
Článok sa zaoberá analýzou problémov spojených so zamestnávaním seniorov, s prihliadnutím na starnutie populácie a jeho sociálno-ekonomické dôsledky. Cieľom je zmapovať prekážky, s ktorými sa stretávajú seniori na trhu práce a navrhnúť možné riešenia. Dôraz sa kladie na ageizmus, diskrimináciu a potrebu aktívnych opatrení na podporu zamestnanosti starších osôb.
Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Jeho cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku na základe analýzy tejto problematiky. Publikácia si kladie za cieľ objasniť problematiku kvality života starších ľudí ako celospoločenského problému s jeho ukotvením na poli spoločenských vied, prevažne psychologických a sociálnych vied. Osobitne pristupujeme ku kvalite života starších ľudí z hľadiska historického, sociálneho, filozofického, interpersonálneho a subjektívneho, ďalej fenomenologického, konceptuálneho a multidisciplinárneho.
Na rozdiel od narodenia človeka je starší vek ľudí vnímaný v pochmúrnejších sociálnych súvislostiach a to ako z pohľadu verejnej mienky i subjektívneho pohľadu osôb v staršom veku. V uvedenom kontexte je publikácia M. Hrozenskej, v ktorej sa zaoberá výskumom kvality života starších ľudí, jednoznačným a významným prínosom.
Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.
V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.
Prečítajte si tiež: Komplexná štúdia o senioroch
Typické pre budúci demografický vývoj na Slovensku bude pokles počtu obyvateľov. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu by mal do roku 2050 klesnúť počet obyvateľov SR pod hranicu 5 miliónov osôb. Prirodzený prírastok by mal rásť zhruba do roku 2010 (1). Pokles prirodzeného prírastku sa zrýchli hlavne v období 2025 až 2040. Ku koncu roku 2050 sa pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva výrazne spomalí (Vaňo (Ed.), Jurčová, Mészáros a kol., 2002, s. 12-13). Starnutie obyvateľstva bude popri úbytku obyvateľstva druhou významnou črtou budúceho vývoja obyvateľstva na Slovensku. Spoločenská aktuálnosť témy však úzko súvisí aj s celosvetovými demografickými trendmi. Nastolená problematika vytvára priestor pre viaceré sociálno-politické i sociologické prístupy. Toto dielo je vyjadrením snahy obohatiť túto problematiku o široko koncipovaný prístup ku kvalite života seniorov (2), ako aj k štúdiu starnutia a staroby ako špecifického životného obdobia. Autorka se v literárně přehledové části opírá o výbornou znalost slovenské, české i světové odborné literatury a předkládá čtenáři současné pojetí kvality života v sociálních vědách. Vyhýbá se tradovaným trivialitám o kvalitě života - zabývá se tématem do hloubky a pohlíží na něj z různých perspektiv. Připomíná filosofické kořeny pojmu, které jsou stále přítomny v hédonistickém a eudaimonickém přístupu k chápání subjektivní pohody, která bývá považována za jeden z indikátorů kvality života. Autorka v této souvislosti uvažuje o tom, že by se studium kvality života, které se v posledních desetiletích vyvinulo v samostatnou mezioborovou disciplínu, mohlo stát zdrojem pro teorii sociální práce. Tuto myšlenku považuji za inspirující a užitečnou pro další vývoj teorie a výzkumu v sociální práci - kvalita života má k sociální práci úzký vztah; ve své praktické aplikaci bývá považována za cíl intervencí a způsob hodnocení jejich efektivity, na teoretické rovině nastoluje otázky týkající se individuální a společenské prosperity a odpovědnosti za tuto prosperitu.
Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním (OECD, 2017).
Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť.
Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej (Nelson, 2017). Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.
Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.
Prečítajte si tiež: Článok o náhradnej rodinnej starostlivosti
V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie.
Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok.
Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Z toho dôvodu sa otázky ohľadom dôchodkového zabezpečenia týkajú rovnako všetkých občanov. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov. Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšia buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať (Višváder; Rodinová, 2018).
Úlohou služieb zamestnanosti je podporiť a pomôcť účastníkom na trhu práce. Môžeme si ich predstaviť ako systém nástrojov podpory a inštitúcií, ktoré pomáhajú účastníkom trhu práce napríklad pri hľadaní, zmene zamestnania, pri obsadzovaní voľných pracovných miest, ako aj pri uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce. Služby zamestnanosti vznikli na základe podpory Medzinárodnej organizácie práce (Ženeva, 1919). Už v roku 1970 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Paríž) uviedla, že najvhodnejším nástrojom na vhodné fungovanie trhu práce sú verejné služby zamestnanosti. Podľa dohovoru MOP z roku 1948 inštitúciu venujúcu sa službám zamestnanosti by mal mať každý štát. Ich prioritnou náplňou je udržať plnú zamestnanosť a plné využite výrobných zdrojov s pomocou všetkých súkromných aj verejných aktérov na trhu práce. V Slovenskej republike služby zamestnanosti upravuje osobitný pracovnoprávny predpis, ktorým je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Každý občan, ktorý chce, môže pracovať a hľadá si zamestnanie má právo na prístup k zamestnaniu. Takýto občan má zároveň právo na služby podľa zákona o službách zamestnanosti. Tieto služby sú upriamené na pomoc a podporu uľahčenia vstupu a udržania občana na trhu práce, ktoré ponímajú aj znevýhodneného uchádzača o zamestnanie minimálne počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Práva sa občanovi zaručujú bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a zákazom diskriminácie aj z výslovne uvedeného dôvodu veku. Služby zamestnanosti sa presadzujú s dôrazom na princíp rovnosti príležitostí.
Prečítajte si tiež: Príspevok VZP na hygienu
Politika zamestnanosti a sociálna politika sa v súčasnosti v rámci Európskej únie presadzujú v rámci stratégie Európa 2020. Stratégia by mala zaistiť hospodársky rast s nutnosťou prihliadnutia na budovanie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného hospodárstva. Tieto priority majú pomôcť členským štátom Európskej únie aj samotnej Európskej únii docieliť vyššiu mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Slovenská republika v rámci implementácie stratégie Európa 2020 sa snaží zvýšiť účasť znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, vrátane starších osôb na trhu práce a to tak, aby sa do roku 2020 dosiahla 72% zamestnanosť osôb vo veku od 20 do 64 rokov. Avšak podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie: Správa o krajine - Slovensko 2015 (SWD(2015) 44 final/2) služby zamestnanosti majú u nás nedostatočné kapacity na poskytovanie individuálnych služieb. Osobitne pre tú skupinu osôb, ktorá je od trhu práce vzdialená najviac. Na Slovensku k 31.12.2014 bolo z celkového počtu 373.754 uchádzačov o zamestnanie 24,7% uchádzačov o zamestnanie vo veku nad 50 rokov. Oproti roku 2013 ide o medziročný nárast o 1.061 osôb (percentuálny podiel vzrástol o 0,3 percentuálneho bodu). V Slovenskej republike predstavuje značne heterogénnu kategóriu riziková skupina občanov, kde subsumujeme aj staršie osoby.
Odkaz na túto skupinu na trhu práce nachádzame v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon v § 8 vypočítava znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, medzi ktorými je zaradený aj občan starší ako 50 rokov veku. Znevýhodneného uchádzača o zamestnanie charakterizuje jeho vek, dĺžka nezamestnanosti, nedostatok praxe, zdravotný stav, rodinné dôvody, strata schopností pre doterajšie zamestnanie atď. Pod vplyvom týchto charakteristík sa osoba ťažšie uplatňuje na trhu práce a stáva sa menej atraktívnou pre zamestnávateľa, preto je potrebné tejto rizikovej skupine osôb venovať zvýšenú starostlivosť. Definícia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie však nevylučuje to, že pri jednej osobe dochádza ku kumulácii viacerých znevýhodnení.
Riziková skupina akou sú znevýhodnení uchádzači o zamestnanie vo veku 50 rokov a viac síce zaznamenala v posledných rokoch zvýšenú ekonomickú aktivitu, ale toto zvýšenie môžeme pripísať najmä predĺženiu dôchodkového veku. Bez vplyvu rozsiahlej reformy dôchodkového systému v roku 2003 a zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 62 rokov by k vzrastu ekonomickej aktivity tejto skupiny obyvateľstva s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo. Súbor opatrení pre spoluvytváranie podmienok na dynamickú rovnováhu na trhu práce, takto by sme mohli vymedziť politiku zamestnanosti. Slúžiť má na efektívne využitie pracovných síl pre trh práce a usilovať sa o harmóniu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Prostredníctvom nástrojov politiky trhu práce v zmysle zákona č. /2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa uskutočňuje podpora a pomoc pri začleňovaní osôb, vrátane znevýhodnených skupín osôb na pracovné miesta na trh práce, nevynímajúc starších ľudí.
Politiky trhu práce môžeme definovať ako súbor činností, foriem, nástrojov a opatrení, ktoré sa majú uplatňovať v službách zamestnanosti. Tvorbu politiky trhu práce garantuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Jeho úlohou v rámci politiky trhu práce je určovať jej ciele a priority s celoštátnou pôsobnosťou v súlade so zámermi hospodárskej a sociálnej politiky. V rámci tejto právomoci MPSVR SR prijalo aj východiskový materiál za oblasť práv starších osôb k Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.
Aktívnu politiku trhu práce tvorí súhrn programov zameraných na zlepšenie prístupu nezamestnaných k trhu práce a pracovným miestam a na efektívne fungovanie trhu práce. Cieľom je uľahčiť a urýchliť prechod do práce osobám, ktoré sú ohrozené nezamestnanosťou a tým, ktorí sú už nezamestnaní pred dlhodobou nezamestnanosťou. Aktívnu politiku tvorí súbor špecifických programov, ktoré majú udržiavať schopnosť ľudí pracovať a nájsť si svoje miesto na trhu práce. Zákon o službách zamestnanosti vymedzuje základné služby aktívnej politiky trhu práce ako sprostredkovanie vhodného zamestnania, odborné poradenské služby, vzdelávanie a príprava pre trh práce, podpora vytvárania pracovných miest. Na Slovensku sa politiky trhu práce nevyhodnocujú z hľadiska ekonomických nákladov alebo spoločenských prínosov. Správa o krajine, Slovensko 2015 však priniesla informáciu, že „celkové výdavky na aktívne politiky trhu práce zostávajú relatívne nízke a to najmä v oblasti poskytovania kvalitnej odbornej prípravy. Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že s využívaním aktívnych politík trhu práce je spojené pomerne veľké administratívne zaťaženie a poukazujú na nedostatočnú podporu zo strany verejných služieb zamestnanosti pred poskytnutím aktívnych politík trhu práce, počas ich poskytovania a po ňom. Zamestnávatelia na Slovensku hlásia nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, no účasť dospelých na aktivitách celoživotného vzdelávania je jednou z najnižších v EÚ a od roku 2011 sa dokonca znížila“.
Na dosiahnutie cieľa služby zamestnanosti používajú niekoľko nástrojov. V sumáre služby zamestnanosti zabezpečujú asistenciu nezamestnaným a ľuďom, ktorí hľadajú prácu pre vstup / návrat na trh práce, organizovanie trhu práce (tak, aby voľné pracovné miesto bolo obsadené najvhodnejším uchádzačom a vzdelávanie zodpovedalo aktuálnym potrebám trhu práce), formuláciu a uplatňovanie nástrojov na vytváranie nových pracovných miest. Aktívne opatrenia na trhu práce by mali napĺňať cieľ, ktorým je zvyšovanie miery zamestnanosti starších ľudí. Ako sme už spomenuli pracovná sila na Slovensku bude menej početná v porovnaní so súčasnosťou. Je nevyhnutné, aby sa na to myslelo už v predstihu a prispôsobil sa tomu aj trh práce a jeho fungovanie. „Vo vyspelých krajinách k najčastejšie používaným nástrojom služieb zamestnanosti pre starších zamestnancov patrí dotovanie miezd a pracovných miest, kariérne poradenstvo, celoživotné vzdelávanie a programy reintegrácie nezamestnaných (tzv. generačné pakty). Je vhodné implementovať tieto programy aj v SR“.
Môžeme len konštatovať, že zákon o službách zamestnanosti poskytuje aktívne opatrenia pre zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie akými sú osoby staršie ako 50 rokov. Nástroje aktívnych opatrení na trhu práce sú zamerané aj na pomoc rozvoju podnikania a podporujú vytváranie nových pracovných miest, udržiavanie pracovných miest. Aktívne opatrenia na trhu práce pri zamestnávaní sú orientované v rámci pozitívnej diskriminácie, aj na osobitné skupiny občanov, t. j. znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie ako aj na potenciálnych zamestnávateľov.
tags: #problémy #pri #zamestnávaní #seniorov #štúdia