Povinnosti zamestnanca počas PN voči zamestnávateľovi

Práceneschopnosť (PN) je bežnou súčasťou pracovného života mnohých zamestnancov. Vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Elektronický systém PN, ktorý plne nahradil papierové potvrdenia, priniesol zjednodušenie a zrýchlenie komunikácie medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Aj počas PN však má zamestnanec určité povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré je nevyhnutné dodržiavať.

Vznik a trvanie PN

Zamestnanec je uznaný za práceneschopného ošetrujúcim lekárom, ktorý vytvorí elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2023 postupne prestalo používať.

Nároky zamestnanca počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na:

  • Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú vypláca zamestnávateľ od 1. do 10. dňa PN.
  • Nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 52. týždňa.

Povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi

Oznámenie o PN

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa o svojej PN a o tom, že sa nedostaví do práce. Túto oznamovaciu povinnosť za zamestnanca plní aj Sociálna poisťovňa, no zamestnanec by mal zamestnávateľa informovať sám.

Dodržiavanie liečebného režimu

Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Definuje ho Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti ako „životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár“. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Ošetrujúci lekár informuje zamestnanca o rozsahu, v akom môže vykonávať bežné denné aktivity, vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ukladá práceneschopnému poistencovi (zamestnancovi) povinnosť dodržiavať liečebný režim určený lekárom. To znamená, že zamestnanec sa musí zdržiavať na nahlásenej adrese a liečiť sa. Dočasne práceneschopný zamestnanec sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa nachádzať na adrese, ktorú si určí, avšak musí sa na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Zákaz vykonávania zárobkovej činnosti

Zamestnanec počas PN nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, pre ktorú bol uznaný za dočasne práceneschopného.

Povinnosť strpieť kontrolu

Zamestnanec je povinný strpieť kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý sa musí pri kontrole preukázať oprávnením na vykonanie kontroly, a to predložením preukazu zamestnanca Sociálnej poisťovne. Kontrolovaný zamestnanec je po­vinný sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.

Sankcie za porušenie povinností

Ak zamestnanec poruší liečebný režim alebo sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, zamestnávateľ mu nevypláca náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu. Sociálna poisťovňa môže zamestnancovi odobrať nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.

Prečítajte si tiež: Úrad Práce a evidencia

Pred vznikom PN

  • Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami: Ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy musí zamestnávateľ oboznámiť budúceho zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
  • Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti: Druh práce a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky (nesmú byť nižšie ako zverejnené v pracovnej ponuke), pracovné podmienky (výplatné termíny, pracovný čas, dovolenka, výpovedná lehota).
  • Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni: Pred nástupom prvého zamestnanca.

Počas PN

  • Prijať oznámenie o PN: Zamestnávateľ musí prijať oznámenie o PN alebo OČR od zamestnanca.
  • Zachovať pracovné miesto: Je povinný zachovať pracovné miesto zamestnanca počas jeho PN.
  • Vyplatiť náhradu príjmu: Počas prvých 10 dní práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, a to podľa zákonom stanovených pravidiel (prvé tri dni 25 %, od štvrtého dňa 55 % z denného vymeriavacieho základu).
  • Spolupracovať so Sociálnou poisťovňou: Odosielať doklady do SP alebo vykonať potvrdenie elektronicky v prípade ePN.
  • Overiť si doručenie potvrdenia od lekára: Zamestnávateľ má povinnosť overiť si, či zamestnanec predložil potrebné potvrdenie od lekára, ktoré osvedčuje trvanie PN.
  • Zaevidovať PN v interných záznamoch: Zamestnávateľ je zodpovedný za zaevidovanie PN v interných záznamoch o dochádzke a pracovnom čase.
  • Oznámiť Sociálnej poisťovni potrebné údaje: Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak vypláca mzdu v hotovosti, oznámi túto skutočnosť. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
  • Oznámiť dni vyplatenia náhrady príjmu: Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
  • Poskytnúť informácie Sociálnej poisťovni: Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.
  • Oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného: Písomne alebo elektronicky, najneskôr do ôsmich pracovných dní, z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Túto skutočnosť je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Po skončení PN

  • Odhlásenie zamestnanca: Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní, zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.

Práva zamestnávateľa

  • Organizovať a riadiť prácu: Zamestnávateľ má právo určovať druh práce, pracovné podmienky a rozvrh pracovného času.
  • Vyžadovať plnenie pracovných povinností: Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca vykonávanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými normami.
  • Vybrať zamestnancov: Zamestnávateľ môže rozhodovať o prijatí, preradení alebo prepustení zamestnancov podľa svojich potrieb a požiadaviek.
  • Udeliť disciplinárne opatrenia: V prípade porušenia pracovnej disciplíny má zamestnávateľ právo uložiť zamestnancovi disciplinárne opatrenia, ako napríklad pokarhanie alebo výpoveď.
  • Ochrana majetku a informácií: Zamestnávateľ môže určiť pravidlá týkajúce sa ochrany majetku firmy, dôverných informácií a zamedziť ich zneužitiu.
  • Vykonávanie kontroly: Zamestnávateľ má právo vykonávať kontrolu pracovného výkonu a dodržiavania pracovného poriadku zamestnancami.
  • Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca upravuje § 155 Zákona č. 461/2003 Z. z. Kontrolu spravidla vykonáva Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly.

Poverenie na výkon kontroly

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly.

Postup pri zistení porušenia liečebného režimu

Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Šetrenie porušenia liečebného režimu

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ vykoná kontrolu u zamestnanca počas PN on sám a zamestnanec nebude na mieste určenom počas dočasnej PN, od uvedeného dňa nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak podľa šetrenia dodržiavania liečebného režimu mu môže naďalej plynúť od jedenásteho dňa nemocenská dávka (ak Sociálna poisťovňa nezistí porušenie liečebného režimu).

Ak by zamestnávateľ podal podnet na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas prvých desiatich a Sociálna poisťovňa by zistila porušenie liečebného režimu, tak zamestnanec nemá nárok od uvedeného dňa na náhradu príjmu počas dočasnej PN a taktiež nemá nárok aj na nemocenskú dávku, ktorá mu začína plynúť od jedenásteho dňa trvania dočasnej PN. Zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru a povinnosti

Výpočet náhrady príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

  • 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
  • 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Zamestnávateľ pri výpočte náhrady príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby denný vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol maximálny denný vymeriavací základ.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu

  • Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní určíme nasledovne:
    • ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
    • ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
  • Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Ak počas pracovnej neschopnosti zamestnanca dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu počas PN len počas dní, kedy bol jeho zamestnancom.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

  • má nárok na materské,
  • má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
  • má nárok na nemocenské,
  • sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
  • porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
  • sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Z dôvodu, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, ktorý je dočasne práceneschopný náhradu príjmu len prvých desať dní PN, vznikajú zamestnávateľovi povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá desať dní (vrátane), zamestnávateľovi nevznikajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak dočasná práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN.

Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ (ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi, či už vymeriavacie základy alebo registračné údaje).

V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie, a to až tak, že prechádza z jedného mesiaca do druhého (napríklad od 15.4.2018 do 15.5.2018), lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí.

Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca. Túto skutočnosť (vznik aj zánik) je povinný zamestnávateľ oznámiť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.

tags: #povinnosti #zamestnanca #počas #PN #voči #zamestnávateľovi

Ďalšie články