
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) môže prekonávať obdobia, kedy potrebuje rýchlo získať finančné prostriedky. Jednou z možností je pôžička od spoločníkov, prípadne od inej fyzickej alebo právnickej osoby. V niektorých prípadoch to predstavuje jedinú cestu, ako môže zadlžená spoločnosť získať potrebné financie, ak nemá možnosť úverovania od peňažných ústavov alebo dohody s veriteľmi o predĺžení splatnosti záväzku.
Zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku (§ 657 a § 658). Dôležité je rozlišovať medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 až § 507).
V praxi sa niekedy nesprávne predpokladá, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere, pretože vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou Obchodného zákonníka, kde je upravená zmluva o úvere. Avšak, nemožno zjednodušene tvrdiť, že všetky vzťahy medzi spoločníkom a spoločnosťou spadajú pod tretiu časť Obchodného zákonníka.
Vzťah založený zmluvou o pôžičke sa netýka účasti na spoločnosti, ale skôr správy majetku spoločníka (peňazí poskytnutých spoločnosti). Preto neexistuje automatický dôvod na podriadenie tejto zmluvy tretej časti Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, nevylučuje možnosť uzatvorenia zmluvy, ktorá je upravená len v Občianskom zákonníku. Keďže tretia časť Obchodného zákonníka neupravuje zmluvu o pôžičke, možno ju uzavrieť podľa Občianskeho zákonníka.
Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a s. r. o., ktorá sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa riadi Občianskym zákonníkom, vrátane otázok premlčania práva alebo plnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 Obchodného zákonníka sa však zmluvné strany môžu dohodnúť, že sa pôžička bude spravovať Obchodným zákonníkom, ak to považujú za výhodnejšie.
Prečítajte si tiež: Pôžička pre živnostníka opatrovateľa
Ak je spoločník zároveň konateľom alebo členom dozornej rady, jeho vzťah so spoločnosťou podlieha tretej časti Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3). Toto sa zrejme týka vzťahu vyplývajúceho z funkcie konateľa alebo člena dozornej rady.
Ak sú predmetom pôžičky peniaze, zmluva o pôžičke sa do istej miery podobá zmluve o úvere. Avšak, z porovnania podstatných častí týchto zmlúv vyplýva, že ide o rôzne zmluvné typy. Rozdiel je aj v spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), zatiaľ čo zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť peniaze na požiadanie dlžníka za úrok na určitú dobu. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by sa navýšila istina. Z daňového hľadiska nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere zásadný rozdiel.
Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa Obchodného zákonníka vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku. Bezúročnú pôžičku môže spoločnosti s ručením obmedzeným poskytnúť aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba. Dlžník, ktorému je poskytnutá bezúročná pôžička, môže mať určitý majetkový prospech.
Zákon o dani z príjmov rešpektuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov tento prospech dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem a nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úroku.
Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť napríklad svojim zamestnancom, v spoločnosti sa nezvyšuje základ dane. Ak by bola pôžička poskytnutá zamestnancovi, úrokové zvýhodnenie by sa považovalo za nepeňažný príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je úrok, ktorý nie je povinný uhradiť, teda rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (alebo žiadnym úrokom) a úrokom používaným peňažnými ústavmi v mieste a čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru. Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje podľa § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pôžičky pre seniorov
Ak spoločník spoločnosti poskytne úročenú pôžičku, musí spoločník úrokový príjem zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov) za obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane (§ 6 zákona o dani z príjmov). Spoločník zahrnie prijatý úrok do čiastkového základu dane (§ 7 zákona o dani z príjmov) v hrubej výške a zdaní ho v daňovom priznaní sadzbou dane 19 %. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou.
Zákon o dani z príjmov (§ 4 ods. 8) obsahuje špecifické ustanovenie pre zdanenie príjmov plynúcich zo spoločného majetku manželov, ktoré sa vzťahuje na príjmy z prenájmu nehnuteľného majetku, ostatné príjmy a príjmy z kapitálového majetku. Príjmy zo spoločného majetku manželov sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.
V niektorých prípadoch fyzická osoba nemusí prijatý úrok zdaniť, ak prijatý úrok nezakladá povinnosť podať daňové priznanie (§ 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov).
Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem ako súčasť základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí (§ 5 postupov účtovania pre podnikateľov v PÚ). Rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti výnosov v príslušnom zdaňovacom období vyžaduje aj definícia základu dane (§ 2 písm. c) zákona o dani z príjmov).
Ak spoločník poskytne spoločnosti úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti. Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Výšku úroku určuje dohoda zmluvných strán, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Prečítajte si tiež: Pôžičky a príspevky na Slovensku
Úroky z prijatých úverov nemusia predstavovať priamy účtovný náklad spoločnosti. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) postupov účtovania v PÚ]. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, potom sú úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania účtovným nákladom. V súlade s účtovníctvom upravuje úroky z úveru aj zákon o dani z príjmov (§ 19 ods. 3 písm. k)).
Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov].
Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území Slovenskej republiky. Zákon o dani z príjmov (§ 16 ods. 1 písm. e) bod 3) považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods. 2 písm. h) vyberajú zrážkou.
Podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov platí pre spoločnosť všeobecná povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca.
Vo vzťahu k štátom, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v Slovenskej republike, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v Slovenskej republike sú úroky od dane oslobodené.
Dôležité je upozorniť na § 13 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, ktorý oslobodzuje od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov plynúcich zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, od tuzemskej právnickej osoby alebo stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie.
V prípade, že pri poskytnutí pôžičky alebo úveru sú veriteľom a dlžníkom zahraničné závislé osoby, potom podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov je pri poskytnutí úročenej pôžičky potrebné vyčísliť aj prípadný rozdiel, o ktorý sa úrok dohodnutý medzi týmito dvoma závislými osobami líši od úroku používaného medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.
Podľa článku 12 ods. 5 Zmluvy medzi SR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa suma úroku, ktorá presahuje sumu, ktorú by bol dlžník (slovenská právnická osoba) dohovoril s veriteľom (francúzska právnická osoba), keby neboli medzi nimi osobitné vzťahy, môže zdaniť podľa vnútroštátnych predpisov SR a podľa iných ustanovení zmluvy. Za osobitné vzťahy medzi dlžníkom a veriteľom sa považujú vzťahy zahraničných závislých osôb definované v ustanovení § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.
Pri poskytovaní pôžičky s. r. o. je potrebné brať do úvahy aj niekoľko obmedzení, najmä v oblasti platieb v hotovosti. Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov zakazuje platby v hotovosti nad 5 000 eur. V čase núdzového stavu a mimoriadnej situácie platí úplný zákaz poskytnutia pôžičky s. r. o. v hotovosti.
Podľa § 67a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, spoločníci nemôžu splatiť vklad do s. r. o. inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. To znamená, že spoločníci nemôžu s. r. o. poskytnúť pôžičku alebo úver v hotovosti. Pôžičku je možné poskytnúť len bezhotovostným prevodom na účet spoločnosti.
Pri poskytovaní pôžičky s. r. o. je dôležité mať na pamäti, že firma a spoločník sú dva rozdielne subjekty. Preto je vhodné mať k tomuto účtovnému prípadu aj zmluvu o pôžičke. V prípade, že spoločnosť už má peniaze, pôžičku spoločníkovi vráti.
Spoločník s.r.o. k poskytnutej pôžičke musí vypracovať transferovú dokumentáciu (transferovú dokumentáciu musí viesť podnikateľský subjekt, ktorého obchodno-finančné transakcie sú uskutočňované medzi závislými osobami, má sa tak zabrániť prelievaniu ziskov medzi krajinami za účelom zníženia alebo obchádzania daňových povinností). V tej zdôvodní výšku úroku, dôvody, pre ktoré nebol úrok dohodnutý. Ak bol dohodnutý úrok, je pre spoločnosť s.r.o. výhodnejšie, ak nejaké úroky platí, lebo si ich môže dať do daňových nákladov.
Zmluva o pôžičke je spravidla dvojstranná, podpisy nemusia byť overené notárom ani sa nevyžaduje forma notárskej zápisnice. Dôležité je pamätať si, že pôžičku je potrebné veriteľovi vrátiť. Forma vrátenia - splatenia, máva rôzne podoby.