Práca na dohodu a nárok na nemocenské dávky: Podmienky a prehľad

Práca na dohodu je flexibilná forma pracovného pomeru, ktorá je obľúbená najmä medzi študentmi, dôchodcami a osobami, ktoré hľadajú vedľajší príjem. Avšak, čo sa stane, ak dohodár ochorie a je uznaný za dočasne práceneschopného? Má nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na nemocenské dávky pre dohodárov na Slovensku.

Základné informácie o práceneschopnosti a nároku na náhradu príjmu

Práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec alebo dohodár nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takom prípade môže mať nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenských dávok.

Kto má nárok na náhradu príjmu pri práceneschopnosti?

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec, ktorý je na účely nemocenského poistenia považovaný za zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ide o fyzickú osobu, ktorá má príjem zo závislej činnosti a je povinne nemocensky poistená.

Dôležité podmienky:

• Pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti.
• Nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.

Zmeny v nemocenskom poistení pre dohodárov od roku 2013

Od 1. januára 2013 platia aj dohodári pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti poistné na nemocenské poistenie. Vďaka tomu im, rovnako ako zamestnancom s pracovnou zmluvou, môže po splnení všetkých zákonných podmienok vzniknúť nárok na nemocenskú dávku.

Kto nemá nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky nevzniká tým dohodárom, ktorí:

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

• Vykonávajú brigádnickú prácu študentov.
• Sú poberateľmi dôchodku (starobného, invalidného a invalidného výsluhového).
• Sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku a dosiahli dôchodkový vek.
• Vykonávajú túto činnosť počas praktického vyučovania.

Výpočet nemocenskej dávky pre dohodárov

Výška nemocenskej dávky sa určuje rôzne v závislosti od toho, či dohodár platí poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní pred vznikom práceneschopnosti.

Dohodári s poistením kratším ako 90 dní

V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu. V súčasnosti (jún 2024) je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), výška nemocenskej dávky sa určí rovnako.

Dohodári s poistením dlhším ako 90 dní

U dohodárov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní, sa nemocenská dávka určí zo skutočného vymeriavacieho základu dosiahnutého v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Nemocenské dávky

Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Postup pri práceneschopnosti dohodára

Ak ste dohodár a stali ste sa práceneschopným, je dôležité dodržať správny postup, aby ste mohli získať náhradu príjmu a nemocenské dávky.

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

1. Informujte zamestnávateľa: Okamžite informujte svojho zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti.
2. Navštívte lekára: Navštívte svojho ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi váš zdravotný stav a v prípade potreby vám vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "péenku").
3. Odovzdajte potvrdenie zamestnávateľovi: Predložte zamestnávateľovi IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak si uplatňujete nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
4. Oznámte práceneschopnosť Sociálnej poisťovni: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, musíte ju oznámiť aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a predložiť II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Ak lekár vystaví ePN, v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak lekár vystaví „péenku“ na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom potvrdenia.

Povinnosti počas práceneschopnosti

Počas práceneschopnosti je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. To zahŕňa:

• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Dodržiavať čas vychádzok, ak vám ich lekár povolil.
• Nezdržiavať sa na určenej adrese.
• Nekontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podať vysvetlenie, ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu.

Dôležité upozornenie: Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu. V opačnom prípade vám môže byť nárok na nemocenské dávky odňatý a Sociálna poisťovňa vám môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Dĺžka trvania a zánik nároku na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov od vzniku práceneschopnosti. Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 52 týždňov, nárok na nemocenské dávky zaniká.

Špecifické situácie

Pracovný úraz alebo choroba z povolania

Ak je práceneschopnosť dohodára spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, má nárok na náhradu príjmu vo forme úrazových dávok (nemocenské, úrazový príplatok, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia).

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu

Tehotenstvo a materská dovolenka

Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky. Materské sa poskytuje 34 týždňov (pri narodení jedného dieťaťa) alebo 43 týždňov (pri narodení dvoch a viac detí).

Viacero dohôd o pracovnej činnosti

Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne. To znamená, že musíte splniť podmienky nároku (pravidelný mesačný príjem a povinné nemocenské poistenie) pre každú dohodu zvlášť.

Príklady z praxe

Príklad 1: Dohodár s nízkym príjmom

Pán Jozef pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 150 eur. Keďže jeho príjem nedosahuje minimálny vymeriavací základ (188,76 eur v roku 2024), nie je povinne nemocensky poistený a nemá nárok na nemocenské dávky.

Príklad 2: Dohodár s pravidelným príjmom a poistením

Pani Anna pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 400 eur. Je povinne nemocensky poistená a platí poistné na nemocenské poistenie už viac ako 90 dní. V prípade práceneschopnosti má nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky.

Zmeny v legislatíve od 1.1.2023

Do 31. 12. 2022 platilo, že poistné z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. 1. 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z.

Dohoda o vykonaní práce a minimálna mzda

Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa okrem iného vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Znamená to, že mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy. Pre obdobie kalendárneho roka 2023 je podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovená na 4,023 €. Znamená to, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi na dohodu za hodinu práce v roku 2023 poskytnúť nižšiu odmenu, ako je uvádzaná suma. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Samotná skutočnosť, že suma minimálnej mzdy sa dostane nad úroveň dohodnutej odmeny, nevyvoláva potrebu vypracovávania „dodatku“ k existujúcej dohode, resp. novej dohody. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy.

Výhody a nevýhody práce na dohodu

Práce na dohodu sú výhodné ako dočasné alebo vedľajšie riešenie - pre študentov, dôchodcov či popri inom zamestnaní. Z právneho a sociálneho hľadiska však prinášajú aj určité obmedzenia. Zamestnanci pracujúci na dohodu často nevnímajú zamestnávateľa ako dlhodobého partnera, čo sa prejavuje vyššou fluktuáciou.

Výhody pre zamestnanca:

• Flexibilita pracovného času.
• Možnosť privyrobiť si popri štúdiu, dôchodku alebo inom zamestnaní.

Nevýhody pre zamestnanca:

• Závislosť od splnenia podmienok pre nárok na nemocenské dávky.
• Kratšie výpovedné lehoty.
• Chýbajúci nárok na platenú dovolenku.
• Práca na dohodu nepodlieha príplatkom zo zákona, pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté v zmluve.

Nevýhody pre zamestnávateľa:

• Možnosť ukončenia dohody pomerne jednoducho, bez dôvodu a často bez výpovednej lehoty alebo s krátkou výpovednou lehotou.
• Vyššia fluktuácia zamestnancov.

tags: #praca #na #dohodu #a #narok #na