Právomoci a kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva kľúčovú úlohu v slovenskom systéme štátnej správy, najmä v oblasti služieb zamestnanosti, sociálnej pomoci a rodinnej politiky. Jeho právomoci a kompetencie sú rozsiahle a zamerané na zabezpečenie efektívneho fungovania trhu práce, poskytovanie pomoci občanom v núdzi a podporu rodín. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o úlohách a zodpovednostiach ÚPSVaR, a to ako na centrálnej úrovni, tak aj v kontexte jeho regionálnych pobočiek.

Úvod do problematiky

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, osoby v hmotnej núdzi, študenti a ich rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, zamestnávatelia, osoby samostatne zárobkovo činné, cudzinci, občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci, teda klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje. Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon č. 5/2004 Z. z.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako riadiaci orgán

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ústredie) je orgánom štátnej správy, ktoré plní voči úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) a verejnosti viacero významných funkcií. Jeho úlohou vo vzťahu k uplatňovaniu politiky zamestnanosti je riadiť, metodicky usmerňovať a kontrolovať činnosť úradov v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti.

Medzi kľúčové činnosti ústredia patrí:

• Vypracovávanie a usmerňovanie realizácie celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce.
• Vykonávanie sprostredkovania zamestnania pre občanov SR v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom siete EURES.
• Vydávanie povolení na vykonávanie činnosti agentúram dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania.
• V rámci správneho konania rozhodovanie o odvolaniach klientov napr.

Právomoci a povinnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú rozsiahle právomoci a povinnosti, ktoré im umožňujú aktívne zasahovať do trhu práce a poskytovať pomoc občanom v núdzi.

Medzi ich hlavné úlohy patrí:

• Nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a u) a ods. g) vyraďovať uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r).
• Spolupracovať s partnerstvom pri realizácii projektov alebo programov podľa § 10 ods.
• Poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods.
• Sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tohto zákona, vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode za uplynulý kalendárny rok a predkladať ústrediu správu o tomto vyhodnotení do 31.
• Informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 3 písm.
• Kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods.
• Oznamovať ústrediu údaje podľa písmena e) za vykazovaný kalendárny mesiac najneskôr do 20.
• Zákon č. 5/2004 Z. z. t) vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce za uplynulý kalendárny rok a predkladať ministerstvu správu o tomto vyhodnotení do 31.
• údajov uvedených v § 23b ods.
• pokút za porušenie povinnosti podľa § 23b ods.

Špecifické kompetencie v oblasti sociálnej posudkovej činnosti

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Senici (výkon práce na pracovisku v Senici) na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností ponúka pozíciu sociálneho posudkového pracovníka s nástupom do štátnozamestnaneckého pomeru od 15. augusta 2025, resp. 1.9.2025.

Prečítajte si tiež: Pokuty a práva zdravotne postihnutých na cestách

Pracovná náplň sociálneho posudkového pracovníka zahŕňa:

• Vykonávanie samostatné ucelené odborné činnosti na úseku sociálnej posudkovej činnosti.
• Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania na úseku sociálnej posudkovej činnosti.

Kvalifikačné predpoklady pre túto pozíciu sú:

• Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca.
• Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu Sociálna posudková činnosť (považuje sa za splnenú najdlhšie do štyroch rokov od vzniku prvého štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na výkon sociálnej posudkovej činnosti).
• Držiteľ vodičského oprávnenia sk.

Všeobecné predpoklady uchádzača:

• Vek najmenej 18 rokov a menej ako 65 rokov.
• Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
• Ovládanie štátneho jazyka.
• Bezúhonnosť.

Kontroverzie a navrhované zmeny v posudzovaní zdravotného znevýhodnenia

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo, že pristúpi k novelizácii zákona o sociálnej ekonomike a zásadným spôsobom zmení systém, ktorý od roku 2018 zavádzal na Slovenku druh sociálneho podnikania vystavaný na sociálnych podnikoch. Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bolo napádané, že nekoná a systém sociálnej ekonomiky je zneužívaný.

V návrhu Novely sa objavilo, aby posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) rozhodoval, či je pracovná pozícia vhodná pre invalidné, alebo ZŤP osoby, koľko hodín môže človek so zdravotným postihnutím pracovať a koľko hodín asistenta mu „pridelí“ - a to plošne každé 2 roky. Takéto právomoci však patria pracovnej zdravotnej službe (PZS), ktorá pozná konkrétne pracovisko a riziká. Prekrytie kompetencií by znamenalo duplicitu, oneskorenia a vyššie riziko svojvôle.

Čo sa navrhuje?

V prípade zdravotne znevýhodnených osôb sa bude požadovať posúdenie spôsobilosti tejto osoby na konkrétne pracovné miesto (pracovnú činnosť), vrátane potreby pracovného asistenta posudkovým lekárom úradu práce.

Ako je to teraz v zákone stanovené?

Aktuálny § 25a len zavádza lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona - t. j. posúdenie, či má osoba dlhodobé zdravotné postihnutie vo vzťahu k opísanej pracovnej činnosti. Žiadosť podáva samotná osoba, prikladá sa opis práce (vrátane kategórie práce) a výpis zo zdravotnej dokumentácie. Výsledkom je lekársky posudok, kde sa uvedie, či osoba má alebo nemá dlhodobé zdravotné postihnutie v súvislosti s danou činnosťou.

Kto má pri posudzovaní pracovných vecí aké kompetencie?

Podľa § 30a zákona o verejnom zdravotníctve je PZS oprávnená a povinná:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na zneužívanie právomoci

• Dohliadať na pracovné podmienky.
• Posudzovať zdravotnú spôsobilosť na prácu prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
• Poskytovať poradenstvo v BOZP, vrátane návrhov úprav pracoviska.

Lekár PZS vydáva „lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu“ so zákonným záverom len v troch možnostiach: spôsobilý, spôsobilý s dočasným obmedzením, alebo dlhodobo nespôsobilý - a posudok obsahuje faktory práce, kategóriu práce a ďalšie náležitosti. Existuje aj formálne opätovné preskúmanie podľa § 30g.

Zákon upravuje aj kategorizáciu prác (1.-4. kategória) podľa rizík - práve preto PZS musí hodnotiť konkrétne pracovisko a jeho faktory, nie posudzovať „od stola“ bez znalosti pracovných podmienok.

V čom je zásadný problém?

Samotný názor, že „Posudkový lekár úradu práce by nezasahoval do kompetencii pracovnej zdravotnej služby ale posudzoval by invalidné osoby a osoby ZŤP na účel kompenzácie vyrovnávacieho príspevku a rozhodoval by o tom, či sú pridelení na pracovnú pozíciu „správne“ vzhľadom k svojmu zdravotnému znevýhodneniu a taktiež bude môcť určiť rozsah hodín a rozsah pracovnej asistencie.“ Má v sebe rozpor a to z dôvodu, že posudkový lekár úradu práce pri určovaní príspevku môže vychádzať len z informácii, ktoré hodnotí výhradne len pracovná zdravotná služba. Ak by novovytvorená pozícia/oprávnenie posudkového lekára na ÚPSVaR, bola oprávnená posudzovať pracovné prostredie, faktory práce, išlo by o duplicitu s PZS a rozhodovaniami od stola bez overených informácii.

Príklad z praxe

Pán Izidór by mal vykonávať prácu ako: Administratívna pracovná sila na 8 hodín denne. Pán Izidór je zamestnanec so Zdravotným znevýhodnením a potrebuje občas pomoc pri manipulácii so šanónmi. PZS navrhne ľahšie šanóny, vozík, rotáciu úloh a prístup k asistentovi „na zavolanie“. V navrhovanom režime by však Posudkový lekár ÚPSVaR mohol bez znalosti pracoviska určiť: „len 4 hodiny práce a 1 hodina asistenta denne“, čo by bolo neflexibilné a pre zamestnávateľa aj zamestnanca nepraktické. Ak sa na to pozriem v číslach, ktoré budú vchádzať už z pripravovanej novely, tak zamestnávateľ získa od ÚPSVaR kompenzáciu na pána Izidóra 343,13Eur.- brutto a na pracovného asistenta (tu použijeme ešte výpočet z roku 2025 s prihliadnutím, že pán Izidór má invaliditu nad 70%) 115,21Eur.- brutto. V reálnej praxi, je takýto model nepoužiteľný a to z dôvodu, že je nereálne nájsť pracovného asistenta na 1 hodinu a zamestnávateľ tiež zváži, či sa mu za daných podmienok pán Izidór ekonomicky oplatí. Dôsledok by bol, že síce štát ušetril na poskytnutí príspevku ale pribudli mu dvaja nezamestnaní v systéme.

Ak PZS nastaví pracovné prostredie zamestnávateľovi tak, aby bol pán Izidór schopný vykonávať danú pracovnú pozíciu, tak pri svojom návrhu zohľadní aj pracovného asistenta a tým sa zvýši flexibilita, využije sa potenciál pracovnej sily, zabezpečí sa dorovnanie výkonu pracovným asistentom v porovnaní so zdravou osobou a účelne sa využijú aj finančné prostriedky poskytované ÚPSVaR.

Prečítajte si tiež: Právomoci Rozhodcovského Súdu

FAQ

• Kto určuje, či je pozícia zdravotne vhodná? - PZS, lebo posudzuje konkrétne riziká a vie navrhnúť úpravy.
• Prečo je 2‑ročná povinná kontrola problém? - Ignoruje rizikový profil práce a reálnu zmenu stavu.
• Môže o asistencii rozhodovať ÚPSVaR? - Diskusia pokračuje, ale PZS má lepšie predpoklady na posúdenie.

Projekt "Šanca na návrat"

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie.

Projekt sa zameriava na:

• Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť).
• Tvorbu mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

tags: #právomoci #a #kompetencie #úpsvar