Práceneschopnosť a povinnosti zamestnávateľa na Slovensku

Práceneschopnosť zamestnanca predstavuje situáciu, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia so sebou prináša určité povinnosti pre zamestnávateľa, ktoré sú upravené v slovenskej legislatíve, konkrétne v Zákonníku práce a zákone o sociálnom poistení.

Pracovný úraz a zodpovednosť zamestnávateľa

V pracovnom prostredí môžu nastať rôzne situácie, vrátane nešťastných udalostí ako sú pracovné úrazy. Pracovný úraz je definovaný ako poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, a to nezávisle od vôle zamestnanca, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnávateľa platí aj v prípade, ak dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu nemôže pracovať a je v liečbe, zdravotná poisťovňa môže žiadať od zamestnávateľa odškodnenie za náklady spojené s liečbou. Zamestnanec má taktiež nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne, ak pri práci používal všetky ochranné pomôcky a dodržiaval bezpečnostné zásady.

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti úplne alebo čiastočne v prípadoch, ak preukáže, že:

• Jedinou príčinou škody bolo porušenie právnych predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca, s ktorými bol riadne oboznámený a ich dodržiavanie sa vyžadovalo a kontrolovalo.
• Škodu si zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
• Zamestnanec porušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a toto porušenie bolo jednou z príčin škody.
• Jednou z príčin škody bol vplyv alkoholu, omamných alebo psychotropných látok u zamestnanca.
• Zamestnanec si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa a ľahkomyseľne si mohol privodiť ujmu na zdraví.

Klasifikácia pracovných úrazov

Pracovné úrazy sa klasifikujú na:

Prečítajte si tiež: Kaucia v angličtine: Podrobný sprievodca

• Evidované pracovné úrazy: Pracovná neschopnosť zamestnanca trvá maximálne 3 kalendárne dni.
• Závažný pracovný úraz: S ťažkou ujmou na zdraví alebo s následkom smrti.
• Ostatné registrované pracovné úrazy: Práceneschopnosť zamestnanca trvá viac ako 3 kalendárne dni, bez smrteľných úrazov a úrazov s ťažkou ujmou na zdraví.
• Iný úraz: Úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, ale utrpel ho zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením pracovných úloh.

Inšpektorát práce môže uložiť zamestnávateľovi pokutu pri porušení povinností, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (minimálne 20 000 eur) alebo smrťou zamestnanca (minimálne 33 000 eur).

Postup pri pracovnom úraze

Pri vzniku pracovného úrazu je potrebné:

1. Poskytnúť zranenému prvú pomoc a privolať lekársku pomoc.
2. Informovať o úraze nadriadeného a bezpečnostného technika.
3. Zaevidovať pracovný úraz a spísať potrebnú dokumentáciu.
4. Zaslať dokumenty inšpektorátu práce, Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Rodina zraneného zamestnanca ani samotný zamestnanec nemusia nič nahlasovať Sociálnej poisťovni, avšak majú právo na odškodné v rámci úrazového poistenia.

Živnostníci nie sú v klasickom pracovnom pomere, preto sa u nich nehovorí o pracovných úrazoch.

Povinnosti zamestnávateľa pri práceneschopnosti zamestnanca

V prípade práceneschopnosti zamestnanca, či už z dôvodu choroby alebo úrazu, má zamestnávateľ nasledovné povinnosti:

Prečítajte si tiež: Úradný preklad a overenie splnomocnenia

1. Oznámenie závažného pracovného úrazu: Po oznámení závažného pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska nesmie byť zmenený do príchodu vyšetrujúcich orgánov, s výnimkou vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo zabránenie hospodárskej škode. Ak sa stav pracoviska mení, zamestnávateľ musí vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska.
2. Registrácia pracovného úrazu: Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorý spôsobil práceneschopnosť zamestnanca trvajúcu viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca. V rámci registrácie musí zamestnávateľ zistiť príčiny a okolnosti vzniku úrazu, spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze a prijať opatrenia na zabránenie opakovaniu podobného úrazu.
3. Oznámenie registrovaného pracovného úrazu: Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov, príslušnému útvaru Policajného zboru (ak existuje podozrenie na spáchanie trestného činu), príslušnému inšpektorátu práce (pri závažnom pracovnom úraze) a zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca (ak úraz vznikol na pracovisku iného zamestnávateľa).
4. Zaslanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze: Zamestnávateľ je povinný zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze príslušnému inšpektorátu práce, zamestnancovi, ktorý utrpel úraz, alebo pozostalým (ak zamestnanec zomrel) a správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu.
5. Vedenie evidencie: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, iných úrazov, nebezpečných udalostí a chorôb z povolania.
6. Poskytnutie informácií: Zamestnávateľ je povinný informovať mobilných pracovníkov o príslušných národných požiadavkách, interných pravidlách podnikov a dohodách medzi sociálnymi partnermi, najmä kolektívnych zmluvách a akýchkoľvek podnikových dohodách.

Nárok na nemocenské dávky

Zamestnanec má počas práceneschopnosti nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Podmienkou je, že bol pre úraz alebo chorobu uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanec musí byť v posledných dvoch rokoch najmenej 270 dní nemocensky poistený. Nárok na dávku sa končí po 52 týždňoch.

Zamestnanec dostáva prvých desať dní náhradu príjmu od zamestnávateľa a od jedenásteho dňa dočasnej práceneschopnosti má nárok na dávku nemocenského poistenia. Podnikateľ má nárok na dávku už od prvého dňa svojej práceneschopnosti. Zamestnávateľ uhradí zamestnancovi za prvé tri dni choroby 25 percent denného vymeriavacieho základu, za ostatných sedem dní je náhrada príjmu 55 percent. Sociálna poisťovňa začne zamestnancovi vyplácať dávku až od jedenásteho dňa maródky, a to vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pre ostatných poistencov, napríklad podnikateľov, je dávka počas prvých troch dní dočasnej peenky vo výške 25 percent denného vymeriavacieho základu.

Povinnosti zamestnanca počas práceneschopnosti

Zamestnanec má počas práceneschopnosti povinnosť dodržiavať liečebný režim a doručiť pobočke Sociálnej poisťovne pravidelne ku koncu každého kalendárneho mesiaca trvania dočasnej pracovnej neschopnosti Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení od 1.1.2023

Od 1.1.2023 došlo v zákone o sociálnom poistení k viacerým zmenám. Medzi najdôležitejšie patrí zmena v posudzovaní vylúčených dôb, ktorá sa týka matiek a otcov. Vylúčenou dobou už nie je obdobie, za ktoré sa poberá dávka materské, ale vzťahuje sa na obdobie tehotenstva a materstva.

Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské (ak tento nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia).

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

tags: #prekladá #sa #práceneschopnosť #zamestnávateľovi #povinnosti