
Pri posudzovaní nároku občana na dôchodok a výšky jeho dôchodku zohráva kľúčovú úlohu doba dôchodkového poistenia, často označovaná ako "odpracované roky". Započítava sa do tejto doby aj obdobie štúdia? Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky v kontexte slovenského právneho systému, s prihliadnutím na historický vývoj legislatívy.
Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala do dôchodku ako tzv. náhradná doba podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalších predpisov. To znamenalo, že aj za obdobie štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel.
Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon priniesol zmeny v posudzovaní doby štúdia pre účely dôchodkového poistenia. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) tohto zákona, obdobie, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, sa započítava do doby poistenia. Štát platí poistné napríklad za osoby, ktoré sa starajú o deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok.
Doba štúdia na strednej alebo vysokej škole od roku 2004 už nie je automaticky považovaná za obdobie povinného dôchodkového poistenia. Študent nie je v postavení zamestnanca ani SZČO, a preto si sám neplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej do dôchodku započíta iba doba štúdia v rokoch 2002 a 2003, teda obdobie pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.
Prečítajte si tiež: Pohľady na povinnú literatúru
Započítanie doby štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od toho, ako bola v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy, posudzovaná povinná školská dochádzka. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (v súčasnosti je 10-ročná).
Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia
Prečítajte si tiež: Zľavy na PZP pre dôchodcov