
Článok sa zameriava na podmienky práce a získavania dôchodku zo Švajčiarska, s ohľadom na legislatívu Európskej únie a vzájomné dohody. Analyzuje sa určovanie uplatniteľnej legislatívy v kontexte sociálneho zabezpečenia migrujúcich osôb, s dôrazom na vysielanie zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Zohľadňuje sa aj vplyv pandémie COVID-19 a telepráce na tieto pravidlá.
Sociálne zabezpečenie migrujúcich osôb v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska je upravené dvoma základnými právnymi predpismi - koordinačnými nariadeniami. Tieto nariadenia sú účinné od 1. mája 2010 a vzťahujú sa na:
Na základe týchto koordinačných predpisov sa určuje, legislatíva ktorého členského štátu sa na migrujúcu osobu vzťahuje. Hlavnou zásadou je, že osoby podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Obvykle sa uplatňuje legislatíva štátu, v ktorom osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo SZČO (zásada lex loci laboris). Existujú však aj výnimky, kedy sú opodstatnené iné kritériá.
Vo všeobecnosti platí, že osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom pracuje. Existujú však špecifické situácie, ktoré si vyžadujú osobitné posúdenie:
Inštitút vyslania umožňuje, aby zamestnanec alebo SZČO dočasne pracovali v inom členskom štáte bez zmeny uplatniteľnej legislatívy sociálneho zabezpečenia. Existujú však prísne podmienky, ktoré musia byť splnené:
Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP
Ak podmienky vyslania nie sú splnené, zamestnanec alebo SZČO podliehajú legislatíve štátu, v ktorom vykonávajú činnosť (zásada lex loci laboris).
Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, určí sa, či vykonáva podstatnú časť činnosti v štáte bydliska (t.j. viac ako 25% pracovného času a/alebo príjmu). Ak áno, podlieha právnym predpisom štátu bydliska. V opačnom prípade podlieha právnym predpisom štátu, kde má zamestnávateľ sídlo alebo miesto podnikania.
Podobné pravidlá platia aj pre SZČO. Ak SZČO vykonáva podstatnú časť činnosti v štáte bydliska, podlieha právnym predpisom tohto štátu. V opačnom prípade podlieha právnym predpisom štátu, kde vykonáva hlavnú časť svojej činnosti.
Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy sa neberú do úvahy zanedbateľné činnosti.
Ak osoba chce podliehať inej legislatíve ako určenej podľa štandardných pravidiel, môže požiadať o výnimku. Žiadosť sa podáva na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ak chce osoba podliehať slovenskej legislatíve, alebo na príslušnú inštitúciu iného členského štátu, ak chce podliehať legislatíve tohto štátu. Na udelenie výnimky nie je právny nárok.
Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov
Vyššie uvedené pravidlá platili v nezmenenom rozsahu vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska aj v období od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020, ak dotknuté osoby podliehajú osobnému rozsahu Dohody o vystúpení v zmysle článku 30, t.j ich situácia sa začala pre 1. januárom 2021 a bez prerušenia trvá po 31. decembri 2020. Po tomto dátume sa vzťahy riadia na základe Dohody o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. Dohoda o obchode sa uplatňuje na situácie, ktoré vznikli po 31. decembri 2020.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, sa registruje v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu zamestnanca na území SR najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom jeho prvý zamestnanec podliehal slovenským právnym predpisom, a odhlasuje sa do ôsmich dní odo dňa, keď už nezamestnáva žiadneho takéhoto zamestnanca. Ak má takýto zamestnávateľ v čase registrácie viac ako jedného zamestnanca, miestne príslušnou je pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu jedného z poistencov, podľa výberu zamestnávateľa. Ak v tomto prípade zamestnávateľ požiada o zmenu miestne príslušnej pobočky, Sociálna poisťovňa vyhovie tejto žiadosti. Ak nie je možné určiť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu poistenca, miestnu príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne určí odbor poistného, ústredie. Ak zamestnanec nemá na území SR trvalý pobyt ako občan SR alebo trvalý pobyt alebo prechodný pobyt ako cudzinec, zamestnávateľ sa registruje v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta výkonu činnosti zamestnanca na území SR. Zamestnávateľ predkladá mesačný výkaz poistného a príspevkov, resp. výkaz poistného a príspevkov a odvádza poistné za zamestnávateľa aj za zamestnanca. Po ukončení výkonu činnosti zamestnanca na území SR, resp. po zániku postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia (napr. ukončenie pracovného pomeru), je zamestnávateľ povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ je povinný plniť aj ostatné povinnosti upravené zákonom o sociálnom poistení a zákonom č. 580/2004 Z. z.
Počas pandémie COVID-19 sa aplikovali osobitné pravidlá, aby telepráca v inom členskom štáte neviedla k zmene uplatniteľných právnych predpisov. Aplikovanie osobitných pravidiel/postupov pri určovaní uplatniteľnej legislatívy bolo postupne predlžované až do 30. júna 2022.
Od 1. júla 2022 sa uplatňuje existujúci právny rámec, ktorý je interpretovaný s ohľadom na špecifickú situáciu telepráce.
Ak by určovanie uplatniteľnej legislatívy podľa nóty malo za následok určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu ako štátu, ktorý by bol určený podľa osobitných pravidiel určovania uplatniteľných právnych predpisov počas pandémie koronavírusu platných do 30.06.2022, naďalej sa určí uplatniteľná legislatíva podľa osobitných pravidiel určovania uplatniteľných právnych predpisov počas pandémie koronavírusu platných do 30.06.2022, ak dotknutá osoba vyslovene nepožiada o určenie uplatniteľnej legislatívy podľa pravidiel platných od 01.07.2022. Prechodné ustanovenie sa týka tak situácií, ktoré vznikli pred 1. júlom 2022 a naďalej trvajú ako aj situácií, ktoré vzniknú až po 1. júli 2022.
Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu