
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám a Občiansky zákonník ukladajú povinnosť zverejňovať určité zmluvy. Tento článok sa venuje podmienkam a náležitostiam, ktoré sú s tým spojené. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, vrátane zmien v legislatíve a praktických príkladov.
Povinné zverejňovanie zmlúv je nástroj transparentnosti, ktorého cieľom je zabezpečiť kontrolu verejnosti nad hospodárením s verejnými prostriedkami a majetkom. Táto povinnosť je upravená v zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) a v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
V centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z., t. j. právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy (napr. právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2). Medzi povinné osoby patria štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Dôležitá zmena nastala k 31. marcu 2022, kedy sa výnimka z povinného zverejňovania vzťahovala už len na Národnú banku Slovenska. To znamená, že povinné osoby, na ktoré sa do 31. marca 2022 vzťahovala výnimka a nemuseli zverejňovať svoje zmluvy prostredníctvom CRZ, zverejňujú v registri len nové zmluvy.
Podľa §5a ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám „Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“
Prečítajte si tiež: Pohľady na povinnú literatúru
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinne zverejňovaná zmluva musí spĺňať tri základné podmienky:
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vymedzuje aj negatívne, ktoré zmluvy nepatria k povinne zverejňovaným.
Zverejňovanie zmlúv zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe prostredníctvom Centrálneho registra zmlúv (ďalej len „Register“). V Registri sa povinne zverejňujú zmluvy, ktorých účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba.
Ak povinná osoba zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv, nie je už povinná zverejniť ju na svojom webovom sídle. Podľa § 5a ods. 9 zákona sa na webovom sídle povinnej osoby zverejňuje len zmluva, ktorá sa nezverejňuje v Centrálnom registri zmlúv.
Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy.
Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia
Pri zverejňovaní zmluvy je potrebné vylúčiť určité náležitosti, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z. a v § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
V § 9 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní a rovnako je uvedený aj rozsah týchto osobných údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu).
Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa podľa § 271 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník nezverejňujú. Taktiež sa nezverejňujú ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť.
Možnosti nezverejnenia vyššie uvedených častí je však potrebné v záujme dosiahnutia účelu zákona aplikovať skôr výnimočne a selektívne na vymedzenú časť ustanovení zmluvy.
Namiesto zmluvy sa podľa § 5a ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejňuje informácia o uzatvorení zmluvy. Táto možnosť sa týka zmlúv uzatvorených v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby.
Prečítajte si tiež: Zľavy na PZP pre dôchodcov
Namiesto zmluvy podľa § 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a s), t. j. sa zverejňuje informácia o uzatvorení takejto zmluvy; to neplatí, ak sa zmluva uzavrela s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom.
Podľa § 47a Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. To znamená, že ak je v zmluve uvedený konkrétny dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy, ale zmluva nebola do uvedeného dátumu zverejnená, zmluva nadobudne účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, a to bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v zmluve.
Ak povinná osoba nezverejní zmluvu ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia, zverejnením predmetná zmluva účinnosť nenadobudne, pretože podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovne neustanovuje žiadnu konkrétnu sankciu Povinnej osobe za porušenie povinnosti zverejniť zmluvu. V § 21 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú všeobecne upravené priestupky, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že „Priestupku sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.“ V zmysle daného ustanovenia je možné uložiť pokutu do výšky 1.650,- EUR a zákaz činnosti až na dva roky. Priestupky prejednáva obvodný úrad len na podnet dotknutej osoby.
Na priestupky sa vzťahuje aj zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 42a obdobne ustanovuje „(1) Priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.
Obchodná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom je mesto, disponuje majetkom, ktorý je priamo v jej vlastníctve, ako aj majetkom, ktorý má prenajatý od mesta. Vzhľadom na zmenu zákona má táto spoločnosť povinnosť zverejňovať v centrálnom registri zmlúv všetky zmluvy uzavreté po 1. 4. 2022 alebo len tie, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom mesta?
Podľa § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v aktuálne účinnom znení (teda v znení zákona č. 395/2021 Z. z.) sa zverejňujú zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
Ak niekto zadarmo v súkromnom podnájme, zmluva nespĺňa podmienky v § 5a a teda sa nezverejňuje, pokiaľ sa tieto zmluvy netýkajú finančných prostriedkov ani nakladania s majetkom.
Výnimkou pri pôžičke je zmluva podľa Zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorá sa podľa § 5a, ods. 5, písm. nezverejňuje.
Dohodu možno považovať za samostatnú zmluvu, ktorou sa ukončuje napr. predchádzajúce používanie finančných prostriedkov a teda sa týka ich používania, čím spĺňa § 5a, ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a je povinne zverejňovaná.
Pokiaľ verejný obstarávateľ / obstarávateľ / osoba podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní využíva iný elektronický prostriedok (na zákazky s nízkou hodnotou, ktoré nezverejňuje na portáli UVO), využije link z tohto elektronického prostriedku. Opäť uvedie presný odkaz na konkrétnu zákazku. Pokiaľ na zákazku s nízkou hodnotou nevyužíva žiaden elektronický prostriedok, môže uviesť link na svoje webové sídlo do časti, kde zverejnil informácie o konkrétnom verejnom obstarávaní (ak je to relevantne). Ide teda o link na profil verejného obstarávateľa na portáli ÚVO - konkrétny predmet zákazky resp. konkrétne verejné obstarávanie.
Dňa 1. apríla 2022 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády SR č. 48/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 498/2011 Z. z, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy.
tags: #povinne #zverejnovana #zmluva #podmienky