Predĺženie Skúšobnej Doby Počas Práceneschopnosti (PN)

Skúšobná doba je dôležitý inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi overiť si, či im pracovný pomer vyhovuje. Zákonník práce upravuje dĺžku trvania skúšobnej doby, jej predlžovanie a možnosti skončenia pracovného pomeru počas jej trvania. Tento článok sa venuje problematike predĺženia skúšobnej doby v kontexte práceneschopnosti zamestnanca (PN).

Skúšobná Doba v Zmysle Zákonníka Práce

Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.

Dĺžka a Platnosť Skúšobnej Doby

Skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dobu 3 mesiacov, pri vedúcich zamestnancoch je to až 6 mesačná skúšobná doba. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade, ak zamestnávateľ dohodne so zamestnancom dlhšiu skúšobnú dobu, ako sú 3, resp. 6 mesiacov, nepôjde o neplatnú skúšobnú dobu. V takom prípade sa má za to, že skúšobná doba je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a neplatný je len časový úsek, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu.

Dohoda o Skúšobnej Dobe

Zo zákona vyplýva, že skúšobnú dobu možno dohodnúť. Na to, aby bola skúšobná doba dojednaná platne, musí byť dohodnutá písomne. V prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na skúšobnej dobe dohodnú napríklad ústne, pôjde o neplatne dohodnutú skúšobnú dobu. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že skúšobná doba musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve. Konštantná judikatúra ustálila, že skúšobnú dobu nemožno dojednať spätne, rovnako ju možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Podľa § 46 Zákonníka práce Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Najneskôr v tento deň je ešte možné dohodnúť skúšobnú dobu.

Opätovné Dohodnutie Skúšobnej Doby

Pokiaľ ide o predlžovanie skúšobnej doby platí, že v jednom pracovnom pomere môže byť dohodnutá skúšobná doba len jedenkrát. Ak ten istý zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú opätovne pracovný pomer na dobu určitú, nemožno dohodnúť skúšobnú dobu znova. Vyplýva to z ustanovenia § 45 ods. Skúšobnú dobu teda nemožno predlžovať.

Prečítajte si tiež: Postup predĺženia preukazu ZŤP na vlak

Predĺženie Skúšobnej Doby o Prekážky v Práci

Výnimkou, ktorú si však účastníci pracovnoprávnych vzťahov často neuvedomujú je, že dĺžka platne dohodnutej skúšobnej doby sa zo zákona predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca. Pôjde napríklad o práceneschopnosť, ošetrenie člena rodiny, atď. Práceneschopnosť, ako jedna z prekážok na strane zamestnanca nie je počas plynutia skúšobnej doby vylúčená. Je však potrebné zdôrazniť už spomenutú skutočnosť, a síce, že v takom prípade sa predlžuje skúšobná doba o čas strávený na PN.

Dovolenka Počas Skúšobnej Doby

Pokiaľ ide o dovolenku, Zákonník práce ani v tomto prípade nevylučuje možnosť zamestnanca v skúšobnej dobe, čerpať dovolenku. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom. V tejto súvislosti je potrebné zistiť, na akú dovolenku vznikol zamestnancovi v konkrétnom prípade nárok. Podľa § 101 Zákonníka práce Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Nárok na dovolenku teda zamestnancovi môže vzniknúť aj počas skúšobnej doby a tento zamestnanec má právo v skúšobnej dobe dovolenku aj čerpať.

Skončenie Pracovného Pomeru v Skúšobnej Dobe

To, ako bola dojednaná skúšobná doba, teda či bola dojednaná platne, alebo nie, resp. v správnej dĺžke má veľmi veľký význam pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa § 72 Zákonníka práce V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Jednoduchosť Skončenia Pracovného Pomeru

Ako zreteľne vyplýva z tohto ustanovenia, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jedným za najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov skončenia pracovného pomeru. Tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu a dokonca aj bez uvedenia dôvodu.

Ochrana Tehotných Žien a Matiek

Jedinou výnimkou, ktorá odzrkadľuje zvýšenú ochranu zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou. V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.

Prečítajte si tiež: Zmluva a ZŤP

Forma Oznámenia o Skončení Pracovného Pomeru

Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa názorov odbornej verejnosti ako aj ustálenej súdnej praxe ide o len o tzv. poriadkovú lehotu. Zákonník práce síce ustanovuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe možno skončiť písomne, avšak to neznamená, že ho nemožno skončiť platne aj ústne.

Platnosť Ústneho Skončenia Pracovného Pomeru

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce totiž platí, že Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Inými slovami povedané, na to, aby bol právny úkon podľa Zákonníka práce neplatný, musí v konkrétnom paragrafe týkajúcom sa daného právneho úkonu nasledovať formulácia „inak je neplatný“, resp. iná výslovná formulácia tohto typu.

Ak si vezmeme príklad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Vzhľadom k tomu, že pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zákonné ustanovenie § 72 neobsahuje (okrem skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou) dodatok „inak je neplatný“, možno z toho logicky vyvodiť záver, že aj v prípade ústneho skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe pôjde o platný právny úkon a dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Takýto výklad potvrdzuje jednak odborná verejnosť a rovnako tak aj aplikačná prax súdov. Ak teda zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, ústne, tento pracovný pomer sa platne skončí. Ak by však zamestnávateľ podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, zamestnanec by veľmi ťažko dokazoval, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo. Preto je lepšie končiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomnou formou.

Deň Skončenia Pracovného Pomeru

V oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by mal zamestnanec, resp. zamestnávateľ určiť ku ktorému dňu tento pomer končí. Ak deň v tomto oznámení neurčí, končí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe oznámením druhej strane. Ak by bol v oznámení o skončení pracovného pomeru určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby. Iná situácia nastane, ak si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve výslovne dohodli, že sa pracovný pomer v skúšobnej dobe môže ukončiť len písomne. Týmto si dohodli konkrétnu podmienku zmluvy a v prípade, ak by nebola dodržaná a jedna zo strán by aj tak skončila pracovný pomer napríklad ústne, nešlo by o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Aplikácia § 45 ods. 3 Zákonníka Práce

Pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“, je dôležité správne interpretovať, ako sa predĺženie počíta. Ak je zamestnanec počas trvania skúšobnej doby PN napríklad 10 kalendárnych dní (od pondelka do stredy ďalšieho týždňa) a pracuje od pondelka do piatka, skúšobná doba sa predĺži o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN neodrobil. Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní - vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ … keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň.

Prečítajte si tiež: Prispôsobivosť podprsenky s predĺžením

Príklad

Situácia:

1. Začiatok pracovného pomeru: 1. 1.
2. (skúšobná doba teda do 31. 3.)
3. Nástup zamestnanca na PN: 25. 3. (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby) - PN trvá do 31. 5.

V tomto prípade sa skúšobná doba predĺži o 6 kalendárnych dní, pretože zamestnanec bol PN 6 dní pred koncom skúšobnej doby.

Rozlišovanie Doby a Lehoty

V právnej terminológií sa rozlišuje medzi pojmami doba a lehota. Rozdiel medzi dobami a lehotami je najmä v začiatku a konci ich uplynutia. Plynutie doby sa začína tým dňom, ktorým bola dohodnutá, napríklad ak skúšobnú dobu zmluvné strany dohodnú od 1. marca, tak týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť. Pri dobe, t. j. Pokiaľ je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, o rovnaký počet kalendárnych dní sa predlžuje aj skúšobná doba. Vychádzame z úpravy počítania času pri dobách t. j. keďže aj celá skúšobná doba (napr.

Súbeh Prekážok v Práci

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca môže nastať počas trvania dohodnutej skúšobnej doby, avšak počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľa (ďalej len „PN-ka”) trvali aj prekážky na strane zamestnávateľa (nedoručili sme zamestnancovi oznámenie o skončení prekážok na strane zamestnávateľa). V takom prípade sa skúšobná doba predlžuje o čas trvania PN-ky zamestnanca, aj keď zároveň trvali aj prekážky na strane zamestnávateľa.

Ukončenie Pracovného Pomeru Počas PN

Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer. Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce v ust. § 72 ods. 1 neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN. Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne.

tags: #predĺženie #skúšobnej #doby #počas #PN