
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezplatne prevádza vlastnícke právo k veci alebo inej hodnote na obdarovaného, ktorý tento dar prijíma. Na rozdiel od kúpnej zmluvy, pri darovacej zmluve nejde o prevod za protihodnotu, ale o bezodplatný prevod. Tento článok sa zaoberá podmienkami platnosti darovacej zmluvy, jej náležitosťami a ďalšími dôležitými aspektmi, ktoré je potrebné zvážiť pri darovaní majetku.
Darovacia zmluva sa uzatvára podľa § 628 Občianskeho zákonníka. Hoci zákon nepredpisuje pre uzavretie darovacej zmluvy osobitnú právnu formu, zmluva musí byť podpísaná a nesmú v nej chýbať zákonom určené údaje. Medzi základné náležitosti darovacej zmluvy patria:
Okrem všeobecných náležitostí darovacej zmluvy musí v prípade pozemkov a stavieb darovacia zmluva obsahovať ďalšie osobitné náležitosti určené katastrálnym zákonom, a to:
Darovacia zmluva zvyčajne nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti nadobúda obdarovaný až po schválení návrhu na vklad do katastra. K návrhu na vklad sa prikladá darovacia zmluva.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých mravov je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu. Domáhať sa vrátenia daru môže darca formou písomnej výzvy na vrátenie daru, ktorá musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. V písomnej výzve treba podrobne opísať predmet daru, dôvody, pre ktoré sa domáha vrátenia daru, a uvedie primeranú lehotu, v ktorej požaduje vrátenie daru.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Návrh na súd na vrátenie daru by mal obsahovať najmä:
Potrebné je priložiť nasledovné prílohy: darovaciu zmluvu, listinné a iné dôkazy preukazujúce hrubé porušovanie dobrých mravov obdarovaným, príp. Súd po doručení návrhu určí termín pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov konania, ktorých k veci vypočuje.
Právo vrátiť dar podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe upravenej ustanovením Občianskeho zákonníka.
Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu týchto dôvodov. V takomto prípade musí darca uplatniť svoj nárok na súde.
Darovacia zmluva ako každá iná zmluva ako dvojstranný, resp. viacstranný právny úkon, musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti pre jej platnosť. Aby bola zmluva platná, vyžaduje sa predovšetkým, aby bola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, aby bola osoba predstavujúca zmluvnú stranu spôsobilá uzavrieť danú zmluvu. V neposlednom rade sa pre jej platnosť vyžaduje, aby svojim obsahom alebo účelom neodporovala zákonu, aby ho neobchádzala a nepriečila sa dobrým mravom.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku
Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ V zmysle ust. § 38 ods.
Darovacia zmluva je napadnuteľná, ak je uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pod nátlakom, alebo z dôvodu, že darca alebo obdarovaný nebol spôsobilý na právne úkony. Rovnako neplatnosť darovacej zmluvy je možné odôvodniť aj tým, že nebola splnená zákonom vyžadovaná forma zmluvy.
Samotná zmena názoru alebo ľútosť nad darovaním nie je dôvodom na vrátenie daru.
Po smrti darcu majú potomkovia možnosť napadnúť darovaciu zmluvu. Musí však existovať zákonný dôvod, ktorý môže byť napríklad v prípade, že zmluva bola uzatvorená v tiesni, pod nátlakom alebo darca nebol spôsobilý na právne úkony.
Okrem možného napadnutia zmluvy, súrodenec by mohol požadovať započítanie daru do svojho dedičského podielu. To znamená, že hodnota daru by sa odpočítala od jeho podielu v dedičskom konaní, ak sú v dedičstve ďalšie aktíva.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky
Exekučné konanie môže ovplyvniť darovaciu zmluvu, najmä ak by existovali dôkazy, že darovanie bolo účelové s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu veriteľov. V prípade, že sa exekútor alebo veriteľ domnieva, že darovanie bolo realizované s úmyslom ukrátiť veriteľa, môže veriteľ podať návrh na odporovanie právneho úkonu ale len do 3 rokov od darovania.
Aj byt alebo dom či inú nehnuteľnosť, na ktorej spočíva hypotéka, možno previesť na inú osobu. Vlastník musí komunikovať predovšetkým s bankou, ktorá mu hypotekárny úver poskytla. Potrebné je teda vopred požiadať banku o súhlas so zmenou. Banky vo väčšine prípadov povoľujú prevod vlastníctva - darovanie - bytu alebo domu s hypotékou. Prevod vlastníctva je ale bez súhlasu banky väčšinou nezrealizovateľný, pretože predloženie súhlasu si vyžiada katastrálny úrad. Obdarovaný získa nehnuteľnosť a stáva sa tak záložcom - majiteľom založenej nehnuteľnosti. Hypotekárna zmluva vo svojej podstate prevod vlastníctva na ďalšiu osobu nezakazuje.
Pri darovaní nehnuteľnosti sa často používa zriadenie vecného bremena na doživotné užívanie. Toto vecné bremeno zaručuje, že darca bude môcť nehnuteľnosť užívať až do svojej smrti, aj keď nehnuteľnosť prejde do vlastníctva inej osoby. Právo doživotného užívania sa zapisuje do časti C listu vlastníctva ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka.
Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že vecné bremeno je vecné právo k nehnuteľnosti, na jeho zriadenie zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Právo doživotného bývania sa spája výlučne s oprávnenou osobou, teda osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je zároveň povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy.
Povinná a oprávnená osoba môžu uzatvoriť zmluvu o zrušení vecného bremena. Okrem uzavretia zmluvy je tak potrebné aj podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorým sa bude žiadať výmaz vecného bremena.
Existencia vecného bremena v prospech príbuzného nebráni prevodu vlastníckeho práva.
Darovať nehnuteľnosť, na ktorú má majiteľ hypotekárny úver, možno aj neplnoletým deťom. Toto sú zmluvné dojednania, v zásade táto podmienka nebráni, aby zmluva bola platne uzavretá.
V prípade darovania nehnuteľnosti maloletému dieťaťu je potrebný špecifický postup. Podľa § 8 Občianskeho zákonníka „spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Ustanovenie § 26 OZ hovorí o tom, že pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Kto sa považuje za zákonného zástupcu upravuje Zákon o rodine (ďalej len „ZR“). Podstatným v tejto súvislosti je konflikt záujmov, vyjadrený ako aj v § 30 OZ a § 31 odsek 2 ZR. Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Okrem vyššie uvedeného je v tejto súvislosti nutné spomenúť aj ustanovenie § 28 OZ, ktoré uvádza : „Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.“ To znamená, že platnosť darovacej zmluvy Vášmu maloletému dieťaťu je podmienená súhlasom súdu s týmto úkonom.
Ďalším krokom je schválenie darovacej zmluvy súdom. Účastníkom tohto konania je aj kolízny opatrovník, pričom je potrebné odlišovať osoby opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Ak ide o plnoleté dieťa, tam sa súhlas súdu nevyžaduje.
Ak vychádzame z premisy, že ako starý rodič plánujete darovať nehnuteľnosť maloletému vnukovi, opäť sa aplikuje vyššie spomenutá úprava. Maloleté dieťa nemôže byť účastníkom právneho vzťahu - darovacej zmluvy, pričom opäť musí byť zastúpené svojimi zákonnými zástupcami - rodičmi, a to ako aj matkou, tak aj otcom.
Pri pojme darovanie si ľudia väčšinou predstavia darovanie domu, auta alebo inej hodnotnej veci. Avšak právna teória pozná pojem obvyklé dary. Takéto dary patria k nášmu bežnému takmer každodennému životu a vychádzajú zo spoločenských konvencií. Medzi obvyklé dary zaraďujeme dary na výročia, narodeniny a pod.
Zaopatrovacia zmluva predstavuje tzv. inominátny, teda nepomenovaný zmluvný typ, ktorý nie je výslovne zákonom upravený a je prejavom zásady autonómie vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov. V zmysle Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená.
Upozorňujeme, že ak by mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bezodplatný, za účelom právnej istoty je žiadúce uzatvoriť darovaciu zmluvu a zaopatrovaciu zmluvu osobitne. Neplatná preto môže byť taká darovacia zmluva, ktorá by bola podmienená povinnosťou poskytnúť darcovi protiplnenie, ktorým môže byť aj povinnosť starať sa a doopatrovať osobu až do času jej smrti.
Podľa § 484 Občianskeho zákonníka „Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Pri posudzovaní, či bol obdarovaný dedič oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený, zákon nestanovuje žiadne konkrétne kritériá. Pojem „neodôvodnené zvýhodnenie“ nie je definovaný ani v Občianskom zákonníku, ani v inom právnom predpise, a preto jeho obsah závisí vždy od individuálneho posúdenia súdu.