Dohoda o Pravidelnom Príjme a Vplyv na Nemocenské Dávky (PN) a Sociálne Služby

Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, s dôrazom na aspekty pravidelného príjmu, nemocenských dávok (PN) a ich vplyvu na úhrady za sociálne služby. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto oblasť, zohľadňujúc legislatívne zmeny a praktické dopady.

Zmeny v Zákonníku Práce od 1.1.2013 a Dohody o Prácach Mimo Pracovného Pomeru

Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“) upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a od 1. 1. 2013 v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a zákona č. 361/2012 Z. z. Z tohto dôvodu boli, ale naďalej aj po 1. 1. 2013 sú, nielen pracovnoprávne vzťahy založené dohodami, ale i poistné pomery pri výkone prác na základe dohôd upravené inak ako poistné pomery pri zamestnávaní osôb v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

Dohody sa uzatvárajú výnimočne, ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože by bol výkon práce z hľadiska záujmov zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov. Medzi najčastejšie typy dohôd patria:

• Dohoda o vykonaní práce (DVP)
• Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ)
• Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)

S mladistvým zamestnancom (mladším ako 18 rokov) možno dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Ak dohoda nemá písomnú formu, tak je neplatná.

Dohoda o Vykonaní Práce (DVP)

Naďalej zostávajú v platnosti podmienky uzatvárania DVP podľa § 226 ZP tak, ako boli ustanovené do 31. 12. 2012. DVP môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej DVP.

Prečítajte si tiež: Čistá mzda pri DoVP pre dôchodcov

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

Dohoda o Pracovnej Činnosti (DPČ)

Dohoda o pracovnej činnosti je druhom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ktoré upravuje § 223 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). DPČ a DBPŠ, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

dojednaný rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. DPČ sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.

Na základe tejto dohody je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Upozorňujeme, že pri tomto druhu pracovnej činnosti neplatí tzv. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov. uzatvorená podľa § 228a zákona č. 311/2001 Z.

Odmeňovanie prác vykonávaných na základe dohody o pracovnej činnosti musí rešpektovať § 119 ods. 1 o minimálnej mzde. Minimálna mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o minimálnej mzde“). V zmysle § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 Z.

Prečítajte si tiež: Podmienky dohody o pracovnej činnosti

Dohoda o Brigádnickej Práci Študentov (DBPŠ)

doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. DBPŠ sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Fyzické osoby, ktoré majú štatút študenta, je možné zamestnávať aj na DPČ alebo na DVP. Ak je študent už zamestnaný v pracovnom pomere, nemôže uzatvoriť DBPŠ.

Podľa § 227 ZP môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Pracovnoprávna Ochrana Zamestnancov Pracujúcich na Dohody

Od 1. 1. 2013 sa rozširuje pracovnoprávna ochrana osôb, ktorých zamestnávateľ zamestnáva na základe dohôd. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa od 1. 1. 2013 vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce (všeobecné ustanovenia, § 1 až § 40) a šiestej časti Zákonníka práce (ochrana práce, § 146 až § 150) rovnako ako aj do 31. 12. 2012.

Zmena od 1. 1. § 85 ods. 1 a 2 ZP (pracovný čas a doba odpočinku). Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Podľa § 223 ods. 1 ZP sa od 1. 1. 2013 na zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe dohody, vzťahuje § 119 ods. 1 ZP, ktorý mu zaručuje nárok na minimálnu mzdu.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Platenie Poistného z Príjmu Dosahovaného na Základe Dohody

V súvislosti so zavedením platenia poistného na sociálne poistenie podľa ZSP aj z odmien, ktoré sú osobám vyplácané na základe dohôd, sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dopĺňa § 227a ZSP a menia sa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZSP, § 4 ods. 5 ZSP, § 7 ods. 3 ZSP, § 20 ods. 2 ZSP a § 231 ods. 1 písm. b) ZSP. Vyplýva z nich povinnosť platiť poistné na účely ZSP v závislosti od toho, či osoba vykonávajúca prácu na základe dohody dosahuje pravidelný alebo nepravidelný príjem, či ide o poberateľa dôchodku, alebo či žiak strednej školy a študent vysokej školy uplatňuje odvodové zvýhodnenie pri výkone práce na základe DBPŠ.

Dohody, pri ktorých po vykonaní práce zamestnávateľ poskytne dohodárovi mzdu nasledujúci mesiac, sa považujú za dohody s pravidelným príjmom. Pravidelný príjem je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie. DPČ alebo DBŠ uzatvorená na dlhšie ako jeden kalendárny mesiac sa vždy považuje za pravidelný príjem. Ak je DPČ uzatvorená od 15. 08. 2018 do 02. 09.

Pri pravidelnom príjme sa na zamestnanca vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Nepravidelný príjem je príjem, ktorý nie je pravidelne mesačne vyplácaný. Napríklad odmena pri DVP po ukončení celej dohodnutej práce. Zamestnávateľ uzavrie DPČ so zamestnancom od 01. 08. 2018 do 20. 08. 2018. Vzhľadom na to, že dohoda trvá menej ako jeden kalendárny mesiac, ide o nepravidelný príjem.

Odvody a Poistenie pri Dohodách

Fyzické osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa považujú za poistencov na účely sociálneho poistenia. „Pre posúdenie, či ide o „dohodára“, ktorý je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo zamestnancom len na účely dôchodkového poistenia, je rozhodujúce, či má z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda) právo na pravidelný mesačný príjem alebo na nepravidelný príjem, resp. či má priznanú niektorú dôchodkovú dávku (starobný dôchodok = SD, invalidný dôchodok = ID, výsluhový dôchodok a dovŕšený dôchodkový vek ­= VD+DV, invalidný výsluhový dôchodok = IVD, od 1. júla 2018 aj predčasný starobný dôchodok = PSD), resp.

V nadväznosti na vyššie uvedené, bude preto finálna výška mzdy pri dohode s pravidelným príjmom nižšia ako pri dohode s nepravidelným príjmom.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zdravotným poistením upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“). Podľa § 11 ods. 3 Zákona o zdravotnom poistení sa zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, čiže aj na dohodu o vykonaní práce nepovažujú za zamestnancov v dňoch, za ktoré nepoberajú príjem.

Nemocenské Dávky (PN) pri Dohodách

Vyplácanie nemocenských dávok sa líši v závislosti od toho, či ide o osobu, ktorá pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom alebo príjmom nepravidelným. Len osoby, ktoré pracujú na dohody o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom sú nemocensky poistené. Takýmto osobám v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské dávky.

„V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov (hrubých príjmov) dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (pre rok 2019 je jeho výška 477 EUR). (Sociálna poisťovňa).

Zákon o sociálnom poistení však aj pri dohode o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom vylučuje určité skupiny osôb z nároku na vyplácanie nemocenských dávok (napr.

Vplyv Príjmu z PN na Úhradu za Sociálne Služby

Podľa zákona o sociálnych službách (§ 72 ods. 8) sa príjem prijímateľa na účely úhrady za sociálnu službu posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je §18 zákona č. 447/2008 Z. z.

Vo všeobecnosti je príjem z PN (nemocenské) dávkou sociálneho poistenia poskytovanou v rámci nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dávky sociálneho poistenia sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale podľa § 18 ods.1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považuje aj tento príjem oslobodený od dane z príjmov, ako dávka sociálneho poistenia, teda aj nemocenské.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca platená zamestnávateľom je viazaná zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a je oslobodená od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale podľa § 18 ods.1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. sa za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považuje aj tento príjem oslobodený od dane z príjmov, ako náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Pravidelný a Nepravidelný Príjem pri Určovaní Úhrady

Čo všetko patrí pod príjem prijímateľa alebo pod príjem spoločne posudzovaných osôb pre výpočet úhrady za sociálne služby v zmysle pravidelného a nepravidelného príjmu?

• Pravidelný príjem - pravidelný príjem z pracovného pomeru, z pracovnej činnosti (dohoda), dôchodok, a pod. (ak nastane zmena, prehodnocuje sa za kalendárny mesiac, v ktorom nastala zmena a ovplyvní úhradu nasledujúci mesiac) - podkladom je potvrdenie o príjme; zvýšenie dôchodku od 01.01. ovplyvní úhradu od 01.02.
• Nepravidelný príjem - podnikanie, príjem z prenájmu nehnuteľnosti, príjem z umeleckej činnosti, a pod. (prehodnocuje sa v júli, platí do júna nasledujúceho kalendárneho roka) - podkladom je daňové priznanie za uplynulý kalendárny rok; príjem podľa daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok ovplyvní úhradu od 01.07.

Špecifické Situácie a Otázky

Úhrada za Sociálnu Službu pri Nízkom Dôchodku a Doplatkoch od Rodiny

Do ZPS s celoročnou pobytovou službou nastúpil prijímateľ sociálnej služby, ktorý má nízky dôchodok, nepostačujúci na úhradu za sociálnu službu. Dôchodok sociálna poisťovňa zasiela na jeho účet v banke, ktorým disponuje syn. Syn odmieta doplácanie časti úhrady prostredníctvom zmluvy o platení úhrady z dôvodu, že on vloží peniaze na účet otca a odtiaľ zasiela sumu plnej úhrady za otca.

Podľa zákona č. 448/2008 Z. z.. o sociálnych službách v platnom znení (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) prijímateľ sociálnej služby (ďalej len „prijímateľ“) platí úhradu podľa príjmu a majetku. V prípade nepostačujúceho príjmu prijímateľa (vychádzajúc z predloženého dokladu o príjme a vyhlásení o majetku) poskytovateľ sociálnej služby (ďalej len „poskytovateľ“) v zmluve o poskytovaní sociálnej služby určí zníženú (čiastočnú) úhradu zo strany prijímateľa (§ 73 ods. 2). Rozdiel do výšky určenej plnej úhrady bude doplácať syn. To, že úhrada je v plnej výške hradená z účtu prijímateľa, kam syn vkladá ďalšie financie, v tejto súvislosti nie je smerodajné. Syn môže uzatvoriť s poskytovateľom zmluvu o platení úhrady (§ 73 ods. 12), t. j. zákon mu neukladá povinnosť zmluvu uzatvoriť. Syn bude platiť časť úhrady dobrovoľne. Ak by dobrovoľne prestal doplácať úhradu, poskytovateľ ho preukázateľne vyzve k uzatvoreniu zmluvy o platení časti úhrady. Ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy obec alebo VÚC na základe podnetu poskytovateľa rozhodne o platení úhrady (§ 73 ods. 13).

Stravovanie v Zariadeniach Sociálnych Služieb a Výnimky

Prijímatelia odoberajú stravu na základe dohody o počte a druhoch jedál. Povinnou náležitosťou zmluvy je počet odoberaných jedál. Rozsah odoberanej stravy/počet odoberaných jedál je povinnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách (§ 74 ods. 7 písm. d), t. j.

V zariadeniach sociálnych služieb sa poskytujú sociálne služby aj fyzickým osobám, ktoré nemôžu prijímať dostatočné množstvo potravy prirodzenou cestou. Zákon o sociálnych službách neupravuje konkrétne prípady, pokiaľ však prijímateľ z dôvodu zdravotného stavu, ktorý pretrváva, nemôže (na základe indikácie lekára) objektívne prijímať stravu, a to ani mixovanú, ale prijíma len náhradnú výživu vo forme nutridrinkov, nemal by platiť úhradu za to, čo v skutočnosti neodoberá. Odporúčame v uvedenom prípade v zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

tags: #dohoda #o #pravidelnom #príjme #a #PN