Zrušenie nevýhodnej zmluvy právnických osôb: Komplexný sprievodca

Podnikanie so sebou prináša nielen tvorbu zisku, vyšší životný štandard a spoločenské uznanie, ale aj tienisté stránky, ako sú tvrdý konkurenčný boj, strata odbytových trhov a stagnácia výroby, čo vedie k tvorbe straty a zadlžovaniu podnikateľského subjektu. V takýchto situáciách sa môže stať, že právnická osoba uzatvorí nevýhodnú zmluvu, ktorej sa potrebuje zbaviť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na možnosti zrušenia nevýhodnej zmluvy právnických osôb, s dôrazom na relevantné právne predpisy a praktické rady.

Zrušenie a zánik právnickej osoby

Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákonník v § 20a. Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca.

Z § 20a Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Táto rámcová úprava sa použije, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ). Ustanovenia OZ o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné. K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností sú upravené v OZ, a to v rámci všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy obchodných spoločností.

Dôvody zrušenia spoločnosti

V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoločností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie len určitej právnej formy spoločnosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a odvolanie likvidátora, resp. napr. na banky zákon č. 483/2001 Z. z., na poisťovne a zaisťovne zákon č. 39/2015 Z. z. a na správcovské spoločnosti sa aplikuje aj zákon č. 594/2003 Z. z. Spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu a naďalej jej ostáva aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 61 Civilného sporového poriadku.

Likvidácia spoločnosti

Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásade oprávnená pokračovať v predmete činnosti. Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti je vecne príslušný registrový súd ako súd prvého stupňa, a to miestne príslušný podľa sídla spoločnosti. Po zrušení spoločnosti zásadne nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované, napr. ak súd zistí, že spoločnosť nemá majetok. Keď spoločnosť nemá majetok, niet čo likvidovať. Ďalším prípadom je zrušenie konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, ak po jeho skončení neostane žiadny majetok.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

Pojem likvidácia OZ nedefinuje. Za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva možno považovať vysporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnym spôsobom pred jej zánikom. Účelom likvidácie je zistiť všetok majetok spoločnosti, uhradiť záväzky ich veriteľom vrátane záväzkov voči štátnemu rozpočtu a prípadný likvidačný zostatok rozdeliť medzi spoločníkov alebo akcionárov podľa zásad stanovených v spoločenskej zmluve alebo v iných dokumentoch spoločnosti. Ak by spoločnosť naplnila podmienky úpadku, nemôže vstúpiť do likvidácie. V týchto prípadoch vstupuje spoločnosť do konkurzu a postupuje sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.

Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával.

Likvidátor, ktorého nevymenoval súd, sa môže písomne vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné jeho doručením spoločnosti. Ak by prerušením výkonu likvidácie spoločnosti vznikla škoda, je odstupujúci likvidátor povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak spoločnosť bez zbytočného odkladu neustanoví nového likvidátora, vymenuje ho súd. Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra, prípadne výmaz doterajšieho likvidátora podáva ustanovený likvidátor alebo likvidátori.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom.

Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávaní valného zhromaždenia sa použijú primerane.

Prečítajte si tiež: Komplexná laserová rehabilitácia

Ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov alebo ak príslušný orgán spoločnosti k nim neprijme rozhodnutie, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo odo dňa zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť. Likvidátor uloží likvidačný zostatok do úschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidácia za skončenú. Účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súdu.

Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti.

Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.

Ide o všeobecné ustanovenia upravujúce likvidáciu obchodnej spoločnosti. Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom jej zrušenia. Verejná obchodná spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jediný spoločník v lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom, že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca. Uplynutím tejto lehoty vstupuje spoločnosť do likvidácie.

Príklad zrušenia spoločnosti

Z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti X -TRADE, s. r. o. konaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod. vyplynulo:

Prečítajte si tiež: Štatistiky a radikulopatia: Dôchodková politika

1. Adam Dávid, nar. 11. 3.
2. Blažej Silvester, nar. 25. 8.
3. Andrej Maltuz, nar. 2. 9.

Program:

1. Otvorenie zasadnutia valného zhromaždenia, voľba predsedu a zapisovateľa.
2. Zrušenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r.

Zasadnutie valného zhromaždenia otvoril a prítomných privítal konateľ spoločnosti Adam Dávid. Konateľ spoločnosti potom vyzval prítomných spoločníkov na voľbu predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa. Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., zvolilo jednomyseľne za predsedu valného zhromaždenia Adama Dávida a za zapisovateľa Andrej Maltuza.

Predseda valného zhromaždenia informoval spoločníkov o ekonomickej a finančnej situácii obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o. Konštatoval, že postavenie spoločnosti na trhu, vývoj zákaziek má dlhodobo negatívnu tendenciu. Zvrátením nepriaznivej ekonomickej situácie sa valné zhromaždenie zaoberalo už na svojich rokovaniach dňa 10. 6. 2011 a 20. 12. 2011. Napriek zníženiu stavu zamestnancov a predaju časti hnuteľného majetku, ako aj ďalším opatreniam nedošlo k zlepšeniu ekonomickej situácie a obratu v ekonomickom vývoji spoločnosti. Naďalej pretrváva nedostatok zákaziek a spoločnosť vykazuje nepriaznivé hospodárske výsledky. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z účtovnej závierky za rok 2011, ktorá bola schválená na valnom zhromaždení dňa 25. 3. Keďže neboli predložené nové návrhy na riešenie hospodárskej situácie spoločnosti a spoločnosť X-TRADE, s. r.

Po prerokovaní valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r.

Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., so sídlom Kysucká 10, 010 01 Žilina, rozhodlo o zrušení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., bez právneho nástupcu likvidáciou. Obchodná spoločnosť X-TRADE, s. r. o., vstúpi do likvidácie ku dňu 1. 5.

V súvislosti so vstupom spoločnosti do likvidácie navrhol predseda valného zhromaždenia vymenovať likvidátora spoločnosti a rozhodnúť o spôsobe jeho konania, ako aj odmeňovania. Predseda valného zhromaždenia navrhol vymenovať za likvidátora spoločnosti p. Adama Dávida, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11, so samostatným spôsobom konania. Ďalej navrhol, aby bol likvidátor odmeňovaný v súlade s vyhláškou č. 526/2004 Z. z.

Po prerokovaní valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r.

Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., so sídlom SR, Kysucká 10, 010 01 Žilina, menuje do funkcie likvidátora spoločnosti Adama Dávida, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11. Odmena likvidátorov bude stanovená v zmysle vyhlášky č. 526/2004 Z. z.

V Žiline dňa 30. 4.

na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o. konaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod.

1. Adam Dávid, nar. 11. 3.
2. Blažej Silvester, nar. 25. 8.
3. Andrej Maltuz, nar. 2. 9.

Pán Blažej Mokrý, trvale bytom Ďatelinová 7, 854 00 Bratislava (ďalej len „spoločník“), jediný spoločník spoločnosti X-TRADING s. r.

1. o zrušení spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie dňa 1. 7.
2. o menovaní p. Andreja Zeleného, trvale bytom Slnečnicová 7, 017 01 Považská Bystrica, dátum narodenia 11. 4.
3. o spôsobe konania likvidátora tak, že likvidátor koná samostatne a robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii.

Vstup do likvidácie

a) Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie spoločnosti používa spoločnosť dodatok k názvu „v likvidácii“.

b) Zápisom vstupu spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Likvidácia sa prerušuje vyhlásením konkurzu. Spoločnosť môže zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o vstupe do likvidácie až do momentu, kým sa má začať s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Dodatočná likvidácia je upravená v § 75a OZ. Ide o prípad, keď sa spoločnosť vymaže z obchodného registra a po zániku spoločnosti ostane majetok.

Dodatočná likvidácia sa môže vykonať na návrh alebo bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať štátny orgán, bývalý spoločník, štatutárny orgán alebo jeho člen, veriteľ a dlžník. Každý z aktívne legitimovaných osôb musí preukázať existenciu majetku spoločnosti. Likvidáciu spoločnosti vykonáva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Stanovy spoločnosti môžu určiť osobu likvidátora iným spôsobom, napr. V osobitných prípadoch menuje likvidátora súd. Súd môže vymenovať za likvidátora ktoréhokoľvek spoločníka alebo štatutárny orgán, alebo jeho člena. Ak spoločnosť nemá ani štatutárny orgán, resp. ani jedného člena a ani spoločníka (napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným zomrie jediný spoločník, ktorý bol aj konateľom), súd musí vymenovať za likvidátora inú vhodnú osobu.

Likvidátorom môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Ak je za likvidátora vymenovaná právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, ak táto spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. Osoba likvidátora sa zapisuje do obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je likvidátorom. Zápis likvidátora do obchodného registra má len deklaratórny účinok. Ak je likvidátorom štatutárny orgán alebo jeho člen, stáva sa tento likvidátorom momentom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor menovaný spoločnosťou, likvidátorovi vzniká funkcia taktiež dňom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor vymenovaný dodatočne, funkcia mu vzniká dňom rozhodnutia príslušného orgánu, ak ho neustanoví do funkcie k inému určitému dňu.

Likvidátor nie je štatutárnym orgánom. Aj po ustanovení likvidátora do jeho funkcie štatutárnemu orgánu funkcia nezaniká, len sa výrazne oslabuje v rozsahu, v akom prechádza na likvidátora. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia a speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Likvidátor sa zapisuje aj do obchodného registra, ale konateľ sa z neho týmto nevymazáva. Likvidátor je osoba pôsobiaca popri konateľovi, teda popri štatutárnom orgáne likvidovanej spoločnosti. Likvidátor nie je ani zástupcom konateľa. Úlohou likvidátora je speňaženie majetku (všetkého) a vysporiadanie.

Možnosti zrušenia nevýhodnej zmluvy

Právnická osoba má niekoľko možností, ako zrušiť nevýhodnú zmluvu:

1. Dohoda: Najjednoduchší spôsob je dohoda s druhou stranou zmluvy o jej zrušení.
2. Odstúpenie od zmluvy: Ak to umožňuje zákon alebo zmluva, môže právnická osoba od zmluvy odstúpiť.
3. Napadnutie zmluvy: Ak bola zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, alebo ak osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, môže sa napadnúť jej platnosť na súde.
4. Výpoveď zmluvy: Pri zmluvách na dobu neurčitú je možné zmluvu vypovedať, pričom výpovedná lehota je spravidla tri mesiace, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Odstúpenie od kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sa spravuje ustanoveniami zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Od kúpnej zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to ustanovené v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone alebo ak je to dohodnuté účastníkmi v zmluve. V zmysle § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Vzhľadom na to, že pre kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zákon povinne vyžaduje písomnú formu, aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné a doručené druhej strane. Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku. Pre právny vzťah účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav ako pred uzatvorením zmluvy, ako keby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani nebolo prišlo.

Zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy je tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, pričom oba predpoklady musia byť splnené súčasne, neexistuje možnosť odstupovania od zmluvy len v prípade jej uzatvorenia za nevýhodných podmienok. Tiesňou sa rozumie stav, keď vôľa konajúceho uzatvoriť zmluvu nebola vytvorená celkom slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku - nie však pod vplyvom fyzického donútenia, ani bezprávnej vyhrážky (tieto skutočnosti spôsobujú absolútnu neplatnosť úkonu). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda kupujúci až povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Druhým predpokladom sú nápadne nevýhodné podmienky, o ktorých je možné hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť niektorých iných dohodnutých podmienok. Vo všeobecnosti ide o zložité súdne konania. V kúpnej zmluve musí byť vždy upravená výška kúpnej ceny, pričom je dobré upraviť aj spôsob jej platenia. Najistejšia úprava je platenie kúpnej ceny na bankový účet predávajúceho, z čoho vyplýva ľahká preukázateľnosť zaplatenia alebo nezaplatenia kúpnej ceny. Platenie v hotovosti je dobré realizovať oproti podpisu predávajúceho potvrdzujúceho prevzatie kúpnej ceny platenej v hotovosti. Platenie kúpnej ceny v hotovosti bez vyhotovenia a podpisu akéhokoľvek potvrdenia medzi zmluvnými stranami nie je dobrým riešením, je potrebné sa mu vyhnúť.

V prípade úspešného odstúpenia od kúpnej zmluvy nastáva povinnosť vrátiť si už vzájomne poskytnuté plnenia, a teda predávajúci musí vrátiť prijatú kúpnu cenu od kupujúceho. V prípade, ak by si kupujúci žiadal vrátenie kúpnej ceny, ktorú však nikdy nezaplatil, pri tejto námietke predávajúceho by musel kupujúci preukázať zaplatenie kúpnej ceny predávajúcemu - t.j. buď prevodným príkazom alebo potvrdením predávajúceho o prevzatí kúpnej ceny, prípadne svedeckými výpoveďami, aj v závislosti od dohodnutého spôsobu platenia kúpnej ceny v kúpnej zmluve. Platný právny úkon môže urobiť iba osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá ani obmedzená.

Ak nastane situácia, že k odstúpeniu od zmluvy príde až potom, ako príslušný okresný úrad, katastrálny odbor povolili vklad, je potrebné vrátenie nehnuteľnosti predávajúcemu a teda sa vyžaduje spätný zápis vlastníckeho práva predávajúceho na list vlastníctva. Platný právny úkon môže urobiť iba osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá ani obmedzená. Taktiež je neplatný právny úkon, ak ho osoba urobila v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Je teda potrebné posudzovať, o akú zdravotnú situáciu ide, či existuje duševná porucha, ktorá je dôvodom, že konajúca osoba nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo nebola schopná ovládnuť svoje konanie. Obmedzenie zdravotného stavu spočívajúce vo fyzických ťažkostiach pri neexistencii duševnej poruchy nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu. V prípade, ak konajúca osoba urobila úkon v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, tento úkon je neplatný, a to od počiatku, hľadí sa naň, akoby nikdy nebol urobený.

Zákonné obmedzenia pri zrušení zmluvy

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Na dosiahnutie cieľa bolo potrebné novelizovať tri zákony: základný kódex súkromného práva - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a s ním súvisiaci Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.). Dôležitú úlohu najmä pokiaľ ide o legálnu definíciu zmlúv, ktorých sa návrh týka, zohrávajú zmeny zákona č. 211/2000 Z. z.

Navrhovaný mechanizmus núti povinné osoby, aby pri nakladaní s verejnými prostriedkami dbali najmä na právnu a ekonomickú výhodnosť alebo aspoň vyváženosť práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Totiž v ostatných mesiacoch bolo možné si všimnúť, že povinné osoby sa nie vždy správali ako „dobrý hospodár". Osoby boli laxné k verejným prostriedkom alebo k majetku, ktorý im patrí. Ak už zmluva bola platne uzavretá, povinná osoba pod tlakom spoločenskej kontroly nemala právnu možnosť zrušiť záväzok, ktorý na základe zmluvy vznikol. Verejnosť mala len obmedzenú možnosť oboznámiť sa so znením týchto zmlúv a nebola dostatočne informovaná o ich obsahu.

Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Termín začatia a ukončenia PPK: 13. 8. 2010 - 6. 9.

Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? Pripomienkové konanie začalo 13. augusta. 2010, pričom k 6. septembru 2010 boli predkladateľovi doručené stanoviská všetkých gestorov, a teda pripomienkové konanie bolo ukončené 6. septembra 2010.

#

tags: #zrušenie #nevýhodnej #zmluvy #právnických #osôb