
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku práce na zmeny a invalidity na Slovensku. Zameriava sa na práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov so zdravotným postihnutím, s dôrazom na legislatívny rámec, praktické aspekty a aktuálne zmeny v zákonoch. Cieľom je poskytnúť ucelený a zrozumiteľný prehľad pre širokú verejnosť, od študentov po odborníkov v oblasti pracovného práva.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležitou súčasťou sociálnej politiky Slovenskej republiky. Cieľom je zabezpečiť, aby aj títo občania mali možnosť pracovať a podieľať sa na ekonomickom živote spoločnosti. Práca pre invalidov je dôležitá pre ich sebarealizáciu a sociálne začlenenie. Štát sa snaží vytvárať vhodné podmienky a odstraňovať prekážky, ktoré im bránia v uplatnení na trhu práce.
Zamestnávateľom sa rozumie:
Zamestnávateľ má voči zamestnancom so zdravotným postihnutím určité povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Medzi tieto povinnosti patrí:
Od 1. januára 2013 sa platia odvody na zdravotné poistenie aj z dohôd o pracovnej činnosti a z dohôd o vykonaní práce. Preddavky vykážete vo výkaze preddavkov obdobným spôsobom, ako za zamestnanca v pracovnom pomere. Kódom 2D nahlasujete zamestnanca pracujúceho na dohodu na dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem). Ak ako zamestnávateľ nedokážete určiť presný dátum výkonu práce (napr. v prípade, že je poistenec zamestnancom a zároveň u toho istého zamestnávateľa pracuje aj na dohodu, zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca a vykáže za neho preddavky na poistné iba raz (§ 29b ods. 5 zákona č.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
Poberanie invalidného dôchodku nevylučuje možnosť pracovať. Zamestnanec môže poberať aj invalidný dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môže vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
Invalidita sa posudzuje:
Zákon č. 460/2006 Z. z. účinný od 1. októbra zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.
Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a evidencia na úrade práce
Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Pracovať 14 hodín denne je v rozpore s § 87 Zákonníka práce, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Navyše, musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať vám výplatnú pásku. Ak vás vedie na 2 hodiny denne, hoci pracujete 14 hodín, ide o závažné porušenie zákona.
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia.
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
Do 30. apríla 2008 bola v § 49 ods. 4 ZSZ ustanovená minimálna celková cena práce ako súčet minimálnej mzdy a odvodov za zamestnávateľa do poistných fondov. Od 1. októbra 2007 do 31. decembra 2008 platí minimálna mzda 8 100 Sk/mesiac, takže minimálna celková cena práce bola odvodená od minimálnej mzdy a predstavovala sumu: 8 100 + 2 853 = 10 953 Sk.