
Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje citlivý prístup, najmä ak sa týka maloletých detí. Súdne konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom je zamerané na zabezpečenie ich najlepšieho záujmu. Jednou z možností, ako zabezpečiť dieťaťu kontakt s oboma rodičmi po rozchode, je zverenie dieťaťa do starostlivosti oboch rodičov. Tento článok sa venuje podmienkam a aspektom zverenia dieťaťa do starostlivosti oboch rodičov, s dôrazom na striedavú osobnú starostlivosť.
V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ešte donedávna zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine poznal len dva druhy starostlivosti o maloleté dieťa, a to osobnú starostlivosť alebo striedavú osobnú starostlivosť. V súčasnosti rozlišujeme:
Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení do dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.) bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť rodičov na rozdiel od spoločnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy aj vtedy, ak aspoň jeden z rodičov má záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak súd vec vyhodnotí tak, že sú splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a súčasne určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Z uvedeného vyplývajú nasledovné podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti:
V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť na druhú vetu citovaného ustanovenia. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. V zmysle čl. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
Ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa či už do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliada najmä na najlepší záujem mal. dieťaťa a tiež na ďalšie individuálne okolnosti. Súd pritom pri rozhodovaní o zverení do starostlivosti vždy prihliadne aj na názor mal. dieťaťa. To v akej miere však závisí od veku a rozumovej vyspelosti mal. dieťaťa. Rovnako súd bude skúmať schopnosť oboch rodičov postarať sa o mal. dieťa, ich schopnosť navzájom spolu komunikovať, nehovoriac o tom, že súd bude skúmať, či zverením detí do striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Toto všetko musí mať súd za preukázané, aby mohol rozhodnúť o zverení detí do striedavej starostlivosti.
Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp.
Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
Podľa niektorých názorov by sa za striedavú výchovu nemali považovať dlhšie cykly než tri týždne, t. j. mesiac, pol roka a rok, pretože strácajú charakter striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť by podľa niektorých odborníkov rovnako nemala znamenať striedanie školského kolektívu, výchova či presnejšie povedané rozšírený styk by mal prebiehať tak, že celá školská dochádzka prebehne v jednej krajine, letné a zimné prázdniny v druhej. Školáci sú už omnoho viac fixovaní na svoj kolektív vrstovníkov a je škodlivé tento kolektív striedať v akomkoľvek cykle. Aj týždenné, aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu a robí z neho outsidera, pretože s kamarátmi nezdieľa spoločný osud.
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Častý omyl je, že pri striedavej starostlivosti sa výživné neplatí. V skutočnosti súd výživné môže určiť. Ak sa rodičia delia o starostlivosť približne 50 : 50 a majú podobné príjmy, často si navzájom neplatia nič. Každý z rodičov hradí výdavky, ktoré vzniknú počas pobytu dieťaťa u neho - napríklad strava, bývanie či dovolenky. Situácia sa mení, ak existuje medzi rodičmi disproporcia - buď v časoch starostlivosti, alebo v ich príjmoch.
Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Za splnenia horeuvedených podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom.
Spoločná starostlivosť oboch rodičov je možná od januára 2023. Podmienkou je, aby s ňou súhlasili obaja rodičia. Vhodnejšia ako striedavá starostlivosť je vtedy, ak sa rodičia vedia dohodnúť a nepotrebujú, alebo nechcú presný režim striedania upravený rozsudkom.
Striedavá starostlivosť má svoje výhody aj nevýhody. Je dôležité zvážiť ich pri rozhodovaní o forme starostlivosti o dieťa.
Tip: Spísanie návrhu na súd a celé konanie môže byť náročné. Aj keď sú vzory užitočným východiskovým bodom, je dôležité mať na pamäti, že každý prípad je jedinečný a súd zohľadňuje individuálne okolnosti. Návrh podáte na okresnom alebo mestskom súde, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko.
Ak sa zmenia okolnosti, napríklad sa jeden z rodičov presťahuje, zmení sa jeho finančná situácia, alebo ak dieťaťu striedavá starostlivosť prestane vyhovovať, môžete požiadať súd o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností.
Zmenou pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia.
tags: #zverenie #dieťaťa #do #starostlivosti #oboch #rodičov