Premlčanie Bezdôvodného Obohatenia v Rozhodnutiach Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Úvod

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý upravuje situácie, keď sa jedna osoba obohatí na úkor druhej bez právneho dôvodu. V takýchto prípadoch vzniká povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Dôležitou otázkou v súvislosti s bezdôvodným obohatením je jeho premlčanie, ktoré určuje časové obdobie, počas ktorého je možné právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. Tento článok sa zameriava na premlčanie bezdôvodného obohatenia v kontexte rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR).

Právny Rámec Bezdôvodného Obohatenia

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

Premlčacie Doby pri Bezdôvodnom Obohatení

V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Subjektívna Premlčacia Doba

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Toto ustanovenie sa analogicky aplikuje aj na bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

Kedy sa poškodený dozvie o škode?

Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 OZ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca istota.

Objektívna Premlčacia Doba

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Aj v tomto prípade sa toto ustanovenie analogicky aplikuje na bezdôvodné obohatenie.

Rozhodnutia Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou premlčania bezdôvodného obohatenia. V svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca skutočná, a nie predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.

V jednom zo svojich rozhodnutí NS SR uviedol, že "treba zisťovať možnosť, kedy sa (oprávnený) mohol dozvedieť o (rozhodujúcich) skutkových okolnostiach". Citovaný názor nie je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, ktorá jednoznačne konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

V inom rozhodnutí NS SR konštatoval, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z prokázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nikoli z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode).

Spotrebiteľské Úvery a Bezdôvodné Obohatenie

V kontexte spotrebiteľských úverov sa NS SR zaoberal otázkou premlčania bezdôvodného obohatenia v prípadoch, keď úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmluve. V týchto prípadoch NS SR zdôraznil, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata).

NS SR tiež zdôraznil, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. iných platieb) prevyšuje istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je sama osebe postačujúca na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Bezdôvodné Obohatenie v Obchodnoprávnych Vzťahoch

V obchodnoprávnych vzťahoch existuje diskusia o tom, či sa premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzuje podľa Obchodného zákonníka (ObZ) alebo Občianskeho zákonníka (OZ). Súdna prax, najmä Najvyššieho súdu Českej republiky, sa prikláňa k aplikácii ObZ.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

V zmysle § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Obchodný zákonník však inštitút bezdôvodného obohatenia výslovne neupravuje. Súčasný prevládajúci právny názor je, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa posudzuje výlučne podľa ObZ, a to podľa všeobecných ustanovení jeho tretej časti, upravujúcich premlčanie.

tags: #premlčanie #bezdôvodného #obohatenia #rozhodnutia #NS #SR