Predsudky pri zamestnávaní seniorov: Štatistiky a možnosti pre ľudí s fyzickým postihnutím

Úvod

Článok sa zameriava na problematiku zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím na Slovensku. Analyzuje aktuálnu situáciu, poukazuje na prekážky, s ktorými sa títo ľudia stretávajú, a navrhuje možnosti na zlepšenie ich zamestnanosti. Vychádza z teoretických poznatkov, štatistických údajov a výsledkov kvalitatívneho výskumu realizovaného formou interview s ľuďmi s fyzickým postihnutím.

Abstrakt

Článok poukazuje na možnosti zamestnania ľudí s fyzickým postihnutím z ich pohľadu. V teoretickej časti sú vymedzené pojmy, čo je fyzické postihnutie a s ním spojené zamestnávanie. Spomenuté sú projekty, ktoré sa realizovali v Slovenskej republike na pomoc pri zamestnaní ľudí s fyzickým postihnutím. Vo výskumnej časti sú výsledky z kvalitatívneho výskumu, pri ktorom bola použitá metóda interview zameraná na ľudí s fyzickým postihnutím. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím.

Kľúčové slová: Ľudia s fyzickým postihnutím, možnosti zamestnania pre ľudí s fyzickým postihnutím.

Právny rámec a realita zamestnávania ľudí s postihnutím

Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne ukotvené v slovenskej legislatíve, napríklad v zákone o sociálnych službách a v zákone o zamestnanosti. Tieto zákony ukladajú zamestnávateľom povinnosti zamestnávať určitý podiel ľudí so zdravotným postihnutím a v prípade nesplnenia tejto povinnosti im hrozia finančné sankcie. Zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť a nezamestná človeka so zdravotným postihnutím, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce určitú peňažnú sumu za každého chýbajúceho zamestnanca. Napriek tomu sa prax a teória v tejto oblasti často rozchádzajú.

Nízka miera zamestnanosti a riziko chudoby

Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Podľa Inštitútu zamestnanosti je Slovenská republika na 7. mieste medzi krajinami s najvyšším podielom ľudí žijúcich v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018. Až 16,3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. Pre porovnanie, v Českej republike bolo nezamestnaných len 12,2 % v tejto skupine. Podľa podielu ekonomiky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji (14,9 %), nasledovaný Žilinským krajom (14,0 %).

Prečítajte si tiež: Inkluzívne vzdelávanie očami sociálneho pedagóga

Ciele a metódy výskumu

Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. Skúmali sme výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania. Zvolili sme si kvalitatívny výskum, aby sme priamo oslovili participantov s fyzickým postihnutím. Realizácia výskumu článku začala v júni 2016. Časové rozpätie každého rozhovoru trvalo dve hodiny. Od začiatku roka 2017 sme sa pustili do analyzovania interview. Po analyzovaní našich rozhovorov sme začali spracovávať potrebné odpovede do našich výsledkov a diskusie.

Výsledky výskumu: Osobná skúsenosť a prekážky

Výsledky výskumu odhalili, že možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím na Slovensku sú minimálne. Všetkých siedmich oslovených participantov rodinný príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného.

• Negatívne skúsenosti s hľadaním práce: Participantka č. 2 uviedla pri prvej otázke podobnú verziu ako participant č. 1, sa v roku 2016 zúčastnil ako dobrovoľník na zbierke ,,Belasý Motýľ“, že situácia so zamestnávaním je veľmi ťažká. Zamestnávatelia viac hľadajú zamestnanca bez postihnutia. Participantka č. 2 tvrdí, že jej doterajšie pohovory prebiehali väčšinou telefonickým spôsobom. ,,Počas rozhovoru keď, som spomenula, že mám ZŤP, nevadilo im to. Mali sa ozvať, a potom žiadny zamestnávateľ nedal odozvu.
• Pozitívne skúsenosti a pracovný rast: Participant č. 3 ,,Doteraz kde som bol zamestnaný vždy som mal vytvorené pracovné prostriedky na pracovný rast.“
• Dôležitosť osobnej iniciatívy: Štvrtý participant a piata participantka skôr tvrdia, že snaha by mala prísť aj zo strany ľudí s FP. Participant tvrdí ,,Všetko záleží od postihnutia a od snahy toho človeka. Ľudia s FP vynikajú v oblasti umenia, administratívy, v zdravotníctve alebo napríklad v oblasti IT. Všetko však záleží len a len na nich.
• Diskriminácia priamo pri pohovoroch: Participantka č. 5, ktorá dokonca má vysokú školu v oblasti ekonómie uvádza, že ,,predovšetkým som sa s odmietnutím stretla skôr ako som na samotný pohovor šla z dôvodu zdravotného postihnutia.“ Preto zmenila taktiku a prestala uvádzať do svojho životopisu údaj o jej zdravotnom postihnutí. Uviedla ho až na pracovnom pohovore.
• Ochota zamestnávateľov prispôsobiť pracovné podmienky: Participantka, ktorá je absolventkou vysokej školy odpovedala, že nepotrebovala nejaké veľké pracovné zmeny čo sa týka prispôsobenia. Vždy hľadala zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia, sú ochotní vytvoriť podmienky, na pracovný výkon.
• Skepticizmus voči štátnej správe: Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe oslovení partipanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.

Návrhy na zlepšenie zamestnanosti

Participanti s vysokoškolským vzdelaním ponúkli konkrétne návrhy na zlepšenie situácie:

• Administratívne pozície: 2. z participantiek tvrdia, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli viac zapájať do administratívnych činností v ekonomických, alebo aj sociálnych oblastiach, ktorú väčšina z nich nemá problém realizovať.
• Odstránenie neinformovanosti a strachu zamestnávateľov: Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.
• Viac ponúk pomocných prác na pár hodín: Jeden z návrhov pre zlepšenie viditeľnosti, toho že ľudia s hendikepom chcú pracovať by ukázalo viacej ponúk pomocných prác na pár hodín.

Príklady dobrej praxe

Jeden zo skvelých nápadov bol projekt penziónu s reštauráciou BIVIO (Viac na www.bivio.sk). V tomto penzióne za pomoci asistentov varia, upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím. Ďalší zaujímavý projekt je pojazdná kaviareň KOLEČKO. Na fakulte STU predávali vo vlastne zostavenom stánku ľudia na vozíku kávu. Takýmito a podobnými projektmi by sa mohlo ďalším zamestnávateľom priblížiť s akou radosťou ich teší to, že môžu pracovať aspoň z časti tak, ako zdravý človek. Taktiež je dobré pre zamestnávateľa vidieť počas Profesia Day v tých bezbarierových stánkoch.

Nedostatočná aktivita štátnej správy a samosprávy

Participanti hovorili aj o malom záujme so strany štátnej správy a územnej samosprávy. Tie by sa mohli viacej zapájať v oblasti pomocnej administratívy (ako napr.

Prečítajte si tiež: Seniori a pracovný trh

Legislatíva vs. realita

Z odpovedí oslovených participantov nám vyšlo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti. Na druhej strane sme zistili, že pri reálnom záujme o danú pracovnú pozíciu u bežného zamestnávateľa strany človeka s hendikepom sa tento jedinec stretáva s nedôverou zo strany daného zamestnávateľa.

Záver

Cieľom článku bolo poukázať na to, že ľudia s fyzickým postihnutím chcú a majú reálny záujem o plnohodnotné zamestnanie. Výskumnú časť článku sme realizovali prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, kde sme si ako metódu výskumu zvolili interview. Naši siedmi oslovení participanti boli veľmi prekvapení, a s radosťou odpovedali na naše otázky. Sami nám potvrdili, že o tejto problematike je veľmi užitočné a potrebné hovoriť, no hlavne je dôležité pozerať sa na celé spektrum problémov so zamestnávaním ľudí s hendikepom aj z ich uhlu pohľadu. Interview pozostávalo z trinástich otvorených otázok. Naše otázky sa zameriavali okrem iného aj na rodinné zázemie a sociálne vzťahy, keďže aj tento faktor má súvis s tým, aké šance majú ľudia s hendikepom v rámci zamestnania sa vo všeobecnosti.

Autorka: Mgr. Autorka je absolventkou misijnej a charitatívnej práce na VŠZSP sv. Alžbety v Bratislave. Pracuje v neziskovej organizácií Prima n.o. Sama trpí zdravotným postihnutím, preto aj jej práce sú zamerané na problematiku zdravotne znevýhodnených občanov. Ako dobrovoľníčka sa venovala počas celého štúdia na vysokej škole ľuďom s mentálnym postihnutím.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie ZŤP na Slovensku: Čo treba vedieť

tags: #predsudky #pri #zamestnavani #seniorov #statistiky