Prebiehajúce konanie o vyporiadaní BSM a katastrálny postup

Článok sa zameriava na proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a jeho dopad na katastrálny postup, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a súdnu prax. Podrobne analyzuje možnosti vyporiadania BSM dohodou, súdnym rozhodnutím, ako aj špecifiká s tým spojené.

Úvod do problematiky BSM

Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) vzniká uzavretím manželstva a predstavuje dôležitý aspekt majetkových vzťahov medzi manželmi. BSM sa riadi Občianskym zákonníkom a zahŕňa majetok nadobudnutý počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom, darom alebo reštitúciou. Režim BSM je prejavom rovného postavenia manželov, predstavuje majetkovú istotu obidvoch manželov a prispieva k užívaniu hodnôt manželského spolužitia.

BSM zaniká v zásade zánikom manželstva, teda rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Výnimočne môže k zániku BSM dôjsť aj za trvania manželstva, napríklad rozhodnutím súdu. Po zániku BSM je potrebné majetok patriaci do BSM vyporiadať, čo znamená rozdeliť ho medzi manželov alebo bývalých manželov.

Spôsoby vyporiadania BSM

Vyporiadanie BSM je proces, ktorého cieľom je majetkovo usporiadať vzťahy medzi bývalými manželmi po zániku BSM. Existujú dva základné spôsoby vyporiadania BSM:

1. Dohoda manželov: Manželia sa môžu o vyporiadaní BSM dohodnúť. Dohoda musí byť písomná, ak sa týka nehnuteľností. V rovine súkromného práva sa priorizuje dohoda manželov alebo bývalých manželov o vyporiadaní BSM. Ak vyporiadanie týmto spôsobom nie je úspešné alebo možné, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na súd a dôjde k jeho vyporiadaniu súdom. V prípade uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM sa zásady podľa § 150 OZ dostávajú do priamej interakcie so zásadou zmluvnej voľnosti jej účastníkov.

   Prečítajte si tiež: Všetko o výberových konaniach

2. Rozhodnutie súdu: Ak sa manželia nedohodnú, o vyporiadaní BSM rozhodne na návrh jedného z nich súd. Súd pri vyporiadaní vychádza zo zásad uvedených v Občianskom zákonníku, najmä prihliada na potreby maloletých detí, záujmy rodiny a mieru, akou sa každý z manželov pričinil o nadobudnutie majetku. V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je v merite súd v súlade s ústavným princípom legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, normovaných v § 150 OZ, čo znamená, že zákonom stanovený odklon od prezumovanej parity je možný v prípade existencie individuálnych okolností prejednávanej veci, ktoré súd identifikuje a náležite odôvodní.

Zásady vyporiadania BSM podľa Občianskeho zákonníka

Pri vyporiadaní BSM sa vychádza z nasledujúcich zásad:

• Podiely oboch manželov sú rovnaké.
• Každý z manželov nahradí to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok, a naopak.
• Prihliada sa na potreby maloletých detí.
• Prihliada sa na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a spoločnú domácnosť.
• Prihliada sa na to, ako sa každý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.

Vyporiadanie BSM a katastrálny postup

Vyporiadanie BSM má dopad na katastrálny postup, najmä ak sa týka nehnuteľností. Po vyporiadaní BSM je potrebné vykonať zmeny v katastri nehnuteľností, aby sa vlastnícke práva zodpovedali skutočnému stavu.

V prípade dohody o vyporiadaní BSM je potrebné katastrálnemu úradu predložiť písomnú dohodu s úradne overenými podpismi. Na základe tejto dohody katastrálny úrad vykoná zmeny v katastri nehnuteľností.

V prípade súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM je potrebné katastrálnemu úradu predložiť právoplatné rozhodnutie súdu. Na základe tohto rozhodnutia katastrálny úrad vykoná zmeny v katastri nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Zamestnanosť na Kysuciach

Problémy a sporné otázky pri vyporiadaní BSM

V praxi sa pri vyporiadaní BSM môžu vyskytnúť rôzne problémy a sporné otázky. Medzi najčastejšie patria:

• Určenie rozsahu majetku patriaceho do BSM.
• Ocenenie majetku patriaceho do BSM.
• Posúdenie miery, akou sa každý z manželov pričinil o nadobudnutie majetku.
• Zohľadnenie potrieb maloletých detí.

Riešenie týchto problémov si vyžaduje podrobné zistenie skutkového stavu a aplikáciu relevantných právnych predpisov.

Súdny zmier pri vyporiadaní BSM

Civilné sporové konanie je prostriedkom na ochranu ľudských hodnôt, ktoré sú (podľa názoru účastníka právneho vzťahu) ohrozené, alebo porušené. Napriek základnej charakteristike civilného sporového procesu ako sporu o právo je želateľným výsledkom sporového konania jeho ukončenie zmierom, o uzavretie ktorého sa súd má dokonca vždy pokúsiť, čím de lege lata právna úprava preferuje ukončenie konania schválením súdneho zmieru pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím.[2] Z procesného hľadiska v predmetnom spôsobe ukončenia sporového konania vystupuje do popredia princíp hospodárnosti konania a súd nezaujíma autoritatívny postoj k predmetu konania.

Skutočnosťou, opodstatňujúcou existenciu konkrétneho sporového konania je spor o právo a vôľa žalobcu vyriešiť tento spor súdnou cestou. Ak spor o právo prestane existovať, prebiehajúce súdne konanie stráca svoj význam a už nie je potrebné hmotnoprávny vzťah sporových strán usporiadať vrchnostensky autoritatívnym názorom súdu.

Ako vyplýva z už uvedeného, zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku, v ktorého výroku by sa premietlo autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete konania a žiadajú, aby súd stranami predloženú dohodu schválil, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok. Odlišnosť uznesenia o schválení súdneho zmieru oproti klasickému rozsudku tkvie v prvom rade v tom, že uznesenie o schválení zmieru nepredstavuje res iudicata ale predstavuje rei transactae,[14] a teda je na procesnej taktike sporovej strany, či v inom súdnom konaní bude jeho existencia tvrdená a preukázaná. Uvedené je priamym dôsledkom skutočnosti, že uznesenie, ktorým bol súdny zmier schválený, nie je meritórnym rozhodnutím. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, čo konkrétne konajúci súd posudzuje v rámci skúmania rozporu navrhovaného zmieru s právnymi predpismi, ktorého neexistencia je esenciálnou podmienkou schválenia súdneho zmieru (§ 148 ods. 2 CSP časť vety za bodkočiarkou). V rozhodovacej činnosti súdov sme identifikovali dva spôsoby posudzovania. Prvý prístup spočíva v skúmaní a posudzovaní náležitostí právneho úkonu vo všeobecnej rovine, t. j. bez zohľadnenia tej skutočnosti, že ide špecificky o dohodu o vyporiadaní BSM, čím sa súd de facto obmedzuje na skúmanie všeobecných náležitostí platnosti právneho úkonu. Pri druhom prístupe súd posudzuje tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ (t. j.

Prečítajte si tiež: Kritériá výberových konaní ÚPSVaR Trenčín

Na základe skúmania súdnych rozhodnutí je možné konštatovať, že prvý prístup zastáva väčšia časť súdov prvej inštancie. V tejto súvislosti napríklad Okresný súd Žilina uviedol: „súd zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať vôľu strán sporu, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka.“ Obdobne tak Okresný súd Trenčín poukázal na skutočnosť, že: „uzavretý súdny zmier v konaní o vyporiadaní spoločného majetku strán sporu je v súlade so zákonom, nakoľko vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nemusí nutne rešpektovať rovnosť podielov, tzv. princíp parity ako základnej zásady pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150 Občianskeho zákonníka), a pretože bol zmier uzavretý v súlade s právnymi predpismi a hmotným právom, vrátane trov konania, rešpektoval súd vôľu strán a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdny zmier schválil.“ Okresný súd Liptovský Mikuláš v odôvodnení svojho uznesenia vyslovene uvádza, že v prípade schvaľovania zmieru posudzuje výlučne otázku platnosti zmluvy a neskúma jeho výhodnosť, resp. nevýhodnosť, nakoľko podľa vysloveného názoru súdu by skúmanie tohto aspektu bolo v rozpore s princípom rovnosti zbraní: „V súlade s citovanými právnymi ustanoveniami súd schválil stranami sporu predložený zmier, ktorý strany sporu navrhli súdu schváliť, nakoľko tento zmier ako hmotnoprávna dohoda strán sporu nebol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd v prípade schválenia zmieru nestanovuje autoritatívne práva a povinnosti sporových strán, ale len posudzuje súlad uzavretého zmieru s hmotným právom (najmä z hľadiska prípadnej neplatnosti právneho úkonu - zmieru podľa § 37 a násl. Občianskeho zákonníka a pod.). Pri úvahe o rozšírenom prieskume sa núka aj prieskum prípadného rozporu dohody o vyporiadaní BSM s dobrými mravmi. Vzhľadom na recentnú právnu úpravu nie je podľa nášho názoru možné prijať záver, že postup súdu prvej inštancie, pri ktorom nerealizuje tzv. rozšírený prieskum zahŕňajúci skúmanie stranami predloženej dohody o vyporiadaní BSM aj z pohľadu dodržania zásad pre jeho vyporiadanie, je nesprávny. Ako sme poukazovali vyššie, súd pri schvaľovaní súdneho zmieru nevyporiadava BSM štandardným spôsobom, ale len prima facie preskúmava predloženú dohodu v rozsahu neexistencie jej rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Keďže nedodržanie zásad pre vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM zákon nesankcionuje neplatnosťou predmetnej dohody, prípadný nesúlad medzi pomerom vyporiadania BSM a zásadami uvedenými v § 150 OZ nepredstavuje rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navyše, v tejto súvislosti je osobitne potrebné zdôrazniť, že prieskum súdu prvej inštancie vôbec nezahŕňa skúmanie možného ukracovania potenciálneho veriteľa dlžníka, obdobne tak ani skúmanie existencie vymáhateľnej pohľadávky v čase, kedy konajúci súd posudzuje splnenie podmienok pre schválenie súdneho zmieru. Z procesnoprávnej roviny potenciálne prichádza do úvahy skúmať navrhovaný súdny zmier v kontexte princípu zákazu zneužitia práva.[23] Konajúci súd by mohol využiť predovšetkým dopytovacie oprávnenie v zmysle § 150 ods. 2 CSP, ktorým by zisťoval dôvod, pre ktorý strany navrhli v predloženej dohode vyporiadať BSM v rozpore s princípom parity podľa § 150 OZ, a tiež sa dotazoval ohľadom prípadnej existencie vymáhateľných záväzkov strán sporu. Uvedené je však relativizované tým, že v danom prípade strany konajú v zhode a aj v prípade zamlčania určitých skutočností je potrebné mať na zreteli, že uplatňovanie prejednacieho princípu súd limituje v možnosti vykonávať dôkazy za účelom overenia existencie veriteľov strany sporu (napríklad vyžiadaním výpisu z registra dlžníkov bankových a nebankových subjektov),[24] pričom veriteľov súkromných pohľadávok voči strane sporu (napríklad titulom zmluvy o pôžičke) súd nevie zistiť vôbec. Je tak potrebné skonštatovať, že koncepcia sporového procesu umožňuje súdu zistiť rozhodujúce skutočnosti len veľmi obmedzene. Nakoniec, opätovne uvádzame, že pokiaľ by aj súd (pomocou dopytovacieho oprávnenia) dospel k presvedčeniu, že stranami požadované schválenie dohody o vyporiadaní BSM je zjavným zneužitím práva, spočívajúcim v ukrátení veriteľa strany sporu, súd nie je oprávnený zamietnuť návrh na schválenie súdneho zmieru z tohto dôvodu, a to v dôsledku absencie sankcie pre túto konkrétnu situáciu (čl.

Táto otázka je kruciálnou pre veriteľa manžela (bývalého manžela) v prípadoch, kedy bolo BSM vyporiadané neparitným spôsobom, ktorý radikálnym znížením majetku dlžníka ohrozuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a od odpovede na túto otázku závisí prípustnosť odporovacej žaloby podľa § 42a a nasl. OZ. Okresný súd Galanta[26] zamietol odporovaciu žalobu veriteľa voči súdnemu zmieru schválenému v súdnom konaní, ktorým bola schválená dohoda sporových strán o vyporiadaní BSM. V odôvodnení rozsudku uviedol: „V predmetnom prípade účastníkmi uzavretá dohoda pred otvorením pojednávania vo veci ako súdny zmier bola súdom schválená a tým pádom táto dohoda bola povýšená na súdne rozhodnutie. Pričom tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu zostali zachované aj podľa Civilného sporového poriadku a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru, keď je doktrinálne nesporné, aké účinky zmier pre sporové strany vyvoláva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jednoznačné, že dohoda, ktorú účastníci uzavreli resp. súdny zmier bola súdom schválená formou uznesenia a táto dohoda resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený nadobudol účinky právoplatného rozsudku, teda akoby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej a preto je právne nemožné takúto dohodu úspešne napadnúť žalobou o vyslovenie jej neúčinnosti…“. Krajský súd Trnava v potvrdzujúcom rozsudku[27] uviedol: „Dohodu manželov o vyporiadaní vecí nadobudnutých v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je možné napadnúť zo strany veriteľa žalobou o neúčinnosť právneho úkonu. Najvyšší súd SR vo svojom nedávnom rozhodnutí[28] vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie vyhovel odporovacej žalobe veriteľa, ktorou napadol neúčinnosť schváleného súdneho zmieru. Na odvolanie žalovanej krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol s poukazom na účinky súdneho zmieru ako súdneho rozhodnutia. Dovolací súd zároveň zvýraznil hmotnoprávny charakter dohody a k dovolacej argumentácii žalobcu (že žaloval neúčinnosť samotnej dohody o vyporiadaní BSM) považoval za potrebné vyjadriť sa preskúmaním žaloby s konštatovaním, že z petitu žaloby vyplýva atakovanie zmieru schváleného uznesením súdu a nie dohody o vyporiadaní BSM. Udržateľnosť žalovania samotnej dohody o vyporiadaní BSM ako dvojstranného hmotnoprávneho úkonu a nie uznesenia o schválení zmieru zvýraznil aj Ústavný súd SR v náleze,[29] ktorým vyhovel ústavnej sťažnosti žalobcu proti kasačnému uzneseniu najvyššieho súdu.[30] V konaní o odporovacej žalobe, smerujúcej proti dohode o vyporiadaní BSM (ktorá bola v konaní o vyporiadanie BSM schválená ako súdny zmier) okresný súd žalobe vyhovel.[31] Na odvolanie žalovaného krajský súd[32] rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a konštatoval, že dohoda o vyporiadaní BSM schválená súdnym zmierom nevylučuje možnosť odporovateľnosti, nakoľko ide o dvojstranný právny úkon. Najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil s odôvodnením, že odvolací súd neposkytol odpoveď na najdôležitejšiu právnu otázku - otázku možnosti odporovania dohody o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom. Za tejto situácie ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl.

Pokiaľ ide o posudzovanie sporovými stranami uzavretej dohody o vyporiadaní BSM súdom pred jej schválením ako súdneho zmieru, de lege lata považujeme za nereálny „široký“ prieskum jej súladu so zákonom. Nakoniec, ani pri štandardnom priebehu konania, v ktorom súd rozhoduje rozsudkom s konštitutívnymi účinkami, súd nepreskúmava prípadné ukracovanie veriteľa sporovej strany. Právo odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka (právo domáhať sa jeho neúčinnosti) je dôležitým nástrojom ochrany vlastníckeho práva veriteľa. Ak v súdnom konaní dôjde k vyporiadaniu BSM dohodou manželov (bývalých manželov) a súd túto dohodu schváli po formálnom „užšom“ prieskume (posúdenie skutočnosti, či strany disponujú predmetom konania a či dohoda je platným právnym úkonom), vyporiadanie BSM je primárne založené na zmluvnej autonómii strán a nie je výsledkom meritórneho rozhodnutia, ktoré by vychádzalo zo zásad normovaných v § 150 OZ. Odopretie súdnej ochrany ukrátenému veriteľovi s odôvodnením, že BSM bolo vyporiadané súdnym rozhodnutím (resp. že „dohoda bola povýšená na súdne rozhodnutie“) a preto vyporiadaniu nie je možné odporovať, vyvoláva otázniky hraničiace s odopretím základného práva na súdnu ochranu. Absolútna nemožnosť napadnúť vyporiadanie BSM, ku ktorému došlo dohodou v priebehu súdneho konania, by podnecovala k úvahám o zneužívaní konštrukcie „žaloba - dohoda - zmier“ práve na obídenie inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov. Na otázku, položenú v príspevku (či sa stranami sporu predložená dohoda „transformuje“ zo štandardného dvojstranného právneho úkonu na súdne rozhodnutie, alebo si táto dohoda naďalej zachováva „status“.

Trojročná prekluzívna lehota

Pokiaľ sa manželia chcú dohodnúť na vyporiadaní BSM, alebo jeden z nich bude mať záujem na tom, aby bolo BSM vyporadané súdom, je potrebné žalobu doručiť súdu v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty. Čo sa týka dohody o vyporiadaní BSM, táto musí byť tiež uzatvorená do troch rokov od zániku manželstva (napr. po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva).

Zrušenie BSM za trvania manželstva

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov súd zruší aj v prípade, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikanie. Vyžaduje sa však, aby manžel získal živnostenské oprávnenie alebo iné než živnostenské oprávnenie podľa osobitných predpisov. Ak teda manžel získal oprávnenie na podnikanie, môže druhý z manželov podať návrh na súd, aby bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil. Podanie návrhu nie je časovo obmedzené, teda ho môže podať kedykoľvek po tom, čo druhý z manželov získal oprávnenie na podnikanie. Filozofia zrušenia BSM v tomto prípade vychádza z toho, že bezpodielové spoluvlastníctvo slúži predovšetkým potrebám rodiny a na uspokojovanie jej potrieb. S podnikaním je spojené podnikateľské riziko, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k BSM, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa (prípadne celú rodinu), keďže podľa § 147 ods.

Obsah pojmu „závažné dôvody“, ktorý je podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno vopred presne určiť. Bude vecou konkrétneho zistenia súdu o pomeroch v manželstve účastníkov, o ich vzájomnom vzťahu i o správaní odporcu toho manžela, ktorý podáva návrh, či sú dané podmienky pre vyhovujúce rozhodnutie. Keďže primárnym účelom BSM je zabezpečovanie potrieb manželov a rodiny, potom možno za závažný dôvod pre zrušenie BSM považovať taký, ktorý sa tomuto účelu prieči.

Trest prepadnutia majetku

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť aj tým, že jeden z manželov spácha trestný čin, za ktorý mu súd uloží trest prepadnutia majetku. Tento trest môže súd uložiť najmä v prípadoch, kedy páchateľ (manžel) trestným činom získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu (t. j. Trest prepadnutia majetku môže byť tiež uložený za spáchanie konkrétnych trestných činov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 58 ods. 2 Trestného zákona a páchateľ (jeden z manželov) nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu (t. j. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v takom prípade zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol tento trest uložený. V mene manžela, ktorému bol uložený trest prepadnutia majetku, bude konať súdom ustanovený správca. Ten je povinný vyporiadať BSM s druhým manželom, pričom je povinný podať návrh (žalobu) na súd.

Majetok, ktorý je predmetom vyporiadania

Predmetom vyporiadania môže byť ale iba ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že ak bolo počas manželstva kúpené motorové vozidlo, ale následne bolo jedným z manželov prevedené na inú osobu pred tým, ako došlo k zániku BSM (napr.

tags: #prebiehajúce #konanie #o #vyporiadaní #BSM #kataster