
Prenájom pozemkov, najmä poľnohospodárskych, predstavuje komplexnú oblasť s množstvom právnych a ekonomických aspektov. Dĺžka nájmu, podmienky, práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu sú kľúčové pre úspešné a udržateľné hospodárenie. Tento článok sa zameriava na prenájom pozemkov s dôrazom na dlhodobé nájomné vzťahy, ako je napríklad prenájom na 100 rokov, a s ohľadom na aktuálnu legislatívu a prax na Slovensku.
Prenájom pozemkov je bežnou praxou v poľnohospodárstve a iných odvetviach. Umožňuje hospodárenie na pôde bez nutnosti jej vlastníctva, čo je výhodné pre mladých farmárov, malé podniky a subjekty, ktoré nemajú dostatok kapitálu na nákup pozemkov. Na druhej strane, vlastníci pozemkov môžu prostredníctvom prenájmu zabezpečiť ich efektívne využitie a generovanie príjmu.
Základná právna úprava prenájmu poľnohospodárskych pozemkov je upravená v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom, ich práva a povinnosti, ako aj podmienky nájmu. Dôležitou súčasťou legislatívy je aj Občiansky zákonník, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu nájomných vzťahov.
V roku 2018 vstúpila do platnosti novela zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá priniesla niekoľko významných zmien. Jednou z najdôležitejších je vypustenie automatickej obnovy nájomného vzťahu. Táto úprava bola prijatá s cieľom zrovnoprávniť vzťah medzi vlastníkom a nájomcom a uľahčiť prístup k pôde pre mladých a malých poľnohospodárov.
Pred novelou zákona platilo, že ak nájomca rok pred uplynutím doby nájmu nepodal výpoveď, zmluva sa automaticky obnovila na ďalšie obdobie. To viedlo k situáciám, keď si mladí farmári nemohli prenajať pôdu, pretože bola dlhodobo prenajatá na základe starých zmlúv. Novela túto automatickú obnovu zrušila, čo znamená, že po skončení doby nájmu je potrebné uzatvoriť novú zmluvu.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o obecné pozemky: Prehľad
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyjadrila obavy, že novela môže mať negatívny vplyv na užívateľské vzťahy k pôde a viesť k administratívnej záťaži. Poľnohospodárske podniky budú musieť podrobne sledovať trvanie všetkých nájomných zmlúv a preukázateľným spôsobom predkladať prenajímateľom nové nájomné zmluvy.
Cieľom novely je vytvoriť podmienky pre prístup k pôde pre mladých a malých poľnohospodárov. Tí majú mať prednosť pri prenájme pozemkov, ak sa zaviažu vykonávať špeciálnu výrobu alebo vyrábať finálny produkt. Podmienkou je, že už majú vo vlastníctve alebo nájme poľnohospodárske pozemky do výmery 50 ha.
Novela zákona zakotvuje 5-ročnú výpovednú lehotu nájomných zmlúv. To má zabezpečiť dostatočnú návratnosť investícií poľnohospodára v prípade, že sa vlastník rozhodne ukončiť nájomný vzťah.
Nájomca je povinný viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní a má prenajaté, ako aj evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Tieto údaje je povinný poskytovať okresnému úradu, ktorý ich využíva na stanovenie obvyklej výšky nájomného.
Prenájom pozemkov na veľmi dlhé obdobie, ako je napríklad 100 rokov, je špecifickou formou nájomného vzťahu. Takýto dlhodobý nájom môže byť výhodný pre obe strany, ak sú vopred dohodnuté jasné a spravodlivé podmienky.
Prečítajte si tiež: Čo treba vedieť pri kúpe pozemku
Pri prenájme pozemku na 100 rokov je dôležité dôkladne zvážiť a dohodnúť všetky podmienky zmluvy. Medzi najdôležitejšie patria:
Investičný prenájom je forma prenájmu, pri ktorej nájomca investuje do zhodnotenia prenajatej nehnuteľnosti. V prípade štátnych pozemkov, ktoré spravuje štátny podnik LESY SR, je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú s tým, že nájomca investuje do zhodnotenia nehnuteľnosti. Po vykonaní stavebných úprav a stanovení hodnoty zhodnotenia má nájomca právo na uzatvorenie dodatku k nájomnej zmluve, ktorým sa zmení doba nájmu na dobu určitú. Dĺžka nájmu je stanovená na základe výšky zhodnotenia nehnuteľnosti, pričom minimálna výška zhodnotenia je 40 000 €.
Obvyklá výška nájomného je údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného. Táto výška nájomného slúži ako orientačný bod pre stanovenie nájomného v nových zmluvách.
Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru a údaje a informácie z tejto evidencie poskytnúť okresnému úradu každoročne do 31. januára nasledujúceho roku.
Okresný úrad pri stanovení obvyklej výšky nájomného prioritne vychádza z údajov poskytnutých nájomcami za predchádzajúci kalendárny rok a katastrálne územie. Obvyklá výška nájomného bola určená na základe ustanovení § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. postupom podľa § 5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného v znení vyhlášky č. 113/2019 Z.
Prečítajte si tiež: Inzercia pozemkov Námestovo
Slovenský pozemkový fond (SPF) prenajíma nehnuteľnosti na poľnohospodárske účely podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom v znení neskorších predpisov. SPF prenajíma aj nehnuteľnosti na iné ako poľnohospodárske účely podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
SPF k posúdeniu splnenia podmienok na prenájom budúceho nájomcu podľa ustanovení § 2 nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z. požaduje od žiadateľov o prenájom pred uzatvorením nájomnej zmluvy okrem iných dokladov aj:
Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - právnickou osobou alebo súkromne hospodáriacim roľníkom (fyzická osoba -podnikateľ) , uzatvára sa podľa druhej časti zákona č. 504/2003 Z. z. Výška nájomného je stanovená podľa obvyklej výšky nájomného pre jednotlivé katastrálne územia.
Ak je nájomná zmluva uzatváraná s nájomcom - fyzickou osobou nepodnikateľom na drobnú pestovateľskú a chovateľskú činnosť, uzatvára sa podľa prvej časti zákona č. 504/2003 Z. z.
Žiadateľ o prenájom podľa osobitného predpisu je žiadateľ o prenájom podľa ustanovení § 2a) alebo 2b) nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z.
Žiadosť o prenájom podľa uvedeného nariadenia ustanovení § 2a podáva žiadateľ:
Žiadosť o prenájom podľa uvedeného nariadenia ustanovení § 2b podáva žiadateľ:
Príjmy z prenájmu nehnuteľností podliehajú dani z príjmov. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov presiahol sumu 2 876,90 eura.
Podľa zákona o dani z príjmov je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane z príjmov v sume 500 eur. To znamená, že ak daňovník dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 2 000 eur, na zdanenie mu zostane príjem vo výške 1 500 eur.
Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), alebo na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Medzi tieto výdavky patria napríklad:
Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dosiahnutý príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti si môžu manželia rozdeliť v takom pomere, aký si dohodnú. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti.
Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť na území SR okrem pozemku, má povinnosť registrovať sa na daňovom úrade.