Právna ochrana ZŤP pracovníkov vo firmách: Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje dôležitú oblasť sociálnej politiky, ktorá sa dotýka nielen samotných osôb so zdravotným postihnutím, ale aj zamestnávateľov a celej spoločnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnych povinnostiach zamestnávateľov pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím, ako aj o možnostiach a výhodách, ktoré z toho plynú.

Osobitosti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má určité osobitné pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Štát podporuje ich zamestnávanie tým, že ustanovuje základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. s tým, že podrobnejšie tieto povinnosti upravujú osobitné predpisy, najmä zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je osoba invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods.):

Prečítajte si tiež: ZŤP na Slovensku

• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm.
• poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkové počtu jeho zamestnancov.

Náhradné plnenie

Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, má možnosť splniť túto povinnosť aj prostredníctvom tzv. náhradného plnenia. To môže byť realizované rôznymi spôsobmi:

• Zadaním zákazky: Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm.
• Odvodom: Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
• Vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov: Zamestnávatelia môžu kombinovať zadávanie zákaziek s odvodom do fondu na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti - zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Napríklad, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo daná v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

Štát aktívne podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych finančných príspevkov a dotácií. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prečítajte si tiež: Informácie o Klube Kotešová

• Príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých: O príspevok môže zamestnávateľ požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Podmienkou je, aby bol zdravotne postihnutý aspoň tri mesiace vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a aby ho zamestnávateľ zamestnal aspoň na polovičný úväzok. Výška príspevku sa v rámci Slovenskej republiky líši.
• Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím.

Okrem finančných príspevkov štát podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom odbornej prípravy a rekvalifikácie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Pracovné podmienky a úpravy

Ľudia so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu. Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Argumenty pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb

Napriek tomu, že sa zamestnávatelia často sťažujú na nedostatok pracovných síl na trhu práce, zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb na Slovensku sa často vníma ako riziko. Pritom zdravotne postihnutá osoba môže plnohodnotne zastúpiť osobu bez zdravotných problémov. Mnohí zamestnávatelia sa obávajú zvýšených nákladov, zníženej produktivity, a administratívnej záťaže. Tieto obavy sú však často neopodstatnené a v skutočnosti existuje mnoho argumentov pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb, ktoré by mali firmy zvážiť.

• Motivácia a lojalita: ZŤP zamestnanci si cenia príležitosť pracovať a veľakrát sú mimoriadne motivovaní a lojálni k svojim zamestnávateľom.
• Rozmanitosť a inklúzia: Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb môže pomôcť vytvoriť rôznorodé a inkluzívne pracovné prostredie, ktoré je prospešné pre celú firmu.
• Zvýšená produktivita: Mnoho zdravotne znevýhodnených osôb je vysoko produktívnych a má cenné zručnosti, a skúsenosti, ktoré môžu firme priniesť úžitok.
• Zníženie nákladov: Firmy, ktoré zamestnávajú zťp občanov, môžu mať nárok na rôzne daňové a odvodové úľavy a dotácie.

Výpočet počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sa považujú za občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti.

Na účely tohto zákona sa za zamestnanca považuje fyzická osoba v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. policajti, hasiči, vojaci). Do počtu zamestnancov sa nezapočítavajú osoby pracujúce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca so zdravotným postihnutím s ťažkým zdravotným postihnutím, sa mu tento zamestnanec započítava až za troch zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Celkový počet zamestnancov sa zisťuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Informácie o priemernom evidenčnom počte zamestnancov sa uvádzajú aj v štatistickom štvrťročnom výkaze o práci „Práca 2-04“.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vypočíta ako jednoduchý aritmetický priemer počtu zamestnancov za kalendárny rok.

Príklad na výpočet počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ dňa 15. mája 2024 zamestnával 20 zamestnancov (všetci v pracovnom pomere). Z toho sa vypočítajú 3,2 %, čo je 0,64. Výsledok sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo, čo bude 1. V tomto prípade mal k 15. máju 2024 zamestnávať aspoň 1 zamestnanca so zdravotným postihnutím. Nie je rozhodujúce, či tohto zamestnanca zamestná až neskôr v priebehu roka. Dôležité je, aby ku koncu roka za obdobie od 1. januára do 31. decembra zamestnával zdravotne postihnutí občania.

Za koľko je potrebné nakúpiť na započítanie zdravotne postihnutého občana

Výška zákazky (resp. odberu tovaru alebo služby) na jedného započítaného občana so zdravotným postihnutím sa vypočíta ako 0,8-násobok celkovej ceny práce. Výsledok sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Pre rok 2024 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 481,78 eura. 0,8-násobok z tejto sumy je 1 185,42 eura.

Do ceny zákazky sa započítava aj DPH.

Ak zamestnávateľ, ktorý má plniť povinný podiel, nakupuje tovar od iného dodávateľa zákazky, ale ten dodávaný výrobok priamo nezhotovuje, započíta sa len výška 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.

Príklad na výpočet občanov so zdravotným postihnutím započítaných zákazkou

Zamestnávateľ v priebehu roka 2021 nakúpi od chránených dielní výrobky v hodnote 3 000 eur (z toho 2 500 eur cena bez DPH). Zamestnávateľ je platiteľom DPH a z nakúpených výrobkov si môže odpočítať DPH vo výške 500 eur. Z ceny zákazky vo výške 2 500 eur tvorili výrobky zhotovované chránenými dielňami 2 000 eur a výrobky nezhotovované chránenými dielňami 500 eur (iba nakupované a ďalej bez zmeny predávané). Do celkovej sumy platieb za nadobudnuté výrobky sa preto započíta 2 000 eur za výrobky zhotovované chránenými dielňami a 50 eur za výrobky nezhotovované chránenými dielňami (za výrobky v hodnote 500 eur nezhotovované chránenými dielňami sa započíta 10 %).

Celková suma platieb za nadobudnuté výrobky a prijaté služby v roku 2021 bola 2 050 eur. Výška zákazky na jedného občana so zdravotným postihnutím v roku 2021 je 1 185 eur.

Odvod za nesplnenie povinnosti

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, je povinný odviesť na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny úhradu. Výška odvodu sa vypočíta ako 0,9-násobok celkovej ceny práce za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím. Priemerná mesačná mzda za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledok odvodu sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Odvod sa odvádza do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Príklad

Ak by zamestnávateľ v roku 2024 nezamestnával ani jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím a mal by zamestnávať jedného, musí odviesť odvod vo výške 0,9 x 1 481,78 = 1 333,60 eur (po zaokrúhlení na eurá nadol 1 333 eur).

Kontrola a sankcie

Dodržiavanie povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím kontroluje inšpektorát práce. V prípade zistenia nedostatkov môže byť zamestnávateľ vyzvaný na ich odstránenie a hrozí vám aj pokuta do výšky 33 193,91 eura.

Každoročné preukazovanie splnenia povinnosti

Zamestnávateľ každoročne preukazuje splnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára „Hlásenie o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím". K hláseniu sa prikladá príloha „Príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa“.

tags: #právna #ochrana #ZŤP #pracovníkov #vo #firmách