Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť na Slovensku: nevyhnutný krok k humanizácii a efektívnosti

Proces prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť (deinštitucionalizácia a transformácia) systému sociálnych služieb na Slovensku je kľúčový pre zabezpečenie dodržiavania práv občanov so zdravotným postihnutím a ich plnohodnotného zapojenia do spoločnosti. Tento proces je nielen humánny, ale aj efektívnejší, najmä v krízových situáciách, akou je pandémia COVID-19.

Práva občanov so zdravotným postihnutím ako súčasť ľudských práv

Práva občanov so zdravotným postihnutím sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv. Ochrana týchto práv je dôležitá pre každého človeka, a to osobitne pre tých, ktorí potrebujú pomoc a ochranu pri ich uplatňovaní. Slovenská republika ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, čím potvrdila svoj záväzok k dodržiavaniu týchto práv. Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom vyslovila súhlas a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky Dohovor ratifikoval 28. apríla 2010 a ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená u depozitára, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pre Slovenskú republiku Dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010 v súlade s jeho článkom 45 ods. 2. Po uložení ratifikačnej listiny Slovenská republika uplatnila výhradu k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm.

Stratégia deinštitucionalizácie a jej implementácia

Vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti (30. november 2011) a novelu Zákona 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, platnú od 1. januára 2012. Cieľom tejto stratégie je transformácia inštitucionálneho systému služieb na systém komunitných sociálnych služieb.

Naše zariadenie je dlhoročným poskytovateľom sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pričom sa hlásime k myšlienkam „Stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v SR“, ktorú schválila vláda v roku 2011. Proces deinštitucionalizácie v DSS Slatinka sa začal realizovať už v roku 2008. Hlavným cieľom procesu deinštitucionalizácie Domova sociálnych služieb Slatinka je podpora prijímateľov sociálnych služieb v ich návrate do prirodzeného prostredia a spoločenského života, vytvorenie podmienok pre využívanie bežne dostupných verejných služieb a nadväzovanie sociálnych kontaktov v komunite.

Deinštitucionalizácia spočíva v opustení neúčelových a nevhodných objektov, ktoré dovoľujú len pasívnu starostlivosť o občanov, významne limitujú ich aktivizáciu v rozvíjaní schopností aj tým, že nespĺňajú podmienku prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Vytvorí sa sieť rôznorodých pobytových, ambulantných a terénnych sociálnych služieb, ktorá významne sfunkční systém uspokojovania individuálnych potrieb občanov v objektoch, ktoré sa svojím vzhľadom, polohou a kapacitou neodlišujú od bežného spoločenského štandardu.

Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku

Národný projekt "Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov"

V roku 2018 začala Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej Republiky v spolupráci s partnermi realizovať národný projekt "Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov". Projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

Cieľom projektu je intenzívna podpora zamestnancov a zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb v ich príprave na proces transformácie daných zariadení. Výsledkom budú kvalitne pripravené transformačné plány pre všetky zapojené zariadenia. V rámci projektu bude zapojeným subjektom poskytované poradenstvo, konzultácie, supervízie a vzdelávanie v rámci certifikovaných kurzov, informačných seminárov a tematických workshopov. Vzdelávanie je zamerané na rôzne oblasti deinštitucionalizácie, napr.: na riadenie zmien počas procesu transformácie zariadenia, prípravu pracovníkov zariadení na zmenu prístupu ku klientom (dôraz na individuálny prístup), na oboznámenie sa s princípmi univerzálneho navrhovania v architektúre, na predstavenie nových foriem práce s klientami, ktoré sú zamerané na aktivizáciu a rozvoj pracovných zručností s cieľom začleniť klientov do pracovného procesu, atď.

Súčasťou projektu je aj dôkladné hodnotenie pripravenosti jednotlivých zariadení na proces transformácie a informačná kampaň, ktorá bude realizovaná najmä prostredníctvom komunitných aktivít s cieľom vytvárať pozitívne vzťahy v lokalite, v ktorej bude prebiehať proces deinštitucionalizácie. Do projektu sa postupne v štyroch cykloch zapojí 96 zariadení sociálnych služieb po celom Slovensku, pričom ich zapojenie bude trvať 23 mesiacov.

Podpora komunitných služieb a publikácie

Už niekoľko rokov kladieme dôraz na komunitné služby. Snažíme sa cez rôzne projekty a platformy podporovať proces deinštitucionalizácie. Preto sme podporili vydanie knihy Miroslava Cangára: Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v Slovenskej republike. Kniha je neľahkým výletom do histórie inštitucionálnej starostlivosti na Slovensku a stálym bojom s veternými mlynmi pri presadzovaní potreby komunitnej starostlivosti.

Pandémia COVID-19 a jej dopad na inštitucionálnu starostlivosť

Pandémia COVID-19 naplno odhaľuje našu schopnosť a neschopnosť reagovať a riešiť veci každodenného života v kríze. Väčšina z nás túto situáciu zvláda dobre, aj keď sa musíme prispôsobiť preventívnym opatreniam, ktoré sú zavedené celým svetom. Časť ľudí má pritom pocit, že naše práva sú obmedzované (čo je v podstate pravda). My bežná populácia však túto skúsenosť zažívame len v období krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19. Nie je to náš dlhoročný každodenný život. Ako sú na tom ľudia so zdravotným postihnutím a seniori, ktorí dlhodobo a niekedy aj celý život, žijú vo veľkokapacitných zariadeniach?

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca prechodom na starobný dôchodok

Už v začiatkoch pandémie COVID-19 (17. marca 2020) sme upozorňovali na riziká spojené s poskytovaním sociálnych služieb v zariadeniach s inštitucionálnou kultúrou. Ak sa pozrieme na Slovensko, tak zo 17 obetí (24. apríla 2020) väčšina práve zo zariadení sociálnych služieb. COVID-19 nám ukazuje dve veci:

1. Inštitúcie a hlavne tie veľkokapacitné, sú nebezpečným miestom pre život prijímateľov sociálnych služieb, ale aj veľmi rizikovým pracoviskom pre pracovníkov, ktorí tam pracujú.
2. Komunitná starostlivosť je nielen humánnejšia, ale aj efektívnejšia v období takýchto kríz.

Teraz po mesiaci, keď pandémia COVID-19 už naplno zasiahla naše životy, sa vyššie uvedené situácie, na ktoré viacerí odborníci z celého sveta upozorňujú, stali každodennou realitou nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách.

Riziká inštitucionálnej starostlivosti počas pandémie

Pri riešení tejto krízy sa zariadenia hneď, z dôvodu ochrany prijímateľov začali uzatvárať a začal sa v nich obmedzovať pohyb už v prvých fázach pandémie. Tento fakt zvýšil riziko ďalších nebezpečných situácií v živote prijímateľov, ako riziko zanedbania starostlivosti z dôvodu nedostatku personálu (mnoho pracovníkov je na OČR alebo PN), nútené sťahovanie prijímateľov medzi izbami alebo objektami v dôsledku karanténnych riešení, zvýšená medikácia a utlmovanie prijímateľov sociálnych služieb s poruchami správania, zvýšenie nepokoja a zhoršenie duševného stavu, výrazná sociálna izolovanosť, odmietnutie a nezabezpečenie potrebnej a nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, nečakané a nekomunikované zmeny počas poskytovania starostlivosti.

Potvrdzujú to aj dáta, ktoré máme momentálne k dispozícii a spracúvajú ich viaceré odborné štúdie. Podľa predbežných výsledkov týchto štúdií je vysoká úmrtnosť spojená s COVID-19 v zariadeniach sociálnych služieb vo svete v sledovaných krajinách v rozpätí od 49% - 63%. Treba však upozorniť na to, že viaceré krajiny obete COVID-19 v zariadeniach sociálnych služieb do štatistík v prvých fázach nezapočítavali. Okrem epidemiologických problémov sa prejavujú aj iné závažné nedostatky, ktoré sa ukazujú naprieč všetkými krajinami - napr. problémy s testovaním, nedostatočná skúsenosť s ochrannými pomôckami a pod. spoločným znakom je aj to, že vo väčšine prípadov išlo o pobytové zariadenia sociálnych služieb s inštitucionálnou kultúrou.

Komunitná starostlivosť ako alternatíva

Naopak, v komunitných službách sa darí aj v kríze lepšie chrániť životy a zdravie ľudí. Ako príklad môžeme uviesť údaje o počte obetí COVID-19 z Nórska, kde k 25. 4. 2020 zomrelo 201 ľudí, z toho 37,3 % ľudí v nemocniciach, 60,7 % ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a 1,5 % v domácnosti. Zároveň je dôležité uviesť aj to, že väčšina obetí, ktoré zomreli v nemocniciach, sú obyvatelia pobytových zariadení sociálnych služieb. Priemerný vek obetí v Nórsku je 83 rokov. Tieto čísla sú vysoké, a to aj napriek tomu, že v prípade Nórska nehovoríme o typicky veľkokapacitných službách (väčšinou ide o zariadenia pre seniorov s kapacitou okolo 30 až 40 miest), aké poznáme na Slovensku s desiatkami až stovkami obyvateľov v jednom objekte. Uvedené fakty ešte zvyšujú riziko nebezpečia života obyvateľov týchto inštitúcií.

Prečítajte si tiež: Oznamovacia povinnosť pri rodičovskom príspevku

Toto zvýšené riziko si uvedomujú aj samotní pracovníci v sociálnych službách. Pracovníci jedného zo zariadení, s ktorým sme v komunikácii v rámci hľadaní krízových riešení, medzi prvými nápadmi uviedlo, že si rozdelia medzi sebou prijímateľov sociálnych služieb a zoberú ich do domácej starostlivosti k zamestnancom domov. Samozrejme, tento nápad je v tejto chvíli nerealizovateľný a rizikový, ale ukazuje to, že aj v samotných službách si pracovníci uvedomujú riziká a limity prostredia, v ktorom pracujú. Niektorí príbuzní prijímateľov sociálnych služieb sa v tejto situácii rozhodli zobrať svojich príbuzných domov do domáceho prostredia. už z dôvodu obáv alebo aj väčšej istoty spravilo.

Ľudské práva a sociálny odstup v inštitúciách

Vo veľkokapacitných zariadeniach sociálnych služieb nie je reálne možné dodržiavať jedno zo základných preventívnych opatrení, a to je sociálny odstup, bez toho, aby sa zásadne nevstúpilo do základných ľudských práv ich obyvateľov. Tento spôsob poskytovania sociálnych služieb nielenže nechráni obyvateľov, ale ešte navyše zásadne porušuje a obmedzuje ich základné ľudské práva.

Dôsledky pandémie na pracovníkov a prijímateľov sociálnych služieb

Pracovníci v zariadeniach sociálnych službách sú na tom podobne. Sú vystavení riziku nákazy a žijú v neustálom strese, či neohrozia desiatok prijímateľov sociálnych služieb, ale aj pracovníkov. Prijímatelia sociálnych služieb žijú s obavami, či sú v bezpečnom prostredí. Rodinní príslušníci prijímateľov sociálnych služieb v týchto zariadeniach majú obavy, kedy sa dostanú domov a či sa sami nenakazia. Väčšina zariadení sa snaží mať spracované krízové plány a robia maximum pre to, aby túto situáciu zvládli čo najlepšie a najefektívnejšie. Práve preto im musíme prejavovať veľkú úctu a podporovať ich zo všetkých strán, lebo sú teraz rovnako ako zdravotníci, v prvej línii, vystavení vyššiemu riziku nákazy.

Pandémia COVID-19 nám ukazuje, ako veľmi je dôležité prehodnotiť systém poskytovania sociálnych služieb v budúcnosti. Ukazuje nám únavu a preťaženie, ale aj to, že systém ako taký stojí na vratkých nohách. Pre porovnanie uvádzame, že viacerí zamestnanci nízkokapacitných komunitných sociálnych služieb, ktoré sa počtom prijímateľov v jednej domácnosti podobajú bežnej rodine a rodinnému prostrediu, majú menšie obavy. Viacerí pracovníci sociálnych služieb, ktoré sú v procese prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť (deinštitucionalizácie), v súčasnosti tvrdia, že sú momentálne radi, že zodpovednosť za ich prijímateľov je rozdelená a nemajú ich tak veľa na jednom mieste. Jednoduchšie sa im pracuje v malých domácnostiach, kde vedia flexibilnejšie a efektívnejšie zabezpečiť bezpečie a podporu pre svojich prijímateľov sociálnych služieb.

Rozdiely medzi inštitucionálnou a komunitnou starostlivosťou

Pohľad na život v inštitucionálnych a komunitných zariadeniach, je rozdielna. Pokiaľ na záberoch z domácností v komunitných službách je možné vidieť „bežnú“ realitu dnešných dní (napríklad čas strávený úpravou záhrady, opekačkou na terase, domácimi prácami) podobne ako v každej inej domácnosti, tak vo veľkokapacitných zariadeniach vidíme často ľudí zavretých na svojich izbách, prípadne v areáloch zariadení pri plotoch, kadiaľ im blízke osoby a príbuzní podávajú balíčky (aj takto sa zvyšuje riziko nákazy), alebo sa rozvíja v zariadeniach šedá ekonomika (nákupy za poplatky a pod.). Tieto rozdiely sú veľké.

Výzvy a odporúčania

Pandémia COVID-19 poukázala na slabé miesta v systéme sociálnych služieb a vystavila prijímateľov a zamestnancov sociálnych služieb veľkému riziku. Svetová zdravotnícka organizácia preto vyzýva krajiny aby budovali integrované a na človeka orientované služby v systéme dlhodobej starostlivosti.

Je nevyhnutné pokračovať v reforme dlhodobej starostlivosti pokračovanie v procese deinštitucionalizácie veľkokapacitných zariadení. Budovanie komunitných služieb je investíciou do bezpečia a kvality života prijímateľov sociálnych služieb a komunít.

Investície do humanizácie inštitúcií nie sú riešením

Doc. Ing. Arch. Lea Rollová, PhD. vo svojom článku Prístupné a bezpečné bývanie v kontexte sociálnych služieb uvádza, že humanizácia veľkokapacitných inštitucionálnych služieb situáciu nerieši a ani by ju vyriešiť nedokázala aj keby boli k dispozícii neobmedzené zdroje. Väčšina veľkokapacitných zariadení na Slovensku rekonštruovaných a opravovaných v posledných 10 rokoch (z verejných zdrojov), ale aj pripravovaných na rekonštrukciu a humanizovanie prostredia, nie sú vhodné na poskytovanie sociálnych služieb z hľadiska aktuálnych nárokov a práv prijímateľov sociálnych služieb a ani z hľadiska požadovaných štandardov kvality. Často ide o objekty, kde kvôli ich fyzickej dispozícii ani nie je a nebude možné zvýšiť priestorovú kvalitu, alebo oddeliť zónu karantény, a tak realizovať požadované opatrenia.

Dôsledná karanténa sa dá realizovať v prípade veľkokapacitných zariadení, iba vtedy, ak majú viacero obytných objektov, čo často nie je prípad našich zariadení. Druhým faktom je to, že tento spôsob poskytovania a sťahovania prijímateľov je často na hranici s dodržiavaním ich práv na zdravie, kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ochranu pred zlým zaobchádzaním a aj právom na nezávislý spôsob života, ktoré sú garantované OSN Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tieto skutočnosti musíme vnímať vždy v porovnaní s tým, ako ľudia aj z týchto ohrozených skupín, žijú v komunite a vo vlastnej domácnosti.

Investície do humanizácie veľkokapacitných inštitucionálnych sociálnych služieb sú ako „hádzanie peňazí do studne.“ Táto bezodná diera finančných prostriedkov, ale aj životov ľudí, doteraz nevyriešila a ani nevyrieši vzniknutú situáciu, ale práve naopak, zhorší ju.

Zdravotnícky vs. sociálny prístup

Z odborného hľadiska hovoríme, že v inštitucionálnych sociálnych službách prevláda hlavne zdravotnícky prístup a v komunitných sociálnych službách skôr sociálny prístup poskytovania podpory. Zdravotnícky prístup poskytovania sociálnych služieb je príznačný tým, že sa zásadne neorientuje na prevenciu a podporu v prirodzenom prostredí, ale ľudí segreguje a presúva do „bezpečného“ prostredia inštitucionálnych služieb, ktoré sú často na okraji spoločnosti a snaží sa im tam poskytovať komplexný balík služieb bez zohľadnenia ich individuálnych potrieb a predstáv. Takýto zdravotnícky prístup tu máme viac ako 60ročnú tradíciu, čoho dôsledkom je, že na Slovensku je väčšina prijímateľov sociálnych služieb práve v takýchto veľkokapacitných zariadeniach sociálnych služieb.

Inštitúcie ako "časované bomby" v kontexte pandémie

Zjednodušene môžeme skonštatovať, že tu máme systém, ktorý skupinu ohrozených ľudí - seniorov a osoby so zdravotným postihnutím sústreďuje na jedno miesto, často do jedného spoločného objektu alebo areálu. V kontexte pandémie COVID-19 sme tak vlastne vytvorili časované bomby pre ohniská nákazy. V tomto prostredí stačí potom len jeden človek, ktorý je nakazený a vírus sa môže začať šíriť explozívnym tempom.

Záver

Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť je nevyhnutný pre zabezpečenie kvalitného a bezpečného života všetkých ľudí, ktorí potrebujú podporu. Je to investícia do ich práv, zdravia a dôstojnosti, ako aj do odolnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom deinštitucionalizácie nie je zariadenia zavrieť, ale transformovať ich na komunitné služby, ktoré podporujú nezávislý život a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Vyvrátenie nepravdivých tvrdení

V relácii Z prvej ruky dňa 24.4.2020 zaznelo, že Slovensko nemá komunitné služby. Uvedené tvrdenie je nesprávne a nepravdivé. Komunitné služby na Slovensku existujú a je potrebné ich ďalej rozvíjať.

Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že deinštitucionalizácia znamená zhoršenie spôsobu života. Naopak, cieľom je zlepšenie kvality života a zabezpečenie nezávislého spôsobu života.

tags: #prechod #z #inštitucionálnej #na #komunitnú #starostlivosť