Rozdiely medzi pôžičkou, výpožičkou a nájmom

Lízing, pôvodom z USA z 20. rokov minulého storočia, vznikol ako progresívna alternatíva ku klasickému úveru. Je to ľahko dostupný zdroj externého financovania, ktorý umožňuje nájomcovi používať cudziu vec za odplatu, čo vplýva na likviditu a cash flow podniku. Doslovný slovenský preklad anglického výrazu „lízing“ je prenájom, prenajímanie. Lízing nie je v SR oficiálne upravený v žiadnom právnom predpise.

V praxi si občania, ale aj podnikatelia často mýlia pojmy pôžička a výpožička. Niektorí sa dokonca domnievajú, že ide o ekvivalentné termíny. Nie je tomu tak. Medzi pôžičku a výpožičku nemožno dať znamienko rovnosti. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi iba právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka (OZ) v platnom znení, zatiaľ čo právna úprava zmluvy o výpožičke je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 659 až 662 OZ.

Pôžička

Zmluvou o pôžičke (§ 657 a § 658 Občianskeho zákonníka) prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu. Veci určené podľa druhu sú veci zastupiteľné, najmä peniaze, ale môžu to by aj iné hnuteľné veci. Dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého, t. j. toho istého druhu. veci sú určené druhovo, t. j.

Ten, kto si požičiava, sa nazýva dlžník. Dlžník si požičiava od niekoho, kto sa nazýva veriteľ. Veriteľ a dlžník - sú subjektmi právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. To, čo sa požičiava, sú obvykle peniaze, ale môže sa jednať i o iné veci, ktoré sú určené podľa druhu, to znamená veci zastupiteľné (iné hmotné veci - ovocie, zelenina, sadivo, stavebný materiál …). Pri pôžičke sa nevracajú tie isté veci, ale veci toho istého druhu. Pri pôžičke sa však obvykle jedná o peniazoch, pretože takmer vždy sa požičiavajú peniaze. Predmetom pôžičky nemôže byť nehnuteľná vec.

Požičaná vec - je predmetom právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny) a platí sa v určitom dohodnutom percente za určité obdobie (spravidla jedného roka). Ich výška je síce stanovená dohodou oboch zmluvných strán, nemôže byť však stanovená tak vysoko, že by bola v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by sa jednať zo strany veriteľa o úžeru, čo je trestným činom. Od úrokov musíme odlišovať úrok z omeškania. Je to odlišný pojem a predstavuje sankciu za omeškanie s platením (vrátením) požičaného peňažného dlhu (čiastky). Výška úroku z omeškania, je na rozdiel od úroku, stanovená osobitným predpisom. Ak nie je priamo v zmluve dohodnutý úroky, platí sa jedná o bezúročnú pôžičku a v takomto prípade dlžník vráti veriteľovi iba požičanú sumu (istinu).

Prečítajte si tiež: Charakteristika pôžičky, výpožičky a nájmu

Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, nevyžaduje sa osobitná forma a nie je povinnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke písomnou formou. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným spôsobom. Pokiaľ sa však jedná o peniaze, vždy doporučujem písomnú formu. Človek nikdy nevie… Nemusí dôjsť k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke, avšak podľa Občianskeho zákonníka (§ 569 ods. 1 a 2) veriteľ (kto požičiava) je povinný vydať dlžníkovi (komu sa požičiava) na jeho požiadanie písomné potvrdenie (tzv. kvitanciu) o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený a dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň toto potvrdenie. Takisto môže veriteľ požadovať od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu v podobe tzv. Ak sa rozhodnete pre písomnú podobu uzatvorenia zmluvného vzťahu, uzatvoríte zmluvu o pôžičke, ktorá je upravená v § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, čo je zákon č. 40/1964 Zb. Touto zmluvou sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Dlžník nevracia veriteľovi tie isté veci, môže ich spotrebovať, môže s nimi voľne nakladať. Tieto veci určené podľa druhu sa stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník vracia veriteľovi iné veci toho istého druhu. Napr. peniaze.

V zmluve sa uvedú zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, IČO, bankové spojenie, štatutárny zástupca). Uvedie sa v nej predmet zmluvy, ktorým je poskytnutie napr. peňažnej čiastky veriteľom dlžníkovi na dohodnutú dobu s tým, že veriteľ je povinný predmetné peniaze dať dlžníkovi a dlžník je povinný vrátiť tieto peniaze v dohodnutom čase. V zmluve sa uvedie tá dohodnutá doba. Napr. za tri mesiace, dňa 12.12.2012, do konca roka 2012, v lehote najneskôr do 15.8.2012… Uvedie sa i miesto plnenia, to znamená, kde má dlžník vrátiť veriteľovi požičanú sumu alebo sa môže dohodnúť, že sa peniaze budú požičiavať a vracať pripísaním na účet. Nezabudnite uviesť číslo účtu a banku, v ktorej máte účet otvorený. Samozrejmosťou je uvedenie výšky peňažnej sumy, ktorá sa požičiava a mena, v ktorej sa požičiava. Ak sa dohodnú úroky, uvedie sa v zmluve ich výška. Ak sa dohodnú úroky z omeškania (nižšie než zákonné), uvedie sa ich výška a čas i miesto ich splatenia.

V prvom rade je veriteľ povinný odovzdať, napr. peniaze, dlžníkovi. Dlžník je povinný ich veriteľovi vrátiť. Je povinný ich vrátiť v dohodnutom čase. Je povinný vrátiť ich v takom istom množstve (bavíme sa tu iba o istine - požičanej sume, bez úrokov). A v takej istej mene, ak nie je iná dohoda. Ak je dohodnutý úrok, je povinný vrátiť i úrok, teda istinu plus ďalšie peniaze, ktoré predstavujú úrok. A veriteľ je na konci povinný vrátený dlh od dlžníka prijať. Ak je v zmluve dohodnuté, je možné vracať dlh i po častiach (v stanovených napr. V zmluve nemusí byť stanovená a určená doba, čas, dokedy má vrátiť dlžník peniaze veriteľovi. Ak tomu tak je, to znamená, ak nie je táto doba určená, dohodnutá, platí, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ vyzval na vrátenie peňazí, resp. čo ho veriteľ požiadal o zaplatenie, plnenie (§ 563 OZ). Forma výzvy nie je zákonom predpísaná, požadovaná. Je však lepšie, ak je výzva písomná. Predsa len ide o písomnosť, ktorá je dokladom a dôkazom toho, že bola dlžníkovi zasielaná (najlepšie doporučene). Ak veriteľ nesplní svoj dlh v prvý deň po tom, čo bol na plnenie vyzvaný, dostáva sa do omeškania s plnením dlhu a vtedy vzniká veriteľovi právo na požadovanie úhrady úrokov z omeškania. Od tohto dňa plynie veriteľovi premlčacia doba na uplatnenie si svojho nároku, napr. súdnou cestou. V písomnej výzve možno určiť čas plnenia. Napr. sa v nej uvedie, že dlžník je povinný uhradiť svoj dlh v lehote 8/15/20/30 dní odo dňa doručenia výzvy. Je i taká možnosť, že sa doba plnenia ponechá na vôli dlžníka. To znamená, že dlžník má vrátiť peniaze, kedy bude môcť. Napríklad. Avšak stále nemôže a nemôže… Zmluva o pôžičke zaniká splnením, to znamená splatením dlhu, čiže vrátením požičanej peňažnej čiastky.

Podstatné časti zmluvy o pôžičke sa týkajú určenia veci. Môže ísť iba o hnuteľné veci, ktorými sú aj peniaze. V praxi sa zmluvou o pôžičke budú požičiavať najmä peniaze. Môže však ísť aj o iné veci, ako je krmivo či stavebný materiál. Pôžička sa môže uzavrieť tak medzi fyzickými osobami, ako aj právnickými osobami. Ak však ide o konanie, ktoré má podnikateľský charakter, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa neuplatňujú. Do hry potom vstupuje Obchodný zákonník.

Druhou relevantnou zložkou zmluvy o pôžičke je doba, na ktorú sa vec požičiava. Táto náležitosť však nemusí byť bezpodmienečne súčasťou zmluvy. Ak v zmluve nebola dohodnutá doba plnenia, použijú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o splnení dlhu a zániku záväzkov.Zo znenia § 658 OZ vyplýva, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky a pri nepeňažnej pôžičke sa možno namiesto úrokov dohodnúť na plnení primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti. Pritom ide o spravidla veci toho istého druhu. Ak sa teda požičia stavebný materiál, tento musí dlžník veriteľovi aj vrátiť.

Prečítajte si tiež: Získanie pôžičky a váš príjem

Tak úroky pri peňažnej pôžičke, ako aj plnenie pri nepeňažnej pôžičke treba dohodnúť. Podľa povahy veci však nie sú vylúčené ani tzv. konkludentné dohody. Znamená to, že dlžník mlčky zaplatí dlžný tovar vo väčšom množstve alebo lepšej kvalite bez toho, aby o tom bola zmienka v zmluve o pôžičke.

Zmluva o pôžičke na peniaze alebo nejakú vec. Právna úprava zmluvy o pôžičkeZmluva o pôžičke predstavuje typ občianskej zmluvy, ktorá je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Uzatvárajú ju dve fyzické osoby, ale taktiež aj podnikatelia. Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Aj v prípade uzatvorenia zmluvy medzi dvoma podnikateľmi sa táto zmluva uzatvára podľa Občianskeho zákonníka.Zmluvnými stranami sú veriteľ a dlžník. Podstatou zmluvy je záväzok veriteľa požičať dlžníkovi veci určené podľa druhu. Najčastejšie sú to peniaze. Požičať je možné taktiež aj iné veci určené podľa druhu, napr. kávové zrná odrody Arabica. Dlžník sa naopak zaväzuje vrátiť veriteľovi vec toho istého druhu. Veci určené druhovo sú charakterizované určitými znakmi, že ide o veci nejakého druhu. Nemusí ísť o tú istú vec, ktorú si dlžník požičal. Dlžník však musí vrátiť veriteľovi vec rovnakého druhu. Napr. ak si požičal peniaze, nie je povinný vrátiť veriteľovi presne tie peniaze, ktoré si požičal, ale môže vrátiť iné peniaze rovnakej meny. Pri príklade s kávou odrody Arabica nie je dlžník povinný vrátiť tie isté kávové zrná, ale môže vrátiť iné kávové zrná rovnakého druhu, v tomto prípade kávové zrná odrody Arabica. Dlžník nevracia tú istú vec, ktorú si požičal, ale vracia inú vec toho istého druhu. Občiansky zákonník nevyžaduje, aby zmluva o pôžičke bola písomná. Na pôžičku stačí ústna dohoda. V záujme predchádzania možných sporov, prípadne zvýšenia šancí na vymoženie požičaných vecí, je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o pôžičke. Je veľa prípadov, kedy jedna osoba požičala peniaze priateľovi, prípadne rodinnému príslušníkovi a neuzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke. Následne je problematické domôcť sa vrátenia požičaných peňazí.Šanca na úspešné vrátenie požičaných peňazí je menšia. že sa požičiava suma 1 000 eur, alebo 10 kg kávových zŕn odrody Arabica,záväzok veriteľa prenechať predmet pôžičky dlžníkovi,záväzok dlžníka vrátiť požičané veci,doba splatnosti - určenie dňa alebo iného termínu, do ktorého musí dlžník vrátiť veriteľovi požičané veci. V prípade, ak nie je dohodnutá doba splatnosti, je dlžník povinný vrátiť vec prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie,úrok pri požičaní peňažných prostriedkov, prípadne namiesto úrokov vrátenie väčšieho množstva vec…

Výpožička

Zmluvou o výpožičke (§ 659 až § 662 Občianskeho zákonníka) požičiavateľ prenecháva vypožičiavateľovi vec na bezplatné užívanie. Subjektmi zmluvy môžu byť fyzické aj právnické osoby a pre jej platnosť sa nevyžaduje osobitná forma. Predmetom výpožičky môže byť každá vec, ktorá je určená individuálnymi znakmi. Individuálne znaky veci sú také, ktoré ju nezameniteľne odlišujú od iných vecí, napríklad typ, výrobné číslo a pod. Požičiavateľ je povinný odovzdať vec vypožičiavateľovi v stave spôsobilom na riadne užívanie, čo znamená užívanie veci spôsobom zodpovedajúcim jej účelu alebo dohode strán podľa zmluvy. Vypožičiavateľ je oprávnený vec riadne užívať v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému vec obvykle slúži. Je tiež povinný vec chrániť pred poškodením, stratou alebo zničením. V prípade, že vypožičanú vec nepotrebuje, je povinný ju vrátiť najneskôr do konca dohodnutej doby výpožičky. Ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži, môže požičiavateľ požadovať vrátenie veci aj pred skončením dohodnutej doby výpožičky. Zmluvný vzťah výpožičky je založený na vypožičaní veci individuálne určenej, ktorá sa počas zmluvného vzťahu nespotrebuje. Napríklad fyzická osoba si vypožičia od právnickej osoby osobný automobil na obdobie 14 dní a po skončení dohodnutej doby výpožičky vráti ten istý automobil.

Ten, kto prenecháva je požičiavateľ. Komu sa prenecháva je vypožičiavateľ. Požičiavateľ a vypožičiavateľ sú subjektmi právneho vzťahu. Predmetom je určitá vec, individuálne určená, ktorá má individuálne znaky, ktoré ju odlišujú od iných vecí. Táto vypožičaná individuálna vec sa musí vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. To znamená, že predmetná vec sa nemá spotrebovať, pretože sa musí bez porušenia podstaty vrátiť požičiavateľovi. Avšak uvedené nemusí platiť vždy, resp. nie je to podmienkou výpožičky. Môže sa jednať i o veci spotrebiteľné a zastupiteľné (teda nie individuálne), závisí to od dohody oboch účastníkov a od účelu výpožičky. Avšak i keď sú predmetom výpožičky veci zastupiteľné a spotrebiteľné, po skončení dohodnutej doby, sa musia vrátiť presne tie isté veci, ktoré sa vypožičali, nie veci toho istého druhu. Napr. Jedným zo základným znakom výpožičky je jej bezodplatnosť. Pri výpožičke pôjde vždy o bezodplatnú službu. Týmto znakom sa líši zmluva o výpožičke od zmluvy o pôžičke (ktorá môže byť bezodplatná alebo odplatná) a od nájomnej zmluvy (ktorá je vždy odplatná). Ďalším charakteristickým znakom je dočasnosť. Nie je možné si vec vypožičať a… Zákon nevyžaduje a nepredpisuje pre zmluvu o výpožičke stanovenú osobitnú formu. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Touto zmluvou teda prenecháva požičiavateľ vypožičiavateľovi nejakú vec na užívanie, po dohodnutú dobu.

Takisto ako pri pôžičke, i pri výpožičke musia byť v zmluve uvedené zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, štatutárny zástupca, IČO, bankové spojenie). Podstatným prvkom je určenie veci, ktorá je predmetom zmluvy. To znamená, že v zmluve sa presne opíše vec, ktorá sa vypožičiava tak, aby ju nebolo možné zameniť. Ďalej je to uvedenie doby, počas ktorej sa môže vec využívať vypožičiavateľom. Uvedú sa v nej práva a povinnosti zmluvných strán - ako požičiavateľa, tak i vypožičiavateľa.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľský príspevok a získanie pôžičky

Požičiavateľ je povinný prenechať dohodnutú vec vypožičiavateľovi na užívanie po celú dohodnutú dobu na riadne užívanie veci a nebrániť mu v užívaní veci. Požičiavateľ je povinný vypožičiavateľa oboznámiť so všetkými skutočnosťami, faktami, pravidlami, návodom, technickou normou, oprávneniami, ktoré sú potrebné vedieť pri riadnom používaní veci. Pokiaľ sa jedná o všeobecne známe pravidlá, takúto povinnosť nemá. Požičiavateľ nezodpovedá za vady vypožičanej veci, pretože ide o bezplatné prenechanie veci. Požičiavateľ má právo požadovať vrátenie vypožičanej veci od vypožičiavateľa pred ukončením dohodnutej doby zapožičania v prípade, ak vypožičiavateľ neužíva riadne vypožičanú vec alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému vec slúži. Ak by vypožičiavateľ odmietal vrátiť vypožičanú vec požičiavateľovi, tento má právo obrátiť sa na súd so žalobou o vydanie veci.

Vypožičiavateľ je povinný chrániť vypožičanú vec pred poškodením, zničením, stratou. Vypožičiavateľ nesmie užívaním vec poškodiť, na druhej strane sa ráta s určitou opotrebovanosťou veci jej užívaním. Vypožičiavateľ je povinný vypožičanú vec vrátiť požičiavateľovi najneskôr do konca určenej dohodnutej doby. Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec požičiavateľovi i v prípade, ak ju nepotrebuje a ak ju prestal riadne užívať, i keď sa tak stalo pred uplynutím dohodnutej doby. Vypožičiavateľ je povinný vrátiť vec riadne. I s príslušenstvom a prírastkami, ak ich vypožičaná vec má. Často sa tu opakuje a spomína pojem „riadne užívanie veci". Čo pod týmto máme rozumieť? Aké je to riadne užívanie veci? Ide o užívanie veci takým spôsobom, ktorý zodpovedá účelu tejto veci alebo dohode oboch strán. Napr. auto sa bude logicky používať na prepravu osôb, či tovaru. To je účel veci. Avšak môžu sa napr. strany dohodnúť, že síce auto slúži i na prepravu vecí, tovaru, ale bude sa používať iba na prepravu osôb. To je užívanie veci podľa dohody oboch zmluvných strán.

Kedy dôjde k ukončeniu výpožičky? V prvom rade riadnym a včasným vrátením vypožičanej veci vypožičiavateľom požičiavateľovi. K ukončeniu zmluvného vzťahu dochádza i pred uplynutím dojednanej doby v prípade, že vypožičanú vec vypožičiavateľ už nepotrebuje a nechce. A takisto v prípade, ak ju nevyužíva riadne alebo v rozpore s účelom, ktorému vec slúži alebo v rozpore s dohodnutými podmienkami zmluvných strán (napr.

V zmluve o výpožičke vystupujú dve zmluvné strany - požičiavateľ a vypožičiavateľ. Treba zdôrazniť, že zmluva sa vzťahuje iba na bezplatné vypožičanie individuálne určenej veci. Ani v tomto prípade zákon výslovne nevyžaduje, aby vypožičaná vec bola vo vlastníctve toho, kto ju požičiava. Čo sa týka stanovenia doby, na ktorú sa zmluva uzatvára, platí to isté čo pri pôžičke. Zmluvu o výpožičke možno uzavrieť aj neformálnym spôsobom - ústne.Požičiavateľ je povinný odovzdať vec vypožičiavateľovi v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie § 617 OZ platí primerane aj pre užívanie veci pri výpožičke. Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o všeobecne známe pravidlá. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla. Ide tu o dve povinnosti požičiavateľa. Vec musí odovzdať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Navyše má k tejto veci informačnú povinnosť. Ak si tieto dve povinnosti, prípadne jednu z nich nesplní, musí nahradiť škodu, ktorá tým vznikla.

Vypožičiavateľ má vec užívať riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol, alebo ktorému obvykle slúži. Zároveň má povinnosť chrániť vec pred poškodením, stratou alebo zničením. Na vypožičiavateľa však neprechádza zodpovednosť za poškodenie, stratu alebo zničenie, ide len o zvýšenú zodpovednosť za starostlivosť o ochranu vypožičanej veci. Je povinný urobiť všetko, čo možno od neho rozumne očakávať, aby k takým následkom nedošlo. Vypožičiavateľ nesmie v zásade prenechať vec na užívanie inej osobe. V zmluve o výpožičke si však obaja partneri môžu dohodnúť odlišnú úpravu. Vec musí vrátiť, len čo ju nepotrebuje. Inak ju musí vrátiť najneskôr do konca určenej doby zapožičania. Požičiavateľ však môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením dohodnutej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ju užíva v rozpore s účelom, na ktorý slúži. Na rozdiel od pôžičky predmetom zmluvy o výpožičke môžu byť aj nehnuteľné veci. Nehnuteľnosť sa v takom prípade vypožičia zadarmo. Inak by išlo o nájomnú zmluvu.

Nájom

Nájomnou zmluvou (§ 663 až § 684 Občianskeho zákonníka) prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne, počas dohodnutej doby užíval alebo bral z nej úžitky. Predmetom užívania na základe nájmu môžu byť hnuteľné aj nehnuteľné veci, ale aj časť vecí, prípadne súčasť alebo príslušenstvo vecí. V každom prípade musí ísť o vec vhodnú na užívanie alebo poberanie úžitkov. Predmetom nájmu nemôže byť vec, ktorá sa užívaním celkom spotrebuje. Aj keď podstatným znakom nájomnej zmluvy je dočasnosť, môže byť zmluva uzatvorená na dobu určitú aj na dobu neurčitú. Ďalším pojmovým znakom nájomnej zmluvy je, že nájom je vždy za odplatu (ak by išlo o užívanie bezodplatne, nepôjde o nájom, ale o výpožičku). Nájomné môže byť dohodnuté v peniazoch, ale aj v naturáliách, prípadne v inom plnení. Dohoda o výške nájomného je spravidla súčasťou nájomnej zmluvy. Nájomné je spravidla opakujúcim sa plnením, môže byť však dohodnuté ako jednorazová odplata za prenechanie veci do užívania. Jednorazová odplata nájomného môže byť dohodnutá ako platba vopred alebo po skončení dohodnutej doby nájmu. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy. Ak zmluva o nájme neobsahuje údaj o výške nájmu, je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzatvorenia zmluvy, pričom sa prihliada aj na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Zmluvou o kúpe prenajatej veci (§ 489 až § 496 Obchodného zákonníka) si zmluvné strany dohodnú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci môže by vec hnuteľná aj nehnuteľná. Základným znakom zmluvy o kúpe prenajatej veci je prevod vlastníckeho práva k veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim (prenajímateľom) a kupujúcim (nájomcom). Ak je nájomca podľa zmluvy oprávnený na kúpu prenajatej veci, musí vôľu kúpiť prenajatú vec písomne bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi, inak právo na kúpu zaniká. Doručenie písomného rozhodnutia nájomcu kúpiť prenajatú vec zakladá vznik kúpnej zmluvy, ktorá takto vzniká jednostranným prejavom vôle nájomcu. Vznikom kúpnej zmluvy (§ 492) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci.

Zmluvou o nájme dopravného prostriedku (§ 630 až § 637 Obchodného zákonníka) sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu. Podstatným znakom tejto zmluvy je určenie zmluvných subjektov, prenajímateľa a nájomcu a určenie dopravného prostriedku. Výška nájomného a doba užívania sú podstatnými znakmi zmluvy. Zmluva musí by uzatvorená písomne. Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými dokladmi v čase určenom v zmluve. Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve, inak na užívanie, na ktoré je obvykle určený. V prípade, že dopravný prostriedok nie je spôsobilý na užívanie, zodpovedá z tohto titulu nájomcovi za škodu prenajímateľ. Nájomca je povinný užívať dopravný prostriedok na účely uvedené v nájomnej zmluve a nesmie prenechať užívanie dopravného prostriedku inej osobe, ak nie je v zmluve uvedené inak. Ak nájomca zaviní škodu, nesie za to zodpovednosť. Nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Potrebu opráv nájomca oznamuje bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, ak nie je výška nájomného dohodnutá, potom nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy. Nájomné sa platí po skončení užívania dopravného prostriedku, ak nie je v zmluve určené inak.

Podnikateľský nájom hnuteľných vecí V tejto súvislosti sa žiada upozorniť, že Občiansky zákonník pozná v § 721 až § 723 aj ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Rozdiel medzi týmto typom nájmu a výpožičkou treba vidieť v tom, že vypožičanie individuálne určenej veci je bezplatné. To sa už nedá povedať o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, za ktorý už nájomca platí dohodnuté nájomné.

tags: #pozicku #vypozicku #a #najom #rozdiel