
Spoločnosť môže svoje financovanie zabezpečiť aj prostredníctvom pôžičiek alebo úverov od spriaznených osôb. Obchodný zákonník totiž umožňuje dlhové financovanie firmy zo strany spoločníkov, ako aj konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným (SRO). V tomto článku sa pozrieme na základné pravidlá a podmienky, ktoré upravujú pôžičky v kontexte Obchodného zákonníka, s dôrazom na zmluvu o pôžičke, jej náležitosti a vymáhanie.
Spoločnosť s ručením obmedzeným (SRO) môže získať finančné prostriedky od spoločníkov. Hoci to môže mať nepriaznivý vplyv na pohľad na spoločnosť, je to rýchly a jednoduchý spôsob, ako získať finančné prostriedky na aktuálne potreby.
Pri poskytovaní pôžičky vlastnej firme je nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá, aby bola transakcia v súlade so zákonom. Medzi tieto pravidlá patria:
Ak sa tieto pravidlá nedodržia, napríklad ak sa pôžička poskytne v hotovosti, považuje sa to za pôžičku poskytnutú v rozpore so zákonom. Konateľ firmy, ktorý v mene spoločnosti podpisuje zmluvy a uzatvára obchody, môže byť zodpovedný za takto nezákonne poskytnutú pôžičku. V prípade vzniku škody môžu spoločníci obchodnej spoločnosti žiadať od neho náhradu škody, pretože konateľ je povinný postupovať vždy s odbornou starostlivosťou.
Zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku (§ 657 a § 658). Zmluva o pôžičke predpokladá dohodu strán, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Pri peňažnej pôžičke Občiansky zákonník umožňuje dohodnúť úroky, ale nie je to nutné.
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Pre platnosť zmluvy o pôžičke je dôležité, aby obsahovala nasledovné informácie:
Ak uzatvárate písomnú zmluvu o pôžičke, odporúčame v nej uviesť minimálne tieto informácie.
Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie aj to, že sa jedná o pôžičku. Preukázať pôžičku, ktorá je odovzdaná v hotovosti môže napr. aj svedkom, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, a ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať napr. aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky.
Vymáhať pôžičku je potrebné v premlčacej dobe. Ak ju budete vymáhať po premlčacej dobe a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne. Ak si veriteľ nie je istý tým, či má pôžička všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, potom je potrebné rátať skôr s tým, že premlčacia doba je kratšia (2 ročná, od poskytnutia peňazí), ak by právny vzťah súd náhodou vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Dlžníka je vhodné najskôr písomne vyzvať, i keď to nie je podmienkou podania žaloby. Dlžník, ktorý výzvy ignoruje, či dáva „plané“ sľuby sa často snaží len získať čas, aby sa pôžička premlčala. Netreba tak čakať. Premlčacia doba sa preruší až dňom podania žaloby na súd (dňom doručenia súdu).
Pôžička sa premlčuje v lehote 3 rokov od jej splatnosti. Ak dátum splatnosti nie je medzi stranami dohodnutý, potom je dlžník povinný vrátiť pôžičku na výzvu veriteľa. Aj toto právo sa však premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie v lehote 3 rokov od splatnosti (od výzvy) ale od poskytnutia pôžičky. Preto pokiaľ si veriteľ s dlžníkom nedohodli presný dátum vrátenia potom by mal veriteľ dlžníka vyzvať najneskôr do 3 rokov od uskutočnenia pôžičky.
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov
Upozorňujeme, že ak sa spoločnosť dostane do krízy.
Pred podaním žaloby je však potrebné dôkladne posúdiť vymáhateľnosť pôžičky. Do sporu nie je dobré sa „púšťať bezhlavo“. Je potrebné zistiť, či dlžník nemá exekúcie, zvážiť, aký má majetok, či nedlhuje na daniach a odvodoch, no najmä či dôkazy sú spôsobilé preukázať nárok na súde. Na súde má totiž dôkazné bremeno veriteľ. Ten musí preukázať, že peniaze reálne odovzdal a že sa s dlžníkom dohodol na tom, že ich vráti, no neurobil tak.
Často dlžník začne brať veci vážne až keď mu výzvu pošle advokát, pretože si uvedomí, že ďalším krokom bude už žaloba, kde náklady, ktoré vzniknú a ktoré bude musieť veriteľovi preplatiť, budú oveľa vyššie. Ak ste dlžníka nevyzvali, zašleme mu predžalobnú výzvu a pokiaľ ani napriek tomu dlh nevráti, podáme žalobu. V podobných prípadoch podávam žalobu cez tzv. upomínacie konanie, ktoré je rýchlejšie ako klasické súdne konanie a výhodou je aj to, že platíte len polovičný súdny poplatok.
Profesionálne právne zastúpenie advokátom je kvalifikovaná služba, pri ktorej advokát preberá zodpovednosť za správnosť postupu pri vymáhaní, či správnosť žaloby. Komunikuje so súdom a v prípade potreby uplatňuje v prospech klienta ďalšie dôkazy a argumenty s cieľom dosiahnuť v spore úspech. Nakoľko táto činnosť vyžaduje znalosti, skúsenosti, sústredenie, čas a energiu, ide o platenú službu.
Pri vymáhaní dlhu z pôžičky vždy žiadam od dlžníka aj preplatenie nákladov na advokáta. Pokiaľ sa podá žaloba a súd jej v plnom rozsahu vyhovie, tak dlžníkovi uloží povinnosť nahradiť veriteľovi aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia. V konečnom dôsledku a ideálnom prípade Vám tak dlžník nebude povinný vrátiť len samotnú pôžičku s úrokom z omeškania, ale aj preplatiť súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Ak sa však dlžník zbaví majetku, či vyhlási bankrot, tak sa Vám náklady žiaľ nemusia vrátiť.
Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku
Odpoveď na túto otázku si musí zodpovedať každý veriteľ sám. Niekto nad tým mávne rukou a s peniazmi sa rozlúči. Iný to riskne a rozhodne sa žalobu napriek exekúciám podať.
K tomu si dovolím uviesť len toľko, že ak súd žalobe vyhovie a budete mať právoplatný rozsudok, alebo platobný rozkaz, máte tzv. exekučný titul. Začína Vám plynúť nová 10 ročná premlčacia doba na podanie návrhu na začatie exekúcie.To, že dlžník nemá peniaze teraz, neznamená, že ich nebude mať neskôr. Rovnako to, že má iné exekúcie neznamená, že exekútorovi sa nepodarí objaviť iný majetok, ktorý by uspokojil aj Vašu pohľadávku.
Myslím však, že závisí od výšky pohľadávky. Ak mi niekto dlhuje tisíce eur, asi by som sa s nimi nerozlúčil len tak a skôr by som to riskol a podal žalobu. Vy to tak urobiť samozrejme môžete a nemusíte, rozhodnutie je len na Vás.
JUDr. sa veľmi často venuje téme zmluvy o pôžičke a ako vymáhať pôžičku.
Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má zásadne účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal so splnením pôžičky do omeškania. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery, a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná.
Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Zmluva o úvere a zmluva o pôžičke sú dva odlišné právne inštitúty, hoci oba slúžia na poskytnutie finančných prostriedkov. Tu sú hlavné rozdiely: