Pracovná Zmluva na 20 Hodín Týždenne: Všetko, čo Potrebujete Vedieť

Pracovná zmluva je základný dokument upravujúci vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník práce, konkrétne zákon č. 311/2001 Z. z., definuje jej náležitosti a podmienky. Jednou z možností, ktorú zákon umožňuje, je aj pracovný pomer na kratší pracovný čas, napríklad na 20 hodín týždenne. Tento typ pracovnej zmluvy je flexibilnou alternatívou pre zamestnancov s rôznymi časovými možnosťami.

Čo je to Pracovný Pomer na Kratší Pracovný Čas?

Zákonník práce v § 49 ods. 1 definuje zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas ako zamestnanca, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce. Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok.

Ustanovený Týždenný Pracovný Čas

Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracoviska. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa.

Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonník práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas.

Uzatvorenie Pracovnej Zmluvy na Kratší Pracovný Čas

Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.

Viacero Pracovných Pomerov

Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa.

Iná Zárobková Činnosť

Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm.

Rozvrhnutie Pracovného Času

Avšak v zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne.

Rovnomerné Rozvrhnutie Pracovného Času

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (Poznámka: Pojem zástupca zamestnancov je ustanovený v § 11a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Zástupcami zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník). Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne, t. j. rozhodne o rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sám a oboznámi s rozvrhnutím svojich zamestnancov (napr. formou pracovného poriadku). ● týždenný pracovný čas sa v zásade rozvrhuje na 5 pracovných dní v týždni a dva dni nepretržitého odpočinku v týždni; Pojem „v zásade“ znamená, že pravidlom je rozvrhovanie práce na päť pracovných dní v týždni (pondelok až piatok), ale možná je aj výnimka, keď sa pracuje (napr.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Za pracovné dni zamestnanca sa považujú tie dni, na ktoré zamestnávateľ po rozvrhnutí ustanoveného týždenného pracovného času určí zamestnancovi pracovnú zmenu. V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pracovný čas v dĺžke 40 hodín týždenne. Pracuje v jednozmennej prevádzke, pravidelne od pondelka do piatka. Výnimočne vypomôže aj na inej pracovnej zmene (na inej prevádzke). Aký je jeho určený týždenný pracovný čas? Zamestnanec má rozvrhnutý ustanovený pracovný čas tak, že pravidelne od pondelka do piatka vykonáva prácu len v jednej pracovnej zmene. Pracovný čas 40 hodín týždenne je rozvrhnutý rovnomerne, nakoľko zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, pracovný čas (určený) v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín a dĺžka jeho určeného pracovného času sa každý týždeň rovná presnej dĺžke ustanoveného pracovného času na pracovisku.

Nerovnomerné Rozvrhnutie Pracovného Času

Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne možno dvoma spôsobmi. ● na dlhšie obdobie, najviac však na obdobie 12 mesiacov (§ 87 ods. 2 Zákonníka práce); na obdobie dlhšie ako štyri mesiace môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len vtedy, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce (o aké činnosti ide, súčasná právna úprava nedefinuje, môže ísť napr. o činnosti v poľnohospodárstve, v stavebníctve). Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľ nemôže konať/rozhodnúť samostatne.

Zamestnávateľ chce rozvrhnúť pracovný čas zamestnancom nerovnomerne na obdobie najviac 4 mesiacov. U zamestnávateľa však zástupcovia zamestnancov nepôsobia. Zákonník práce ustanovuje v § 87 ods. 1 dvoch alternatívnych partnerov na dohodu: „po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom“. Môže nastať aj situácia, že zamestnávateľ sa nedohodol so zamestnancom (zamestnanec dal zápornú odpoveď), ale dohodol sa so zástupcami zamestnancov alebo naopak, nedohodol sa so zástupcami zamestnancov, ale dohodol sa so zamestnancom.

Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pripadá na jednotlivé kalendárne týždne rôzny počet pracovných hodín. Zamestnávateľ je však povinný rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas na jednotlivé týždne a mesiace tak, aby bol v dohodnutom období, t. j. v období 4 mesiacov, príp. 12 mesiacov („vyrovnávacie obdobie“), v priemere dodržaný ustanovený týždenný pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve. Platí teda, že za vyrovnávacie obdobie priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. V praxi sa veľmi často používa model dlhého a krátkeho týždňa (napr.

Priemerný týždenný pracovný čas by mal predstavovať vo vyrovnávacom období, t. j. v období najviac 4 mesiacov (po dohode so zástupcami zamestnancov aj v období 12 mesiacov), určený týždenný pracovný čas. Túto podmienku musí zabezpečiť harmonogram striedania pracovných zmien pre každého zamestnanca. Zmenový kalendár by preto mal byť naplánovaný tak, aby v rámci uzavretého cyklu zamestnanec odpracoval v priemere na jeden kalendárny týždeň určený týždenný pracovný čas; zmenový kalendár je možné aj upraviť.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Práca na Zmeny

Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny. Zákonník práce vychádza z princípu tzv. čistého pracovného času, do ktorého sa nezapočítavajú prestávky na jedenie a odpočinok. V tejto súvislosti preto treba rozlišovať pojem pracovný čas a pracovná zmena. Práca na zmeny je taký spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajúna rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien.

Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim. Pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim. Zamestnávateľ na prevádzkach, kde pracujú zamestnanci v nepretržitom režime, rozvrhuje pracovný čas spravidla nerovnomerne, ide napr. o výrobných pracovníkov, ale sú to aj kuriči, zamestnanci strážiaci objekty, zamestnanci v živočíšnej a rastlinnej výrobe, dispečeri za účelom monitorovania technológií alebo objektov, ktoré musia byť pod nepretržitým dohľadom. Charakteristickým znakom práce v nepretržitej prevádzke je, že zamestnanci pracujú podľa vopred určeného harmonogramu striedania pracovných zmien, ktorý je v nepretržitom režime nevyhnutný. Aj v tomto prípade platí, že zmenový kalendár musí byť zostavený tak, aby zamestnanec vo vyrovnávacom období dodržal podmienku, že priemerný týždenný pracovný čas sa bude zhodovať s týždenným pracovným časom dohodnutom v pracovnej zmluve. Práca na zmeny v nepretržitej prevádzke vykazuje určitú pravidelnosť (uzavretosť) striedania sa pracovných zmien.

Pružný Pracovný Čas

Pracovný čas možno rozvrhnúť aj formou pružného pracovného času. V súlade s § 88 ods. 1 Zákonníka práce je pružný pracovný čas spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Vzhľadom na to, že ustanovenie o pružnom pracovnom čase neobsahuje tzv. doložku neplatnosti, t. j. neustanovuje, že „dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa“, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zaviesť pružný pracovný čas aj samostatne na základe vlastného rozhodnutia. Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. Začiatok a prípadne aj koniec pracovnej zmeny si v prípade pružného pracovného času určuje sám zamestnanec, musí však dodržať ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnávateľ určí 4-týždňový pružný pracovný čas, zamestnanec nemusí dodržať konkrétny týždenný pracovný čas, musí však splniť kapacitu ustanoveného týždenného pracovného času v rámci 4-týždňového obdobia. Pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu.

Konto Pracovného Času

Jedným zo spôsobov nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, je konto pracovného času. V súlade s § 87a Zákonníka práce dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná a nemožno ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Na zavedenie konta pracovného času u zamestnancov, ktorým Zákonník práce zabezpečuje zvýšenú ochranu (ide o zamestnancov so zdravotným postihnutím, tehotnú ženu, ženu alebo muža, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelého zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov), sa vyžaduje naviac aj dohoda s týmto zamestnancom. Zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas podľa potreby, ale po celý čas je zamestnancovi vyplácaná mzda, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Cieľ je vyrovnanie konta a jeho účtu, t. j. plusové a mínusové hodiny = 0. Zamestnávateľ je teda povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.

Práva a Povinnosti Zamestnanca a Zamestnávateľa

Práva a povinnosti sú pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas upravené v zmysle ZP rovnako ako v iných pracovných vzťahoch, ktoré sú dohodnuté na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnanec je povinný počas trvania pracovného pomeru dochádzať do práce v dojednanom mieste výkonu práce riadne a včas. Pokiaľ je zamestnanec práceneschopný zo zdravotných dôvodov alebo mu vo vykonávaní práce bránia iné prekážky, definované v zákonníku práce alebo v jeho vykonávacích predpisoch, je povinný príslušnú skutočnosť ohlásiť zamestnávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o tom dozvie, najneskôr však do 1 hodiny po začiatku pracovnej zmeny, na ktorú nenastúpil riadne a včas. Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výmere dovolenky určenej podľa ustanovení § 103 a § 104 zákonníka práce. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ v zmysle pravidiel určených zákonníkom práce. O čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný požiadať na osobitnom tlačive, pričom nástup na dovolenku podlieha schváleniu najbližšieho nadriadeného zamestnanca.

Skončenie Pracovného Pomeru

Pracovný pomer možno skončiť dohodou oboch zmluvných strán. Pracovný pomer možno skončiť výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Výpoveď musí mať písomnú formu a musí sa doručiť druhej zmluvnej strane, inak je neplatná. Zamestnanec môže dať v súlade s ustanovením § 67 zákonníka práce výpoveď z akýchkoľvek dôvodov alebo bez uvedenia dôvodov. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v ustanovení § 63 zákonníka práce. Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď. Zamestnávateľ nie je povinný splniť povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 2 ZP, teda nie je povinný pred uplynutím výpovede ponúknuť zamestnancovi iné pracovné miesto, ak nemôže zamestnanca zamestnávať na pracovnom mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve.

Príklad Pracovnej Zmluvy

Pracovná zmluva

uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z.

Zamestnávateľ:

Obchodné meno: ……………………………………………………………………………………………..

Sídlo: …………………………………………………………………………………………………………………..

IČO: ……………………………………………………………………………………………………………………..

Zápis v registri Okresného súdu: …………………………………………………………………………

Konajúci prostredníctvom: ………………………………………………………………………………..

Zamestnanec:

Meno a priezvisko: ………………………………………………………………………………………………

Trvale bytom: ……………………………………………………………………………………………………….

Narodený: ……………………………………………………………………………………………………………

I. Predmet zmluvy

Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že zamestnanec v súlade s touto zmluvou bude vykonávať prácu pre zamestnávateľa na pracovnej pozícii ……………………………………………………………………………………………………………………. Stupeň náročnosti určeného druhu práce určuje zamestnávateľ nasledovne: ……………………………………………………………………………………………………………………. stupeň.

II. Miesto výkonu práce

Miesto výkonu práce zamestnanca určuje zamestnávateľ nasledovne: …………………………………………………………………………………………………………………….

III. Doba trvania pracovného pomeru

Pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú/určitú (od ……………………. do …………………….).

IV. Nástup do práce

Zamestnanec nastúpi do práce dňa …………………………………………… a týmto dňom v súlade s § 46 zákonníka práce vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer. Zamestnanec sa počnúc týmto dňom zaväzuje vykonávať prácu pre zamestnávateľa v rozsahu a za podmienok stanovených touto zmluvou, platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi zamestnávateľa.

V. Skúšobná doba

Počas skúšobnej doby sú oprávnené obe zmluvné strany skončiť pracovný pomer písomným oznámením z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

VI. Pracovný čas

Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na kratšom pracovnom čase v rozsahu 20 hodín týždenne. Rozvrh pracovného času bude určený zamestnávateľom.

VII. Mzda

Za vykonávanie práce podľa tejto zmluvy náleží zamestnancovi mesačná mzda vo výške ……………………………………………………………………………………………………………………. EUR/mesiac v hrubom. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa sú splatné v deň určený zamestnávateľom ako výplatný termín, ktorým je XY. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa budú zamestnancovi poukazované bezhotovostným prevodom na bankový účet zamestnanca/IBAN …………………………………………………………………………………………………………………….

VIII. Dovolenka

Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výmere dovolenky určenej podľa ustanovení § 103 a § 104 zákonníka práce. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ v zmysle pravidiel určených zákonníkom práce. O čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný požiadať na osobitnom tlačive, pričom nástup na dovolenku podlieha schváleniu najbližšieho nadriadeného zamestnanca.

IX. Ostatné ustanovenia

Zamestnanec vyhlasuje, že bol riadne oboznámený s platnými predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a tiež s protipožiarnymi predpismi na pracovisku. Zamestnanec súhlasí s tým, že mu zamestnávateľ môže v súlade so zákonníkom práce nariadiť pracovnú pohotovosť. Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmenu poisťovne vykonávajúcej zdravotné poistenie najneskôr v prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca, ktorým dochádza k tejto zmene. Zamestnanec vyhlasuje, že pri vzniku pracovného pomeru bol v zmysle článku 13 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.

X. Záverečné ustanovenia

Pracovný pomer možno skončiť dohodou oboch zmluvných strán. Pracovný pomer možno skončiť výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Výpoveď musí mať písomnú formu a musí sa doručiť druhej zmluvnej strane, inak je neplatná.

V ……………………………. dňa …………………………….

……………………………………… ……………………………………….Podpis zamestnávateľa Podpis zamestnanca

tags: #pracovná #zmluva #na #20 #hodín #týždenne