Návrh na výmaz záložného práva z dôvodu zastavenia exekúcie: Podrobný prehľad

Dňa 1.3.2017 nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlžení fyzických osôb (označovaná ako úprava tzv. osobného bankrotu (t.j. V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. Zákonodarca dôraz položil o.i. na skutočnosť, aby sa v taxatívne určených prípadoch pri tomto strete presadil osobný bankrot pred konaním exekučným (t.j.

Zákonodarca normuje určité pravidlá aj vo vzťahu k zániku exekučného záložného práva.

Zastavenie exekúcie a konkurzné konanie

Podľa § 167f ods. 2 insolvenčného zákona, cit. „Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

Podľa § 167f ods. 5 insolvenčného zákona, cit. Podľa § 167v ods. 3 insolvenčného zákona, cit. „Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania.

V odseku 2 zákon upravuje neprihliadanie na zastavenie „konania“. Má sa zrejme na mysli zastavenie nielen exekučného konania ale aj zastavenie obdobného vykonávacieho konania. V druhej vete odseku 2 síce zákonodarca normuje účinok len vo vzťahu k výťažku z exekúcie, no účel normy plynúcej z odseku 1 má byť rovnocenný pre exekučné aj obdobné vykonávacie konanie. Preto rovnocenný by mal byť účinok aj smerom k neprihliadaniu na zastavenie konania - exekučného aj obdobného vykonávacieho. Legitimizačným dôvodom pre tento záver je skutočnosť, že aj v obdobných vykonávacích konaniach sa môžu vymáhať pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Z hľadiska jazykového vyjadrenia - v prípade konania (exekučného a obdobného vykonávacieho konania, ďalej spoločne exekučné konanie) zákonodarca použil výraz „neprihliada sa“, v prípade exekučného záložného práva výraz „sa obnovuje.“ Prvou otázkou je, aký význam má uvedené výrazové odlíšenie, resp. či je nutné alebo vhodné takéto výrazové odlíšenie. Dôvodom rozdielnej techniky jazykového vyjadrenia je spravidla skutočnosť, že sa pomenúvajú odlišné javy (odlišné stavy, resp. Je nepochybné, že na vyjadrenie takejto relevantnej odlišnosti je i z hľadiska legislatívnej techniky nutné prihliadať, t.j. Tento legislatívny prístup pojmového rozlišovania vedie k vyššej zrozumiteľnosti právnej úpravy a jasnému vymedzeniu rozdielností dotknutých kategórií. „Konanie“ je procesom, prebiehajúcou činnosťou, kým „exekučné záložné právo“ je výsledkom činnosti, ktorá už nepokračuje. Prvé má z hľadiska sledovaného následku uvedeného v § 167f ods. 5 po odpadnutí dôvodu zastavenia „pokračovať“, druhé má „znova existovať“, pretože odpadol dôvod jeho zániku. Významová odlišnosť je viditeľná aj v oblasti právnych následkov. neprihliadať na okolnosti.“

Slovo „obnoviť“ sa má významovo vykladať ako „zaviesť znova, čo už bolo - napr. obnoviť zvyk“ alebo ako „uviesť do pôvodného (alebo zlepšeného) stavu - napr. obnoviť budovu“. Pojem „na zastavenie konania sa neprihliada“ vedie k jazykovému výkladu, podľa ktorého tu existuje nevyvrátiteľná právna domnienka, že tu neexistovala právne významná skutočnosť (konkurz, resp. V prvom prípade sa na zastavenie konania nemá prihliadať, t.j. stanovuje sa nevyvrátiteľná právna domnienka, že tu neexistovala právne významná skutočnosť (konkurz, resp. predpoklady pre jeho vedenie), ktorá by mala za následok zastavenie prebiehajúceho exekučného konania a exekučné konanie tak naďalej prebieha, t.j. V prípade druhom sa však stanovuje, že exekučné záložné právo sa má "len" obnoviť (t.j. nezavádza sa žiadna právna domnienka neexistencie právne významnej skutočnosti spôsobujúcej zánik exekučného záložného práva, len sa normuje, že sa má - vo vzťahu k uvedenému - opätovne kreovať stav zodpovedajúci stavu pred tým, ako došlo k dôsledkom predpokladaným v ustanovení § 167f ods.

Uvedená právna úprava tak už vo svojom "jadre" zakotvuje právny režim, ktorý je podľa názoru autorov nelogický, vzájomne kontradiktórny (nehovoriac o jeho neúplnosti, a to vo vzťahu k upraveniu dôsledkov existencie právnej prezumpcie / skutočnosti a iných právnych skutočností, o.i. Uvedená úprava je inherentne kontradiktórna z dôvodu, že hoci sa stanovuje všeobecné pravidlo vo vzťahu k vedeniu exekučného konania vo všeobecnosti a úplnosti (a tak vo vzťahu ku všetkým spôsobom výkonu exekúcie), stanovuje sa úplne odlišný právny režim vo vzťahu k jednému zo spôsobu výkonu exekúcie, a to spôsobu vedenia exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Nie je známe, prečo. Oba následky - „… na zastavenie konania sa neprihliada“ ako aj „…

Namieste je tak osobitne vo vzťahu k "obnovenému" exekučnému záložnému právu otázka, k akému výsledku sa smeruje, inými slovami čo znamená právna úprava zároveň stanovujúca, že „… na zastavenie konania sa neprihliada“ a zároveň uvádzajúca, že exekučné záložné právo sa "len" obnovuje (t.j. Je nutné položiť si otázku v akej kvalite (v akom stave) má exekučné konanie pokračovať a v akej kvalite (stave) sa má obnoviť exekučné záložné právo? Ešte inými slovami, s akými parametrami má/môže exekučné konanie pokračovať a exekučné záložné právo sa obnoviť? Zohľadniť je potrebné jednak zmeny v oblasti tzv.

Kľúčovou otázkou sa stáva - a to práve pre inherentnú kontradiktórnosť uvedenej právnej reglementácie, stanovujúcej opozitné pravidlá vo vzťahu k exekúcii (exekučnému konaniu) ako celku (a tak všetkým spôsobom jej vykonávania) a k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie (zriadenie exekučného záložného práva) - či sa presadia následky „… na zastavenie konania sa neprihliada“, alebo následky „…

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Prvým všeobecným pravidlom je pravidlo o platnosti a účinnosti úkonov, zákonodarcom výslovne normované v § 167v ods. 4 tretia veta insolvenčného zákona. V pokračujúcom exekučnom konaní nebude možné postihnúť ani majetok, s ktorým počas konkurzu nakladal dlžník, hoci tento majetok konkurzu podliehal. Uplatní sa pravidlo normované v § 167b ods. Takýto úkon dlžníka zákonodarca síce označil za neúčinný voči veriteľom, výslovne však zachoval jeho platnosť (dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov pritom nie sú dotknuté). V centre pozornosti je otázka, či takýto konkurzný účinok neúčinnosti je možné preniesť aj za hranice konkurzu, t.j. Obsah uvedenej právnej normy vyplývajúcej z § 167b ods. Ukracovanie majetku podliehajúceho konkurzu je z logiky veci preto relevantné výlučne v rámci konkurzu a na účely konkurzu (uspokojovanie veriteľov, ktorí sa v konkurze môžu uspokojiť). Následkom takéhoto ukrátenia je neúčinnosť úkonu a možnosť takýto majetok - napriek zmene v osobe vlastníka - speňažiť výlučne procedúrami (spôsobom), ktoré umožňuje konkurz a zároveň výťažok rozdeliť len medzi konkurzných veriteľov (t.j. Veriteľom, presnejšie konkurzným veriteľom, sa na účely insolvenčného zákona rozumie výlučne veriteľ prihlásenej pohľadávky. Len takýto veriteľ môže byť uspokojený z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Po zrušení konkurzu už neexistuje právna kategória "majetok podliehajúci konkurzu", "konkurzný veriteľ" a nie sú prítomné ani pravidlá o uspokojovaní veriteľov v konkurze.

Kategórie veriteľov a ich postavenie v konkurze a po ňom

1. veriteľov tzv. „bežných pohľadávok", t.j.
2. veriteľov pohľadávok, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, t.j.
3. veriteľov tzv. „nových“ pohľadávok, pohľadávok zodpovedajúcich novým dlhom dlžníka, na ktoré sa konkurz vôbec nevzťahuje, t.j.

Z uspokojenia v konkurze sú tiež vylúčení veritelia pohľadávok podľa § 166b a veritelia tzv. Prví menovaní veritelia sa počas trvania konkurzu (do jeho zrušenia pre neexistenciu predpokladov pre vedenie konkurzu, resp. do zrušenia oddlženia) nemôžu uspokojovať vôbec (ani v konkurze ani mimo konkurzu a bez ohľadu na majetok, až na výnimku priznanú pravidlom podľa § 166h ods. 1), druhí menovaní majú obmedzenie menej prísne a uspokojovať sa môžu, avšak len mimo konkurzu a z majetku nepodliehajúceho konkurzu.

Podstatným je, že voči obom sa účinok neúčinnosti úkonu dlžníka ohľadom majetku podliehajúceho konkurzu uplatniť nemôže, a to počas konkurzu a tiež ani po jeho zrušení, keďže konkurznými veriteľmi nie sú a nemôžu sa v konkurze uspokojovať (účinok neúčinnosti voči nim nie je prítomný počas konkurzu, o to viac nemôže byť prítomný voči nim ani po zrušení konkurzu. Pre veriteľov tzv. nových pohľadávok by počas konkurzu v súvislosti s úkonom dlžníka týkajúceho sa majetku podliehajúceho konkurzu bol prípustný inštitút odporovateľných právnych úkonov podľa ustanovení § 42a a nasl.

Teleologický výklad týkajúci sa konkurznej odporovateľnosti (t.j. zakotvenie pravidiel výlučne na účely konkurzu a vo vzťahu k jeho priebehu / existencii) je však možné doplniť i argumentmi ďalšími (z ktorých je o.i. Prihlásený veriteľ by nemusel odporovať právnemu úkonu, bránil by sa konkurzným pravidlom podľa § 167b ods. 2. Veriteľ, ktorý si nestihol pohľadávku prihlásiť, by túto možnosť nemal a bol by odkázaný výhradne na inštitút odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42a a nasl. OZ (rovnako ako veritelia pohľadávok podľa § 166b a veritelia tzv. Na takéto (prípadné a hypotetické) rozlišovanie však neexistuje žiaden racionálny dôvod.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Zrušenie oddlženia má účinky voči všetkým veriteľom (§§ 166a, 166b, 166c), všetky pohľadávky sú si čo do účinkov zrušenia oddlženia „rovné“, obnovuje sa ich pôvodná vymáhateľnosť a splatnosť. Je hodnotovo neudržateľné, aby pohľadávky, ktoré sú si po zrušení konkurzu a zrušení oddlženia rovné, boli následne diferencované, po zrušení konkurzu, z hľadiska účinku neúčinnosti úkonu dlžníka dosiahnutého v rámci zrušeného konkurzu.

Zákonodarca odkazuje (§ 166h) veriteľov (všetkých) na uplatňovanie odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vykonaných pred vyhlásením konkurzu, v rozsahu ich pôvodných pohľadávok (akoby nedotknutých oddlžením), na pravidlá podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a a nasl.). Zákonodarca tak pri inštitúte odporovateľnosti (vo vzťahu k týmto úkonom) pristupuje ku všetkým veriteľom (t.j. aj tým, ktorí sa nemôžu v konkurze uspokojovať) rovnako, t.j. Ide o jedinú výnimku, kedy aj veritelia pohľadávok podľa § 166b môžu realizovať postupy smerom k svojmu uspokojeniu počas prebiehajúceho konkurzu. Rovnocenne by nemali mať rovnocenní veritelia odlišné postavenie v čase po zrušení konkurzu. Ich možnosti k uplatňovaniu práv voči dlžníkovi by mali byť zásadne rovnaké, účinkami zrušeného konkurzu nediferencované.

S poukázaním na vyššie uvedené dôvody možno konštatovať, že neúčinnosť právneho úkonu dlžníka podľa § 167b ods. (Prípadnú) neúčinnosť ukracujúceho úkonu dlžníka môže konkurzný veriteľ dosiahnuť aplikáciou iného, v právnom poriadku predpokladaného inštitútu - odporovaním právnemu úkonu dlžníka podľa ustanovení § 42a a nasl.

Z uvedených príkladov - vo vzťahu k úkonom vykonávaným / nastavším počas konkurzu a v rámci konkurzu a ich právnych následkom - vyplýva, že dochádza k zmenám v tzv. Skutočnosť, že sa stanovuje právna domnienka, že sa nemá prihliadať na zastavenie konania, vo výsledku vôbec nemusí znamenať, že tu je "automaticky" stav ako v čase zastavenia konania. Pri majetku, ktorý konkurzu podlieha, sa uplatní pravidlo normované v § 167f ods. Vo vzťahu k tomuto majetku sú preto relevantné výlučne úkony vykonávané počas konkurzu / v rámci konkurzu. Za situácie, kedy tu existujú tzv. Rozdiel spočíva v následkoch.

Normami odseku druhého sa zakazuje viesť akékoľvek exekučné konanie ohľadom vymáhania v zákone definovaných pohľadávok (a to bez ohľadu na existenciu relevantného majetku). Určité exekučné konania (definované v § 167f ods. Naopak v exekučných konaniach, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré nespadajú pod režim § 167f ods.

Ak zastavené exekučné konanie a zaniknuté exekučné záložné právo "prebiehalo" (postihovalo) majetok, ktorý konkurzu nepodliehal, takýto majetok nemal ochranu podľa § 167f ods. 1 a bol prípustne vystavený postihom v exekučných konaniach, ktorých sa jednak povinnosť zastavenia nedotkla, jednak postihom v tzv. nových exekučných konaniach začatých po vyhlásení konkurzu.

Z uvedeného vyplýva, že s majetkom, ktorý konkurzu nepodlieha, môže dlžník počas konkurzu voľne nakladať, samozrejme za predpokladu, že nie je obmedzený v nakladaní s týmto majetkom z iných dôvodov, napr. z dôvodu exekučného konania alebo iného vykonávacieho konania brániaceho takémuto nakladaniu (prípadne z dôvodu iného, napr. Dlžník tak napr. môže majetok predať, darovať či zaťažiť záložným právom. Následky týchto úkonov vytvárajú v porovnaní so stavom ku dňu zastavenia exekučného konania, resp. zániku exekučného záložného práva, novú právnu realitu.

Aby mohlo dôjsť k negovaniu týchto následkov nastúpených v čase konkurzu mimo konkurzu pre čas po zrušení konkurzu, resp. aby mohlo dôjsť k "upozadeniu" týchto následkov, z dôvodu neprihliadania na zastavenie exekučného konania, resp. Podľa nášho presvedčenia takýto dôvod neexistuje. Zrušenie konkurzu z uvedeného dôvodu je rozhodnutím súdu, ktorého vydanie tretie osoby nemôžu predvídať. Pre tretie osoby je takéto rozhodnutie súdu vecou hypotetickou, je otázne, či k nemu dôjde.

Na jednej strane tu tak "stojí" právo tretej osoby, ktorej svedčí legálne vzniknutý právny titul, nastavší počas konkurzu a zároveň mimo konkurzu, na strane druhej proti nemu stojí právo osoby, ktorej pohľadávka sa vymáha v exekučnom konaní, na zastavenie ktorého sa nemá prihliadať, resp. K majetku, vo vzťahu ku ktorému došlo počas konkurzu k zmene vlastníctva, t.j. jeho vlastníkom sa stala tretia osoba, a to na základe platného právneho úkonu, nie je podľa nášho názoru postihovanie pokračujúcim exekučným konaním, resp. Nemožnosť takéhoto prístupu je zrejmá z existencie základného práva vlastniť majetok - vlastnícke právo, bez ohľadu na jeho predmet, má rovnaký obsah a ochranu.

Rozhodnutie súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok predpokladov pre jeho vedenie nemôže mať vplyv na existujúci a v danom čase v celom rozsahu existujúci a legálny právny stav. Právo tretej osoby (vrátane jeho obsahu, vrátane neexistencie právnych vád napr. Takouto skutočnosťou nie je ani zrušenie konkurzu. Bolo by v rozpore s podstatou (aj) takéhoto exekučného konania, ak by sa toto viedlo voči tomu, kto nie je povinný a na ktorého neprešla povinnosť z rozhodnutia, resp.

Za uvedeného stavu by "dotvorenie práva" spôsobom popierajúcim legálne nadobudnuté práva tretej osoby, v prospech práva osoby, vo vzťahu ku ktorému má exekučné konanie pokračovať/obnoviť exekučné záložné právo, bolo bez akejkoľvek legitimity, pretože vnútorná hodnotová bezrozpornosť právneho poriadku nie je porušená, nie je daná neprimeranosť, ktorá by vyžadova… Kolízia týchto následkov, za predpokladu, že nemôžu plnohodnotne obstáť popri sebe, sa rieši v prospech následkov týchto iných právnych skutočností, ku ktorým došlo počas konkurzu jednak v rámci konkurzu ako aj mimo konkurzu.

tags: #návrh #na #výmaz #záložného #práva #z