Prečo je Vatikánska zmluva na Slovensku naďalej témou diskusií?

Úvod

Vatikánska zmluva, presnejšie Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, je dlhodobo predmetom diskusií a polemík na Slovensku. Otázky o jej výhodnosti, možnosti vypovedania a vplyve na vzťah štátu a cirkvi rezonujú v spoločnosti už roky. V poslednom období sa téma opäť dostala do popredia vďaka iniciatíve koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá sa snaží hľadať spôsob, ako zmluvu zrušiť alebo ju dať posúdiť Ústavnému súdu.

História a vznik zmluvy

Podnet na vypracovanie Základnej zmluvy dal vtedajší predseda vlády SR Vladimír Mečiar. V júli 1997 bola zriadená Zmiešaná komisia na prípravu Základnej zmluvy, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne 24. novembra 2000 premiérom Mikulášom Dzurindom. V parlamente prešla veľmi hladko za širokej podpory politických strán. Proces jej tvorby bol pred verejnosťou utajovaný.

Obsah a sporné body Vatikánskej zmluvy

Základná zmluva má zásadný význam pre činnosť Katolíckej cirkvi a je politickým a právnym fundamentom presadzovania jej záujmov. Jej súčasťou je požiadavka prijatia ďalších 4 čiastkových zmlúv. Medzi najčastejšie kritizované body patrí skutočnosť, že zmluva neobsahuje ustanovenie o svojom prípadnom zániku, čo ju de facto robí nevypovedateľnou.

Zmluva podľa kritikov diktuje Slovenskej republike obrovské inštitucionálne a budúce finančné povinnosti voči Katolíckej cirkvi bez akéhokoľvek konkrétneho a merateľného prospechu pre SR a popiera tým samotné základy sekulárneho štátu. Stala sa pre Slovensko záväznou a nadradenou slovenským zákonom, nie je však nadradená Ústave SR a ústavným zákonom.

Ďalšie zmluvy so Svätou stolicou

Okrem Základnej zmluvy boli prijaté aj ďalšie zmluvy so Svätou stolicou, ktoré upravujú rôzne oblasti života:

Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie

• Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (č. 648/2002 Z. z.): Na základe tejto zmluvy bol zriadený Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, čo je vlastne osobitná diecéza na čele s ordinárom, ktorý má na starosti armádu, políciu a väzenstvo. Slovensko pritom zabezpečí finančné a materiálne potreby klerikov, ale aj činnosť ordinariátu, kostol, kúriu ordinára a primerané miesta bohoslužieb.
• Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (č. 394/2004 Z. z.): Táto zmluva je pre katolícku cirkev veľmi dôležitá, lebo jej aplikovaním má neobmedzené možnosti ideologicky pôsobiť na mladú generáciu a na jej výchovu. Zmluva obsahuje ustanovenia o zriaďovaní katolíckych škôl rôznych stupňov a zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách.
• Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí: Táto zmluva nakoniec nebola podpísaná.

Možnosti vypovedania zmluvy

Ústavný právnik Peter Kresák uviedol, že vypovedanie zmluvy by bol krajný krok. „Otázka vypovedania takejto zmluvy sa riadi Viedenským dohovorom o medzinárodnom práve verejnom. Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o jej vypovedaní, tak medzinárodné právo hovorí, že jednostranne sa dá vypovedať, ale potom sa to chápe ako porušenie medzinárodného práva. Žiadna materiálna sankcia nehrozí, ale politicky je to nepríjemné,“ povedal právnik.

Poslanec Žiak považuje zmluvu za jednostrannú a nevýhodnú pre Slovensko. „Budeme hľadať spôsoby, ako ju zrušiť, pretože veľa ľudí ju považuje za mínus pre krajinu,“ povedal Žiak. SaS zvažuje, že sa pre Vatikánsku zmluvu obráti na Ústavný súd, ktorý by mal podľa nej preveriť, či je v súlade s ústavou a či sa dá vypovedať. Tu sa však objavuje námietka, že medzinárodnú zmluvu je podľa aktuálne platných zákonov možné dať na posúdenie Ústavnému súdu iba pred jej ratifikáciou a nie po nej. Iným riešením by mohla byť snaha o dožadovanie sa nulity Základnej zmluvy podľa čl. 53 Viedenského dohovoru. Samozrejme, najlepším a najjednoduchším riešením by bolo, keby sa vláda SR dohodla s Vatikánom na zrušení alebo aspoň na zmene zmluvy takým spôsobom, aby rešpektovala práva všetkých a nielen katolíckych občanov SR.

Odluka cirkvi od štátu

Súčasťou snáh o revíziu vzťahov medzi štátom a cirkvou je aj téma finančnej odluky cirkví od štátu. Ústavný právnik Kresák si myslí, že finančnú odluku cirkvi od štátu je možné uskutočniť aj napriek platnosti zmluvy so Svätou stolicou. Zároveň poznamenal, že v prvom rade je odluka politickou otázkou.

Poukázal na to, že v zmluve je článok o tom, že sa v budúcnosti uzatvorí aj zmluva o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi. Tá doteraz uzatvorená nebola. „Nedá sa však vysvetľovať, že by zmluva so Svätou stolicou priamo zakazovala finančnú odluku. Stále ostáva povinnosť štátu starať sa o národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví,“ mienil Kresák.

Sviatky a dni pracovného pokoja

Čomu však zmluva určite bráni, sú akékoľvek politické snahy o zrušenie niektorých cirkevných sviatkov, ktoré sú zároveň aj dňami pracovného pokoja. V zmluve so Svätou stolicou je priamo uvedených týchto sviatkov desať. Preto aj niekdajší zámer zrušiť 15. september, sviatok Sedembolestnej Panny Márie, za vlády premiéra Roberta Fica narazil na odpor katolíckej cirkvi.

Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach

Postoje politických strán a verejnosti

Zatiaľ čo SaS sa snaží o zrušenie alebo revíziu Vatikánskej zmluvy, ostatné koaličné strany sa k tejto téme stavajú zdržanlivo. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) označil zámer SaS o odluke za „prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“. Poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina) sa vyjadril, že návrh SaS je „marketingový výstrel do tmy“ a „ťah na liberálnych voličov“. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) zdôraznil, že diskusia o téme odluky má začať kultivovaným spôsobom.

Podľa posledných prieskumov je verejnosť zámeru strany naklonená. Žiak si nemyslí, že by v koalícii nebola vôľa presadiť odluku. Povedal, že rokovania s poslancami naďalej pokračujú a nevidí to márne. „Vôbec by som nehádzal flintu do žita, hlas ľudu je na našej strane,“ poznamenal.

Asignačný model financovania cirkví

Minister kultúry za SaS Daniel Krajcer počas vlády Ivety Radičovej predstavil asignačný model financovania cirkví. Podľa neho každý daňovník rozhodne, či poukáže jedno percento z daňového základu cirkvi alebo nejakej organizácii v treťom sektore. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara o asignačnom modele povedal, že pre fungovanie menších cirkví sa na Slovensku javil ako problematický.

Súčasný model financovania cirkví

Parlament prijal vlani nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Nahradil sa tak zákon platný ešte z roku 1949. Od 1. januára tohto roka sa zvýšila doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80 ku 20. Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zo sčítania obyvateľov. Príspevok štátu je určený na bohoslužobné, výchovné, kultúrne a charitatívne aktivity cirkvi, na platy duchovných či prevádzkové náklady.

Štát prispeje tento rok na činnosť cirkví podľa údajov ministerstva kultúry sumou 51 697 671 eur. Napríklad najpočetnejšia rímskokatolícka cirkev dostane 34 538 722 eur. Podpora štátu cirkvám by sa mala každoročne zvyšovať.

Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť

Názory odborníkov a verejnosti

Sociológ Pavel Haulík si nie je istý, či sa SaS v dlhodobej perspektíve vďaka nastolenej téme preferenčne posilní. Strana o odluke s prestávkami hovorí desať rokov. SaS môže téma odluky zvýšiť popularitu medzi časťou voličov. Ťažko dnes predpovedať, či si SaS dokáže udržať nových priaznivcov. „Je otázne, či sú schopní tému odluky udržiavať pri živote a gradovať ju. Tam by som si istý nebol,“ poznamenal Haulík s tým, že do riadnych volieb je ešte tri a pol roka.

Odborník na cirkevné otázky Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akadémie vied ČR si vie predstaviť, že hlasy po finančnej odluke cirkvi od štátu budú na Slovensku čoraz silnejšie. Podľa neho k tomu aktuálne prispieva aj zhoršujúca sa ekonomická situácia v súvislosti s pandémiou.

tags: #preco #sa #neda #vypovedat #vatikanska #zmluva