
Dennodenne sa stretávame s nákupom či predajom rozličných vecí. S postupne narastajúcimi rizikami, predovšetkým pri podnikaní, nás to núti premýšľať, ako zaistiť, že po uzatvorení kúpno-predajnej zmluvy nenastanú neočakávané komplikácie. S rastúcou hodnotou predmetu je preto vhodné uvažovať aj nad tým, ako postupovať čo najsprávnejšie. Tento článok sa zameriava na právo spätnej kúpy obchodného podielu, jeho podmienky a ďalšie dôležité aspekty.
Predkupné právo je občianskoprávnym inštitútom, ktorý zaisťuje, že predmet, s ktorým vás viaže špecifické puto, vám bude v budúcnosti prednostne ponúknutý či navrátený späť. Môžete si to predstaviť napríklad pri spoluvlastníctve, kde zákon stanovuje pre ostatných spoluvlastníkov predkupné právo. V takejto situácii hovoríme o zákonnom predkupnom práve, ktoré sa viaže práve na predaj nehnuteľnosti - takéto právo nemusí byť predmetom samostatnej zmluvnej podmienky.
V praxi môže nastať situácia, kedy budete mať záujem, aby osoba, ktorej ste niečo predali, Vám v prípade, že sa daného predmetu bude chcieť v budúcnosti zbaviť, o tom povedala a ponúkla Vám ho naspäť. Na základe predkupného práva zahrnutého do kúpnej zmluvy je preto nový vlastník povinný ponúknuť ho primárne Vám, až sa jedného dňa rozhodne automobil predať ďalej. Predkupné právo si teda môžete zjednať aj zmluvne. Podstatou tohto inštitútu je zaistiť osobám s „väčším“ záujmom na vlastnení predmetu, ktorý už niekto iný nechce, právo byť prednostne oslovený. Primárne je tento inštitút určený pre situácie, kedy kupujúci znovu predáva vec a tak je jeho povinnosťou ponúknuť ju svojmu pôvodnému predajcovi.
Pri zjednávaní kúpnej zmluvy môžete výhradu predkupného práva dohodnúť priamo v texte, prípadne môžete uzavrieť zmluvu garantujúcu Vaše predkupné právo samostatne. Všeobecne zákon nestanovuje pre tento inštitút obligatórnu písomnú formu, ale je dôležité uvedomiť si, že z hľadiska právnej istoty je písomná forma žiaduca. V opačnom prípade by ste mohli mať veľké problémy pri preukazovaní porušenia Vášho predkupného práva (čo nie je na papieri, to neexistuje). Klasicky je predkupné právo „spojené“ s osobami, ktoré sa takto dohodli - neprechádza preto ani na dedičov, ani ho nie je možné previesť na inú osobu. Hovoríme preto o záväzkovom charaktere predkupného práva.
Zákon umožňuje zjednať si predkupné právo k nehnuteľnostiam aj ako vecné právo. V takomto prípade je „spojené“ s konkrétnym predmetom a pôsobí aj voči ďalším nástupcom - budúcim vlastníkom predmetu. V prípade vyhradenia predkupného práva ako vecného práva musí byť zmluva uzavretá písomne a predkupné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Tento postup chráni ako pôvodného vlastníka - nemusí sa s nikým „dohadovať“, či predkupné právo má či nemá, a zároveň chráni aj budúcich vlastníkov pred „stratou domova“ v prípade, že sa prvý majiteľ zjaví vo dverách a bude požadovať nehnuteľnosť späť.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Predkupné právo ukladá pôvodnému kupujúcemu povinnosť vec ponúknuť pôvodnému majiteľovi/spoluvlastníkovi, a to v prípade, že hodlá daný predmet predať (prípadne inak scudziť, napr. darovať, ak to bolo dohodnuté). V tejto situácii mu oznámi cenu spolu s ďalšími podmienkami a musí počkať, kým uplynie lehota stanovená zákonom pre prijatie takejto ponuky (cena za hnuteľné veci musí byť vyplatená do 8 dní a za nehnuteľnosť do 2 mesiacov; iná dohoda je samozrejme možná). Cena sa odvíja od ponuky ďalšieho záujemcu o predmet, v prípade darovania sa použije cena, za ktorú sa daná vec bežne predáva. Ak bolo predkupné právo porušené, môže sa oprávnený domáhať, aby mu nový nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, alebo mu predkupné právo zostane zachované voči ďalším nadobúdateľom.
Zákon nehovorí, dokedy môže oprávnený požadovať ponúknutie veci na predaj, ale nakoľko aj toto právo podlieha premlčaniu, mali by ste ho uplatniť vo všeobecnej trojročnej lehote. Svojho práva sa môžete domáhať aj súdnou cestou - žalobou na určenie neplatnosti zmluvy medzi pôvodným kupujúcim a ďalším nadobúdateľom, alebo sa môžete žalobou domáhať, aby Vám bol predmet predaný. V prípade neochoty zo strany nového vlastníka môžete požadovať od súdu rozhodnutie, ktoré nahradí jeho vôľu - jedná sa o nedobrovoľný súhlas, ktorý Vám umožní získať predmet späť. V praxi sa však vždy primárne pokúste o dohodu.
Právo spätnej kúpy poskytuje predávajúcemu oprávnenie „vypýtať si“ predaný predmet za určitých podmienok naspäť. Na rozdiel od predkupného práva, kedy predávajúci vyčkáva, kým sa kupujúci rozhodne predmet predať či darovať niekomu inému a až v náväznosti na úmysel scudziť danú vec získava právo prednostne si ju odkúpiť, má predávajúci v prípade dojednaného práva spätnej kúpy „rozhodné postavenie“. Slabšou stranou je samotný kupujúci, ktorý vyčkáva, či sa pôvodný majiteľ nerozhodne predmet vypýtať si naspäť.
Aby v podobnej situácii nezavládol zmätok, zákonodarca prísne reguluje spôsob a možnosti uplatnenia práva spätnej kúpy. V prvom rade zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne, či už v rámci kúpnej zmluvy alebo ako samostatná zmluva. Samotné uplatnenie práva spätnej kúpy je nevyhnutné taktiež uplatniť písomne. To znamená, že kupujúcemu musíte zaslať oznámenie o uplatnení práva spätnej kúpy a následne mu musíte vrátiť zaplatenú cenu.
V prípade, že ste daný predmet zhodnotili, prichádzajú do úvahy dve možnosti. Buď je možné vylepšenie „oddeliť“ od predmetu a tak si ho vziať, v opačnom prípade môžete po predávajúcom požadovať bezdôvodné obohatenie. Nakoľko nie je žiaduce vytvárať prostredie neistoty, stanovuje zákon prekluzívnu lehotu na 1 rok. Po tomto termíne si ako kupujúci môžete vydýchnuť. Nikto Vám predmet kúpy už nevezme.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie
Občianky zákonník v časti upravujúcej právo spätnej kúpy síce hovorí len o hnuteľných veciach, ale to neznamená, že pre nehnuteľnosti tento inštitút nemôžete použiť. Dispozitívne právo strán umožní uzatvoriť tzv. inominátnu- nepomenovanú zmluvu, v ktorej si môžete dohodnúť aj právo spätnej kúpy. Nakoľko s nehnuteľnosťami je to vždy komplikovanejšie, spätný prevod by sa neuskutočnil len na základe výmeny, ale musela by byť uzatvorená ďalšia kúpna zmluva.
Ak predávate hnuteľnú vec a chcete si zaistiť zaplatenie kúpnej ceny predtým, než sa kupujúci stane vlastníkom predmetu, zjednajte si výhradu vlastníctva. Tento inštitút plní zabezpečovaciu funkciu pre zaplatenie ceny. Strany sa môžu dohodnúť, že kupujúci sa stane vlastníkom až po úplnom zaplatení. Na rozdiel od predkupného práva, ktoré nie je nutné zjednávať, až na výnimky, v písomnej forme, musí byť výhrada vlastníctva vždy a bezpodmienečne dohodnutá písomne - aj v prípade, že samotná kúpna zmluva nie je písomná. Ak máte zjednanú takúto výhradu, ste až do zaplatenie kúpnej ceny vlastníkom predmetu so všetkými právami. Druhej strane je predmetná vec iba dočasne zverená do užívania.
V prípade, ak kupujúci nezaplatí, môžete buď uplatniť právo na zaplatenie kúpnej ceny, alebo použiť prostriedky ochrany vlastníctva a požadovať vydanie veci naspäť. Po celú dobu, až do úplného zaplatenia, ste stále vlastníkom, len v mierne obmedzenom rozsahu, čo sa týka užívania predmetu. Výhrada vlastníctva je upravená v § 601 občianskeho zákonníka a v § 445 obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník stranám umožňuje upraviť si ich vzťahy čo najbližšie ich vlastným predstavám. Predávajúci a kupujúci sa môžu písomne dohodnúť na čomkoľvek, čo samozrejme výslovne zákon nezakazuje, či nejde proti dobrým mravom. Strany si môžu dohodnúť rôzne podmienky a výhrady pripúšťajúce zánik právneho vzťahu z kúpnej zmluvy. Aj v tomto prípade zákon stanovuje na ich uplatnenie prekluzívnu jednoročnú lehotu, ktorá však môže byť stranami predĺžená.
Medzi najpoužívanejšie výhrady tohto typu patria napríklad právo spätného predaja, kedy kupujúci získava možnosť predmet v stanovenej lehote vrátiť a získať tak peniaze naspäť, alebo výhrada lepšieho kupca, ktorá naopak posilňuje postavenie predávajúceho. Rozväzovacou podmienkou, tj. takou, ktorá spôsobí zánik právneho vzťahu, je v tomto prípade jednostranný úkon predávajúceho, ktorý dá jasne najavo kupujúcemu, že právny vzťah medzi nimi zaniká, pretože predávajúci našiel niekoho iného, kto dá viac. Práve na tomto príklade je zrejmé, prečo je dôležité mať stanovenú vhodnú lehotu, počas ktorej je možné právo uplatniť.
Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva
V právnej praxi sa veľmi často stretávame s inštitútom predkupného práva, ktorý sa viaže k hnuteľným i nehnuteľným veciam spravidla v jeho zákonnej alebo zmluvnej podobe. Nie menej zriedkavým javom býva zakotvenie predkupného práva aj do ustanovení spoločenskej zmluvy obchodných spoločností, najmä pre prípad prevodu obchodného podielu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Súdna judikatúra k tomuto inštitútu a možnosti jej aplikovateľnosti aj pre prípad porušenia predkupného práva na obchodný podiel je rozsiahla. Inštitút predkupného práva sa stal po svojom opätovnom zaradení do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 1.1.1992, jedným z prostriedkov, ktorý sa využíva najmä ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve. Zároveň uvedená porevolučná právna úprava do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) zaviedla inštitút zákonného predkupného práva do ustanovení o podielovom spoluvlastníctve (ust.
Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je zákonným predkupným právom, ktoré vzniká ex lege, a preto nemusí byť zriadené zmluvne. Vzhľadom na jeho zákonný charakter sa nezapisuje ani do katastra nehnuteľností a voči každému zo spoluvlastníkov pôsobí tak dlho, ako trvá spoluvlastnícky vzťah k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Toto právo teda zaťažuje každého spoluvlastníka bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu v tom zmysle, že v prípade jeho prevodu pôsobí predkupné právo i voči právnym nástupcom kupujúceho, ktorý sa stal novým spoluvlastníkom veci namiesto predávajúceho. Oprávnenými osobami sú tak ostatní spoluvlastníci, pričom toto právo je osobného charakteru a neprechádza na dedičov, ani ho nie je možné zmluvne previesť na inú osobu.
Predkupné právo predstavuje obmedzenie spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom a ovplyvňuje jeho slobodnú voľbu v otázke kupujúceho. Novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. bolo zaradené predkupné právo aj do záväzkovej časti tohto všeobecného občianskeho kódexu, konkrétne do ust. § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Systematicky tak zákonodarca zaradil predkupné právo do druhého oddielu druhej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka obsahujúcej všeobecné ustanovenia záväzkovej časti tohto predpisu s tým, že pojmovo bol tento inštitút zahrnutý do tzv. vedľajších dojednaní ku kúpnej zmluve.
Pokiaľ ide o úpravu predkupného práva v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“) ten síce pojem „prednostné právo“ vo svojich ustanoveniach používa, ale priamo inak predkupné právo neupravuje. Prevody obchodného podielu reguluje ust.
Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. V prípade porušenia predkupného práva sa dotknutý subjekt môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol obchodný podiel na predaj. Toto právo dotknutého subjektu nie je podmienené tým, či nadobúdateľ chce predať (previesť) obchodný podiel inému subjektu. Právo domáhať sa prevedenia obchodného podielu má povahu práva spätnej kúpy a predstavuje sankciu za porušenie predkupného práva.
Pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, resp. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti preto nevzniká podpisom zmluvy, ale až na základe následného zápisu práva do katastra nehnuteľností. Aj keď právo spoluvlastníka bolo porušené už uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, avšak oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 OZ mu vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou opráv.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ (vecnej povahy) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu.
Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.
Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkl.
Ustanovenie § 603 ods. 3 sa vzťahuje iba na predkupné právo s vecnými účinkami a nemožno ho použiť v prípade porušenia obligačného predkupného práva v súvislosti s prevodom akcií.
Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva.
Zákonodarca v právnej norme § 602 ods. 1, 2 OZ ustanovuje právne podmienky vzniku predkupného práva a súčasne práva a povinnosti z neho plynúce tak, že predkupné právo predávajúceho a povinnosť kupujúceho ponúknuť vec na predaj sú právami a povinnosťami vznikajúcimi na základe vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve, týmto vedľajším dojednaním sa medzi predávajúcim a kupujúcim zakladá osobitný právny vzťah, ktorý sa odlišuje od ostatného obsahu právneho vzťahu, ktorý bežne vyplýva z kúpnej zmluvy a súčasne, že predkupné právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.
Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme.
Argument navrhovateľa, že rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny výkon takéhoto rozhodnutia, pokiaľ odporca svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v znení určenom výrokom rozsudku dobrovoľne nesplní, je preto v súlade s právnou teóriou a praxou, logický a právne akceptovateľný. Bezprostredným účinkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je, že zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Takýto účinok však môže mať iba taký právny úkon, ktorý spĺňa všetky zákonom s.
Nie len vysoká odmena za výkon funkcie môže byť silným motivátorom dobrej práce konateľa. Rovnako faktické podieľanie sa na zisku spoločnosti znie efektívne, avšak potrebné je chrániť si zadné vrátka. Zákon umožňuje hneď niekoľko spôsobov, pričom ich uplatnenie nie je vylúčené ani súčasne.
Konateľ spoločnosti ako jej štatutárny orgán je povinný svoju funkciu vykonávať s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Za výkon funkcie má konateľ právo na odmenu. Táto môže byť vyplácaná na základe rôznych právnych základov. Konateľ spoločnosti môže byť odmeňovaný napríklad:
Funkcia konateľa so sebou prináša isté riziká vplyvom zodpovednosti, ktorú nesie. Pritom osoba, ktorá v spoločnosti vystupuje výlučne na pozícii konateľa, nemá nárok na podiel na zisku. Nadobúdanie zisku je pritom účelom podnikania a konateľ ako taký, nie je spoločnosťou ekonomicky motivovaný ťahať ju k lepším výsledkom. Konateľ v prípade straty iného zamestnania nebude môcť poberať ani dávku v nezamestnanosti. V zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov je konateľ spoločnosti vnímaný ako živnostník, čím automaticky stráca právo na dávku v nezamestnanosti. Podobne je síce definovaný aj spoločník spoločnosti, s tým rozdielom, že má právo na podiel na zisku spoločnosti, čo pre neho znamená možnosť zvyšovať vlastný majetok vplyvom úspešného podnikania spoločnosti.
Mená prvých konateľov spoločnosti musí obsahovať už spoločenská zmluva či zakladacia listina. Táto funkcia vzniká dňom uvedeným v zápisnici z Valného zhromaždenia. Konateľom môže byť vždy len fyzická osoba, súvisí to s osobnou zodpovednosťou, ktorú má za výkon svojej funkcie. Úlohou konateľa je zastupovať spoločnosť smerom navonok, zabezpečovať obchodné činnosti spoločnosti, viesť účtovníctvo a podobne. Konateľ sám o sebe nie je vlastníkom obchodného podielu a jeho funkcia môže byť čisto administratívna.
Spoločník spoločnosti v rámci disponovania so svojim obchodným podielom sa však môže rozhodnúť jeho časť konateľovi predať. Takýto krok by mohol predstavovať silnú motiváciu. Nadobudnutím čiastočného obchodného podielu sa z administratívnej funkcie stáva de facto spolumajiteľ spoločnosti s právom na podiel na zisku. Prevod obchodného podielu spoločníkom na konateľa môže byť viazaný na funkciu konateľa. A teda obchodný podiel konateľ bude vlastniť len za podmienky, že bude konateľom spoločnosti a bude ju viesť úspešným smerom.
Prevod obchodného podielu je viazaný na povolenie tohto kroku zakotvené spoločenskou zmluvou. Spoločenská zmluva môže taktiež upravovať, že aj na predaj hoci časti obchodného podielu inej osobe, ako spoločníkovi spoločnosti, sa vzťahuje povinnosť schválenia valným zhromaždením. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
Dovoľujeme si upozorniť, že v prípade rozhodnutia spoločníka previesť väčšinový obchodný podiel, musí doložiť súhlas správcu dane, pokiaľ spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu. Súhlas správcu dane je spoločnosť povinná doložiť o osobe spoločníka ako aj o osobe nadobúdateľa, a to aj, ak ide o iného spoločníka spoločnosti.
Spoločník, ktorý sa rozhodne ako formu motivácie odpredať časť svojho podielu konateľovi, si však bude chcieť zachovať kontrolu nad vlastnou spoločnosťou. Nepredá celý svoj podiel, ale len jeho menšiu časť. Dôjde tak k rozdeleniu obchodného podielu, pre ktoré Obchodný zákonník určuje osobitné pravidlá:
Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním vo výške 5000,00 eur to v prípade rozhodnutia jediného spoločníka rozdeliť svoj obchodný podiel znamená, že minimálna výška podielu nového spoločníka bude 750,00 eur a maximálna výška podielu väčšinového spoločníka 4250,00 Eur. T.j. majoritný spoločník bude vlastniť maximálne 85%-ný podiel v spoločnosti.
Ak má prevod časti obchodného podielu slúžiť na motivovanie konateľa, je zrejmé, že cieľom spoločníka je motivovať konkrétnu osobu na konkrétnej pozícii. Je preto nevyhnutné, aby už momentom uzatvárania spoločenskej zmluvy boli ošetrené niektoré základné požiadavky týkajúce sa nakladania s obchodným podielom pre prípad zániku funkcie konateľa, ktorý by súčasne bol aj minoritným spoločníkom. Majoritný spoločník by tak mal zvážiť najmä nasledovné postupy:
Obchodný podiel je možné dediť. Dedenie obchodného podielu možno spoločenskou zmluvou vylúčiť. Potom ak účelom prevodu minoritného podielu na konateľa spoločnosti je jeho osobná motivácia, pre prípad smrti konateľa bude potrebné v spoločenskej zmluve upraviť zákaz dedenia obchodného podielu. Pokiaľ by sa totiž dedičia po konateľovi prihlásili do spoločnosti v lehote jedného mesiaca od skončenia dedičského konania, nastúpili by do práv a povinností zomretého ku dňu jeho smrti. V opačnom prípade, t.j. ak by predmetná lehota márne uplynula, vznikne im nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
Pokiaľ by sa spoločník rozhodol vylúčiť právo dediť obchodný podiel v spoločenskej zmluve, obchodný podiel zomretého prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. V opačnom prípade by valné zhromaždene v lehote 6 mesiacov muselo rozhodnúť o znížení základného imania o vklad zomretého spoločníka, inak by mohol súd aj bez návrhu spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Zabránením v dedení obchodného podielu by riskoval prechod spoločnosti ako takej do rúk minoritného spoločníka, čím by súčasne úplne vylúčil vlastných dedičov.
Smrť jedného zo spoločníkov môže byť dôvodom na zánik spoločnosti. Ak by mala nastať takáto situácia je potrebné, aby zostávajúci spoločník do troch mesiacov od zrušenia spoločnosti upravil spoločenskú zmluvu tým spôsobom, že spoločnosť naďalej trvá aj bez spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka.