
Ochrana osobných údajov sa stala neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávatelia, vystupujúci ako prevádzkovatelia podľa GDPR, musia spracúvať osobné údaje svojich zamestnancov s ohľadom na platné predpisy. Tento článok sa zameriava na to, ako zosúladiť požiadavky GDPR s pracovnou zmluvou a aké kroky by mali zamestnávatelia podniknúť, aby zabezpečili ochranu osobných údajov svojich zamestnancov.
Za posledné mesiace sa zvýšilo povedomie o ochrane osobných údajov, a to aj vďaka pripravovanej novej legislatíve v tejto oblasti. Konkrétne ide o nový zákon o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026. Zamestnávatelia by mali zostať v strehu a aktualizovať svoju GDPR a pracovnoprávnu dokumentáciu, najmä ak vo svojich interných predpisoch odkazujú na zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Zákonník práce priamo neustanovuje rozsah osobných údajov, ktoré je zamestnávateľ povinný spracúvať, ani dobu ich uchovávania. V čl. 11 Základných zásad Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Ďalej môže spracúvať osobné údaje, ktoré sú významné z hľadiska práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, vykonáva alebo vykonával pre zamestnávateľa. Zákonník práce však neposkytuje legálne definície pojmov ako "kvalifikácia" a "profesionálne skúsenosti," čo môže viesť k rôznym interpretáciám.
Osobné údaje sa v Zákonníku práce spomínajú aj v § 58a, kde sa uvádza, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sú povinní poskytnúť také osobné údaje na žiadosť užívateľského zamestnávateľa, aby mohol skontrolovať dodržiavanie povinnosti mzdových podmienok dočasne prideleným zamestnancom. Dohoda o dočasnom pridelení musí obsahovať meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca.
Po nedávnych novelách Zákonníka práce sa zakotvilo, že v prípade príspevku na športovú činnosť dieťaťa musí byť na daňovom doklade uvedené meno a priezvisko dieťaťa. Obdobne sa táto situácia premietla aj v prípade poskytovania rekreačných poukazov alebo príspevku na rekreáciu, keď sa okruh dotknutých osôb rozšíril aj na rodičov zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Paragrafové znenie § 43 Zákonníka práce definuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktorá musí obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, hoci neuvádza konkrétne osobné údaje. Z aplikačnej praxe vyplýva, že na uzatvorenie pracovného pomeru postačuje tento rozsah osobných údajov na strane zamestnanca: meno a priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, prípadne adresa prechodného pobytu, dátum narodenia a číslo bankového účtu.
Zamestnávateľ spracúva osobné údaje zamestnancov v rôznych interných systémoch, ako sú mzdové programy, GPS aplikácie, účtovné programy a monitorovacie zariadenia. Pri tomto spracúvaní musí dodržiavať zásady GDPR, medzi ktoré patrí:
Zamestnávateľ je povinný vyhotoviť interné dokumenty, s ktorými musí svojich zamestnancov oboznámiť, aby ich riadne dodržiavali a postupovali podľa nich. Bez riadneho informovania zamestnancov nemožno očakávať, že budú vedieť, čo sa od nich očakáva. Medzi tieto dokumenty patria:
Španielsky Úrad na ochranu osobných údajov sa zaoberal situáciou, keď mestská polícia nahlásila incident, pri ktorom boli na verejnom priestranstve nájdené lekárske správy zamestnancov. Napriek závažnosti a porušeniu ochrany osobných údajov španielsky úrad uložil len pokarhanie.
Taliansky úrad na ochranu osobných údajov sa zaoberal hodnotiacimi dotazníkmi zamestnancov, ktorí sa vrátili do práce po dovolenke. Zamestnávateľ požiadal zamestnancov, aby po návrate z dovolenky podstúpili rozhovory so svojimi nadriadenými. Cieľom bolo podporiť zamestnancov pri návrate na ich pracovisko a získať informácie o možných nedostatkoch pracovného prostredia. Taliansky úrad zistil neexistenciu platného právneho základu v podobe súhlasu podľa čl. 6 a 9 GDPR, pretože vzťah zamestnávateľa a zamestnanca je vzťahom podriadenosti, čo bráni slobodnému udeleniu súhlasu. Taktiež došlo k porušeniu zásady transparentnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. a zásady minimalizácie údajov podľa čl. 5 ods. 1 písm.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pracovná zmluva môže obsahovať ustanovenia k ochrane osobných údajov a prostredníctvom nej je možné plniť povinnosti, ktoré z GDPR vyplývajú, ako napríklad informačnú povinnosť a udeľovanie pokynov oprávneným osobám. Rozsah osobných údajov, ktorý označuje zamestnanca, musí byť v súlade so zásadou minimalizácie.
Zamestnávateľ má povinnosť preukázať, že zamestnanec bol oboznámený so spracúvaním jeho osobných údajov pred ich získaním a začatím spracúvania. V zmluve je možné uviesť: "Zamestnanec vyhlasuje, že bol oboznámený so spracúvaním osobných údajov v zmysle čl 13. a čl."
Zamestnávateľ má udeliť oprávneným osobám, ktoré spracúvajú osobné údaje, pokyny, ako majú byť osobné údaje pri jeho činnosti spracúvané. Ustanovenia pracovnej zmluvy možno prepojiť so všetkými dokumentami, ktoré sa zamestnancov týkajú.
Mlčanlivosť definovaná v Zákonníku práce sa vzťahuje na skutočnosti, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone práce. Ak má zamestnávateľ záujem o "vyššiu ochranu", môže mlčanlivosť definovať osobitne - či už v pracovnej zmluve alebo interných predpisoch. Zaviazanie povinnosťou mlčanlivosti zamestnancov ako tzv. oprávnených osôb je dokonca povinnosťou zamestnávateľa.
Najčastejšou chybou je "nepotrebná" identifikácia zamestnancov v záhlaví pracovnej zmluvy. Ďalšou chybou je zlé určenie právneho základu v pracovnej zmluve, napríklad uvedenie, že "Zamestnanec súhlasí so spracovaním osobných údajov zamestnávateľom pre plnenie zmluvy". V tomto prípade ide o povinnosti, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z uzatvorenej pracovnej zmluvy, resp. z príslušných právnych predpisov, preto nie je vhodné určiť ako právny základ súhlas.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Spoločnosť má zamestnancov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu v roku 1998. Je možné túto pracovnú zmluvu aktualizovať podľa GDPR? S účinnosťou od 25. mája 2018 bol zrušený zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Tieto dokumenty sa nahradili novým zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016.
V súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR a zároveň podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov ide v rámci pracovnoprávneho vzťahu o spracúvanie osobných údajov na základe osobitných predpisov. Ak zamestnávateľ spracúva osobné údaje dotknutých osôb na základe osobitného zákona, spracúva ich bez súhlasu dotknutej osoby, a to len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
Okrem pracovnej zmluvy je potrebné mať vypracované aj ďalšie dokumenty a postupy, ktoré zabezpečia súlad s GDPR: