Dedičské konanie o novoobjavenom majetku: Podmienky a postupy na Slovensku

Dedičské konanie je proces, ktorým sa majetok a dlhy zosnulej osoby (poručiteľa) prevádzajú na jej dedičov. Bežne sa stáva, že po ukončení dedičského konania sa objaví ďalší majetok, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania. V takom prípade je potrebné začať dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a postupoch dedenia novoobjaveného majetku na Slovensku.

Úvod do problematiky novoobjaveného majetku

V praxi sa často stáva, že po právoplatnom skončení dedičského konania sa objaví ďalší majetok poručiteľa, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom konaní. Príčinou môže byť napríklad zabudnutý bankový účet, nehnuteľnosť, ktorá nebola zapísaná v katastri, alebo iný majetok, o ktorom dedičia nevedeli. V týchto prípadoch je potrebné začať dodatočné dedičské konanie.

Právny základ dodatočného dedičského konania

Dodatočné dedičské konanie upravuje § 211 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.). Podľa tohto ustanovenia, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok alebo dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.

Dôvodom dodatočného dedičského konania nie je vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konania o novoobjavenom majetku, na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale, naopak, na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje.

Podmienky pre začatie dodatočného dedičského konania

Pre začatie dodatočného dedičského konania musia byť splnené nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

1. Skončené pôvodné dedičské konanie: Musí existovať právoplatné uznesenie o skončení pôvodného dedičského konania.
2. Novoobjavený majetok alebo dlh: Po skončení pôvodného konania sa objavil ďalší majetok alebo dlh poručiteľa.
3. Návrh na začatie konania: Je potrebné podať návrh na súd na začatie dodatočného dedičského konania.

Kto je oprávnený podať návrh?

Návrh na začatie dodatočného dedičského konania sú oprávnení podať predovšetkým tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. V praxi je však už pri dodatočnom konaní zrejmé, kto je poručiteľovým dedičom, keďže tieto skutočnosti vyplývajú už z pôvodného konania o dedičstve.

Príslušný súd

Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Ak pôvodné konanie neprebehlo, návrh podávate na okresný súd podľa posledného bydliska poručiteľa. Ak sa jedná o nehnuteľnosť, dedičské konanie prebieha pred slovenským súdom, a to bez ohľadu na to, kde mal poručiteľ posledné bydlisko alebo štátne občianstvo.

Postup pri podávaní návrhu

Návrh na začatie dodatočného dedičského konania sa podáva na príslušnom okresnom súde. Návrh musí obsahovať:

• Označenie súdu, ktorému je návrh určený.
• Meno, priezvisko, bydlisko účastníkov konania (navrhovateľa a ostatných dedičov).
• Spisovú značku pôvodného dedičského konania.
• Dôvody podania návrhu (napr. objavenie sa novoobjaveného majetku).
• Presný popis novoobjaveného majetku (napr. číslo bankového účtu, údaje o nehnuteľnosti).
• Dôkazy preukazujúce vlastníctvo majetku poručiteľom (napr. výpis z listu vlastníctva, potvrdenie z banky).
• Návrh, čoho sa navrhovateľ domáha (napr. aby súd nariadil dodatočné dedičské konanie).
• Dátum a podpis navrhovateľa.

K návrhu je potrebné priložiť:

• Kópiu uznesenia o skončení pôvodného dedičského konania.
• Listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo novoobjaveného majetku poručiteľom (napr. výpis z listu vlastníctva, potvrdenie z banky).
• Úmrtný list poručiteľa (ak nebol predložený v pôvodnom konaní).
• Rodné listy dedičov (alebo iné doklady preukazujúce príbuzenský vzťah k poručiteľovi).
• Splnomocnenie, ak je navrhovateľ zastúpený advokátom.

Návrh je spoplatnený podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ak podávate návrh elektronicky do elektronickej schránky súdu cez portál slovensko.sk, kde ho musíte podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie

Priebeh dodatočného dedičského konania

Po doručení návrhu súd preskúma, či sú splnené podmienky pre začatie dodatočného dedičského konania. Ak sú podmienky splnené, súd vydá uznesenie o začatí dodatočného dedičského konania a poverí notára ako súdneho komisára, aby vo veci konal.

Notár si predvolá dedičov a zistí ich stanovisko k novoobjavenému majetku. Ak sa dedičia dohodnú na rozdelení majetku, notár vypracuje dohodu o dedičstve, ktorú predloží súdu na schválenie. Ak sa dedičia nedohodnú, notár predloží súdu správu o stave dedičstva a súd rozhodne o rozdelení majetku.

Majetok, ktorý je predmetom dedičstva v dodatočnom konaní o dedičstve sa prejednáva rovnako, ako keby bol zaradený do dedičstva v už prvom (pôvodnom) konaní o dedičstve. Ak by poručiteľ zanechal napríklad závet, v ktorom určil dedičov spolu s dedičskými podielmi ku všetkému jeho majetku, takýto závet by sa vzťahoval podľa jeho znenia na všetok majetok poručiteľa, teda aj ten, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania a postupovalo by sa aj v tomto konaní podľa neho. Ak poručiteľ nezanechal závet vôbec, alebo ho zanechal, avšak nie ku konkrétnemu majetku, ktorý sa objavil až po právoplatnom skončení pôvodného konania, tento majetok by sa dedil zo zákona podľa pravidiel a vo výške podielov stanovených v Občianskom zákonníku.

Dedenie majetku z urbariátu

Ak sa majetok nachádza v urbariáte, nie je to problém. Nový návrh na dodatočné prejednanie dedičstva musíte podať na súd a žiadať, aby rozhodol o týchto pozemkoch, v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva uveďte aj pôvodné dedičské konanie. Súd Vám pridelí notára, prostredníctvom ktorého dôjde k prejednaniu dedičstva.

Vzdanie sa dedičstva

Ak sa v pôvodnom dedičskom konaní niektorí dedičia vzdali dedičstva v prospech iného dediča, toto vzdanie sa platí len na majetok, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Pri novoobjavenom majetku majú dedičia opäť právo dediť podľa zákona alebo závetu, ak existuje. Znamená to, že aj tí, ktorí sa v pôvodnom konaní vzdali dedičstva, majú pri novoobjavenom majetku opäť postavenie dediča a môžu sa rozhodnúť, či dedičstvo prijmú alebo sa ho vzdajú. Vzdanie sa dedičstva v pôvodnom konaní sa automaticky nevzťahuje na novoobjavený majetok. Iný prípad by bol, ak by dedičstvo dedičia odmietli, t. j. vôbec by v dedičskom konaní po poručiteľovi nededili.

Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva

Situácia, keď po smrti poručiteľa neprebehlo dedičské konanie

Ak po smrti poručiteľa neprebehlo dedičské konanie, je potrebné podať návrh na začatie dedičského konania (v tomto prípade pôjde o tzv. dodatočné dedičské konanie podľa § 211 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Návrh môžete podať na okresný súd, v obvode ktorého sa nachádzala posledná adresa poručiteľky v SR, alebo kde sa nachádza nehnuteľnosť, ak iné miesto nie je známe.

Problémy s identifikáciou vlastníka pozemku

V prípadoch, keď je v zozname nezistených vlastníkov pozemok vedený len na meno a nie je možné jednoznačne určiť, ktorý z viacerých ľudí s rovnakým menom bol skutočným vlastníkom, je potrebné postupovať nasledovne:

1. Získanie informácií z archívnych dokumentov: Skúste získať ďalšie informácie z archívnych dokumentov, ktoré by mohli byť podkladom pre zápis v katastri - napríklad z rozhodnutia okresného úradu, na ktoré sa list vlastníctva odvoláva.
2. Porovnanie údajov s matrikou obce: Porovnajte údaje s matrikou obce, kde by mali byť záznamy o narodení, úmrtí alebo trvalom pobyte osôb s daným menom.
3. Návrh na určenie vlastníka súdom: Ak ani archívne dokumenty a matrika nepomôžu, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na určenie vlastníka podľa § 80 písm. c) Civilného sporového poriadku.
4. Rešpektovanie režimu nezisteného vlastníka: Ak sa ani takto nepodarí vlastníka určiť, pozemok zostáva v evidencii nezistených vlastníkov. V takom prípade môže obec alebo štát postupovať podľa zákona č. 180/1995 Z. z. a pozemok môže byť predmetom ďalších opatrení (napr. vydržanie, prípadne prevod na obec alebo štát po uplynutí zákonom stanovenej lehoty).

Zatajenie majetku dedičom

Ak jeden z dedičov zatajil majetok poručiteľa a po jeho smrti si ho privlastnil, ostatní dedičia majú právo domáhať sa svojho podielu na tomto majetku. V takom prípade je potrebné podať trestné oznámenie na zatajujúceho dediča a zároveň podať návrh na dodatočné dedičské konanie.

Slovenský pozemkový fond a dedičstvo

Ak je na liste vlastníctva pri pozemku uvedený aj Slovenský pozemkový fond, ide pravdepodobne o situáciu, keď časť pozemku je vo vlastníctve štátu, resp. SPF spravuje tzv. neznámych vlastníkov alebo ide o podiel, ktorý nebol vydaný v reštitúcii, alebo je inak v správe SPF. Odporúčam preveriť konkrétny zápis na LV - ak je tam SPF ako vlastník podielu, znamená to, že tento podiel nepatrí fyzickej osobe, ale je v správe fondu. Ak by ste chceli tento podiel získať, je potrebné postupovať podľa osobitných predpisov (napr. zákon o SPF, zákon o pôde), čo je však samostatná a zložitejšia agenda.

tags: #pravo #dedit #z #novoobjaveneho #dedicstva #podmienky