
Príkazná zmluva s lekárom je dôležitý dokument, ktorý upravuje vzťah medzi lekárom a pacientom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych aspektoch príkaznej zmluvy, vrátane jej právneho základu, obsahu a vplyvu na odvody a zdravotné poistenie.
Individuálne pracovné vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Za závislú prácu vykonávanú vo vzťahu nadradenosti zamestnávateľa a podradenosti zamestnanca sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Zamestnávateľom je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom právnom vzťahu. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Základnou formou pracovnoprávneho vzťahu je pracovný pomer. Vznik, zmenu a zánik pracovného pomeru upravuje Zákonník práce v druhej časti v § 41 až § 84.
Pre účely zdravotného a sociálneho poistenia sa nanovo a v podstate zhodne definoval pojem zárobková činnosť. Zárobková činnosť zamestnanca je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. Zamestnanec na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti (napr. zamestnanec na základe pracovnej zmluvy), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe. Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti (napr. členovia štatutárnych orgánov, správnej rady, dozornej rady, ktorí majú príjem z tejto funkcie), okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe.
Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, ktoré je legislatívne upravené v Ústave Slovenskej republiky v článku 36 písm. 2.1. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení Zákonníka práce alebo osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Mzdové podmienky, t. j. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom právnom vzťahu upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády SR č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila s účinnosťou od 1. Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. týždenný prac. týždenný prac. Povinnosť zamestnávateľa poskytovať mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, sa uplatňuje u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou v zmysle Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je povinný v zmysle Zákonníka práce poskytovať zamestnancom mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, v noci, vo sviatok, pri sťaženom výkone práce a počas pracovnej pohotovosti. Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú medzi 22. hodinou a 6. hodinou, patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň, t. j. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde aj mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j.Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť na pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,8220 eura. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3644 eura. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ v súlade s § 141 Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. V prípadoch, keď Zákonník práce umožňuje poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako ustanovená minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde, resp.
Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia. od 1. dňa do 3. od 4. dňa do 10. Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia zamestnanca, je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, pripadajúci na jeden deň nemocenského poistenia v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca je spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Zo mzdy zamestnanca je možné vykonávať zrážky len na základe:
Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. Povinnosť platiť poistné vzniká dňom, odkedy je poistenec zamestnancom. Zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j. za činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Štát preberá zodpovednosť za platenie zdravotného poistenia za určité skupiny obyvateľstva, ktoré sa označujú ako "poistenci štátu". Medzi týchto poistencov patria:
Osoby s preukazom ZŤP majú nárok na zníženú sadzbu poistného na zdravotné poistenie. Bola uznaná za invalidnú podľa rozhodnutia komisie Sociálnej poisťovne (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %). Má ťažké zdravotné postihnutie, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc.
Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na účely dôchodkového poistenia je zamestnancom aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem. Na účely úrazového a garančného poistenia je zamestnancom aj fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové a garančné poistenie. Zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zamestnancovi poskytovať príjem zo závislej činnosti.
Sadzby poistného na sociálne poistenie sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
S účinnosťou od 1. januára 2026 sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. zvyšujú zdravotné odvody SZČO a samoplatiteľov z 15 % na 16 %, teda takisto sa zvyšujú o "jeden percentuálny bod". Po prvé, tzv. odvodové prázdniny sa skracujú na prvých 6 mesiacov podnikania SZČO. Od v poradí 7. Po druhé, nové "mikroodvody" budú musieť platiť aj také SZČO, ktoré ešte daňové priznanie nepodávali, resp. podľa daňového priznania mali príjem do hranice 50 % z 12-násobku priemernej mzdy. Pri "mikroodvodoch" je vymeriavací základ daný ako 26 % priemernej mzdy, čo pre rok 2026 znamená vymeriavací základ 396,24 € a poistné 131,34 € mesačne. Po tretie, tie SZČO, ktoré podľa daňového priznania mali príjem vyšší ako 50 % z 12-násobku priemernej mzdy, budú mať od 1.1.2026 minimálny vymeriavací základ daný ako 60 % priemernej mzdy, čo pre rok 2026 znamená vymeriavací základ 914,40 € a poistné 303,11 € mesačne. Podľa zákona o sociálnom poistení by sa "mikroodvody" mali týkať každej SZČO = fyzickej osoby, ktorá má živnostenský list alebo iné oprávnenie na podnikanie, alebo činnosť podľa osobitných predpisov (napr. lekári, stavební inžinieri, finanční poradcovia), alebo vykonáva podľa svojho čestného vyhlásenia činnosť, na ktorú nie je potrebné oprávnenie a z ktorej príjmy sú zdaňované podľa § 6 ods. To by sa však ešte na jar 2026 malo zmeniť. Poistné na invalidné poistenie (6 % z VZ) neplatí SZČO, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a SZČO, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. ($) SZČO, ktorá začína podnikať v roku 2026, počas prvých 6 mesiacov poistné neplatí. Od 7. Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 497,23 € (21-násobok sumy životného minima delené 12.
Tieto zmeny vyplývajú zo zmeny Zákonníka práce, ale najmä zo zmeny zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (účinnosť od 1. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch s účinnosťou od 1.11.2025 na účely Zákonníka práce nie sú dňami pracovného pokoja ani sviatkami dni 1. september, 28. október a 17. Podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch v roku 2026 nebudú na účely Zákonníka práce dňami pracovného pokoja dni 8. máj a 15. september. Pozor, na účely Zákonníka práce sú tieto dva dni naďalej považované za sviatky. S účinnosťou od 1. 1. vianočné sviatky 24. decembra po 12:00, 25. a 26. Sviatok sv.
Tento článok sa zaoberá výhodami, ktoré sú dostupné pre občanov Slovenskej republiky s preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) alebo preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ZŤP-S). Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o týchto výhodách, ktoré upravujú predovšetkým zákon č. 447/2008 Z.z. a zákon č. 582/2004 Z. z.
Sociálna problematika osôb so zdravotným postihnutím je rozsiahla a dotýka sa chudoby, nezamestnanosti, diskriminácie, integrácie, zamestnávania, vzdelávania a ďalších oblastí. S ohľadom na starnutie populácie sa počet ľudí so zdravotným postihnutím zvyšuje, čo z tejto problematiky robí celosvetový sociálny problém. Tento článok sa zameriava na preukaz ZŤP, ktorý je jedným z nástrojov na zmiernenie dopadov zdravotného postihnutia na život jednotlivca.
Preukaz ZŤP (zdravotne ťažko postihnutý) je doklad, ktorý potvrdzuje status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Slúži na uplatnenie kompenzácií a zliav, ktoré sú určené na zmiernenie sociálnych dôsledkov ŤZP. Je dôležité rozlišovať medzi preukazom ZŤP a invalidným dôchodkom. Preukaz ZŤP vydáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na základe posúdenia zdravotného stavu, zatiaľ čo invalidný dôchodok priznáva Sociálna poisťovňa na základe úplne iného zákona. POZOR: preukaz ŤZP nemá NIČ spoločné s invalidným dôchodkom.