Predbežná vykonateľnosť rozsudku o úprave styku s maloletým dieťaťom: Podmienky a úvahy de lege ferenda

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou predbežnej vykonateľnosti rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom. Analyzuje súčasný právny stav a navrhuje zmeny de lege ferenda, ktoré by mohli zlepšiť ochranu práv maloletých detí v konaniach o úpravu styku.

Predbežná vykonateľnosť rozsudku: Všeobecný rámec

Inštitút predbežnej vykonateľnosti, upravený v § 162 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), sa vzťahuje na rozsudky. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že lehota na plnenie povinnosti uloženej rozsudkom začína plynúť už od doručenia rozsudku, a teda nie až od jeho právoplatnosti. V zmysle § 176 ods. 1 O. s. p. sa o styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhoduje formou rozsudku.

Občiansky súdny poriadok rozlišuje dva druhy predbežnej vykonateľnosti:

1. Predbežná vykonateľnosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona (§ 162 ods. 2 O. s. p.). V tomto prípade nie je potrebné, aby účastník konania podal návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti.
2. Predbežná vykonateľnosť, ktorú súd musí vysloviť v rozsudku.

Predbežná vykonateľnosť rozsudku o úprave styku: Súčasný právny stav

V súčasnosti slovenský právny poriadok neumožňuje súdu vysloviť predbežnú vykonateľnosť rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom ex offo, teda bez návrhu účastníka konania.

De lege ferenda: Návrhy na zmenu právnej úpravy

Doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc. vo svojej publikácii "Predbežná vykonateľnosť rozsudku o úprave styku s maloletým dieťaťom v úvahách de lege ferenda" navrhuje, aby sa do ustanovenia § 162 ods. 2 O. s. p. zakotvila možnosť súdu vysloviť predbežnú vykonateľnosť rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom aj bez návrhu účastníka konania. Argumentuje tým, že v konaniach o úpravu styku je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a predĺženie obdobia do právoplatnosti rozsudku môže negatívne ovplyvniť jeho vzťah s rodičom, s ktorým má upravený styk.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa v zložitých situáciách

Alternatívne riešenia: Neodkladné opatrenie

V prípadoch, kedy je potrebné bezodkladne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom, prichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP). Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie, ktoré má zabezpečiť ochranu práv maloletého dieťaťa do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

Je však potrebné zdôrazniť, že nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočné a súd ho nariadi len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky, najmä ak je preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a hrozí závažná ujma.

Dohoda rodičov ako preferovaný spôsob riešenia

Zákonodarca preferuje dohodu rodičov pri úprave výkonu ich vzájomných rodičovských práv a povinností, pri úprave styku s maloletými deťmi, pri určení rozsahu a výšky výživného na maloleté dieťaťa či dohodu o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí pred rozhodovacou právomocou súdu v týchto otázkach. Dohoda rodičov zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj "zákon o rodine" alebo "ZR") predpokladá dohodu rodičov vo väčšine ustanovení upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Relatívna voľnosť pri formulovaní jednotlivých ustanovení poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok v rodine a ich záujmu.

Prečítajte si tiež: Súlad finančnej správy s predpismi

V prípadoch, ak nedôjde k dohode rodičov, súd má tiež široké možnosti individuálne posudzovať podmienky a situáciu v každej rodine individuálne. Schválením rodičovskej dohody súdom by súd mal predchádzať budúcim sporom ohľadom starostlivosti a výchovy detí, a tak pristupovať preventívne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv a povinností, aby v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam medzi rodičmi o ich výkone.

Mediácia ako nástroj na dosiahnutie dohody

Súčasne spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov.

Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka.

Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Rodičovská dohoda: Obsah a akceptácia súdom

Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná.

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy.

Zákonodarca neustanovuje, a teda nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

Problematika akceptácie rodičovskej dohody súdom

Pri rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinností často absentuje akceptácia celej skutočnej vôle rodičov prejavenej v rodičovskej dohode. Súdy do svojich rozhodnutí preberajú iba minimálny obsah takejto rodičovskej dohody, a to ten, ktorý podľa vlastného uváženia a aplikačnej praxe považujú za podstatný a vykonateľný. V praxi tiež absentuje v odôvodnení rozsudku súdu vysvetlenie, ktoré dôvody viedli súd k schváleniu časti rodičovskej dohody a, naopak, ktoré dôvody viedli k neschváleniu zvyšnej časti dohody.

Absencia odôvodnenia dôvodov schválenia alebo neschválenia určitých podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí v písomnej rodičovskej dohode zároveň bráni aj riadnemu preskúmaniu rozhodnutia súdu v odvolacom konaní.

V mediácii sa stretávame s tým, že rodičia si potrebujú upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností detailnejšie, aby v čase, kedy prechádzajú rozpadom rodiny, spracovávajú vlastné emócie z rozchodu a ich komunikácia je narušená, mali záruku, že ich spoločne vytvorená dohoda bude riadne akceptovaná druhým rodičom.

Cochemský model ako inšpirácia pre súdy

Zmierovacie konanie vs. Nový prístup súdov k riešeniu rodinnoprávnej agendy najmä vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa inšpiroval tzv. Cochemskými princípmi. Cochemský model vypracoval nemecký poručnícky sudca J. Funguje na princípe dohody rodičov ohľadom starostlivosti o maloleté deti ešte pred začatím súdneho pojednávania o rozvode manželstva a vypracovaní porozvodového plánu výchovy detí rodičmi, s cieľom zabezpečiť spoločnú starostlivosť rodičov o deti aj po rozchode. Ďalej je cieľom dosiahnuť, aby rodičia začali kvôli deťom spolu komunikovať aspoň v minimálnej miere.

tags: #predbezna #vykonatelnost #rozsudku #o #uprave #styku