
Pracovná zmluva je základným kameňom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zákonník práce, ako hlavný právny predpis upravujúci túto oblasť, prešiel v priebehu rokov mnohými novelizáciami, ktoré priniesli zmeny v právach a povinnostiach oboch strán. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pracovnej zmluve, jej náležitostiach, možnostiach zmien a súvisiacich zákonných úpravách.
Pracovný pomer vzniká písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko základných náležitostí, vrátane identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. K zmene pracovnej zmluvy dochádza na základe dodatku k pracovnej zmluve. Vyžaduje sa prejav vôle (súhlas) obidvoch strán s každou novou navrhovanou úpravou obsahu pracovnej zmluvy.
Novela pripúšťa, že podmienky uvedené v písomnej informácii sa môžu meniť jednostranne zamestnávateľom, rozsah týchto podmienok je ale obmedzený. Na zmenu napríklad výplatného termínu, alebo počtu pracovných dní by tak nemal byť potrebný súhlas zamestnanca, ani dodatok k pracovnej zmluvy. Na druhej strane, výška mzdy či druh práce musia byť uvedené priamo v pracovnej zmluve aj naďalej. Ich zmena tak bude závisieť od dohody so zamestnancom v podobe dodatku k zmluve.
Ak pracovná zmluva zamestnanca upravuje otázku organizácie pracovného času nad rámec minimálnych zákonných obsahových požiadaviek, môže sa vyžadovať súhlas dotknutých zamestnancov s prechodom na iný pracovný režim (napr. na prechod z jednozmennej na dvojzmennú prevádzku).
Zamestnávatelia z rôznych dôvodov musia pristúpiť k úprave rozsahu úväzku svojich zamestnancov, a to či už z objektívnych dôvodov. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Na strane zamestnanca pribúda medzi jeho základné povinnosti aj povinnosť: písomne oznamovať zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia, a to bez zbytočného odkladu.
Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní poskytnúť zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe; zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Pracovný pomer môže skončiť rôznymi spôsobmi, vrátane dohody, výpovede, okamžitého skončenia alebo uplynutia doby určitej.
Odstupné patrí zamestnancovi v prípade zrušenia, premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti alebo z organizačných dôvodov, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Odchodné poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku naň.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať