k dočasne práceneschopným pacientom, ktorá v sebe zahŕňa napr. aj kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 154 ods. 1 písm. V rámci vykonávanej kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu má ošetrujúci lekár viacero povinností, medzi ktoré patrí najmä povinnosť umožnenia vykonania kontroly v čase určenom posudkovým lekárom a aj povinnosť predloženia zdravotnej dokumentácie posudzovanej fyzickej osoby (všetky povinnosti ošetrujúceho lekára nájdete v § 154 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Samotná kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára, čo je pre ošetrujúceho lekára určite nepríjemné a časovo náročné najmä s ohľadom na to, že v čakárni má pacientov, ktorí čakajú na ošetrenie.

Nemocenské Dávky a Podmienky Nároku

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. alebo sa bude starať o dieťa do 10. Dávky nemocenského poistenia priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa zákona o sociálnom poistení, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003. Výkon rozhodovania a vyplácania nemocenských dávok je spojený s tým, aby ho zamestnávatelia zabezpečili v roku 2004 podľa nových postupov v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení.

Zákon o sociálnom poistení nevylučuje, aby zamestnanec podliehajúci povinnému nemocenskému poisteniu nemohol súčasne využiť dobrovoľné nemocenské poistenie alebo súčasne pracovať u ďalšieho zamestnávateľa, prípadne súčasne byť i v právnom postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. Teda z tohto dôvodu môže byť viackrát povinne nemocensky poistený. Vychádzajúc z tejto právnej skutočnosti je v zákone o sociálnom poistení upravený súbeh nárokov na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení tak, že nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne. Ak poistenec spĺňa podmienky nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení vrátane nemocenského poistenia zamestnanca, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, od ktorého ešte pobočka Sociálnej poisťovne neprevzala výkon nemocenského poistenia podľa § 287 ods. 1 zákona, nemocenská dávka sa vypláca len jedna s tým, že ju vyplatí príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že si poistenec uplatňuje nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, vyznačí poistenec na žiadosti o nemocenskú dávku.

tags: #posudzovanie #nároku #na #PN #posudkovým #lekárom