
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý upravuje situácie, keď sa jedna osoba obohatí na úkor druhej bez právneho dôvodu. V takýchto prípadoch vzniká povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Dôležitou otázkou v súvislosti s bezdôvodným obohatením je jeho premlčanie, ktoré určuje časové obdobie, počas ktorého je možné právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. Tento článok sa zameriava na premlčanie bezdôvodného obohatenia v kontexte rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Toto ustanovenie sa analogicky aplikuje aj na bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.
Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 OZ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca istota.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Aj v tomto prípade sa toto ustanovenie analogicky aplikuje na bezdôvodné obohatenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou premlčania bezdôvodného obohatenia. V svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca skutočná, a nie predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.
V jednom zo svojich rozhodnutí NS SR uviedol, že "treba zisťovať možnosť, kedy sa (oprávnený) mohol dozvedieť o (rozhodujúcich) skutkových okolnostiach". Citovaný názor nie je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, ktorá jednoznačne konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
V inom rozhodnutí NS SR konštatoval, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z prokázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nikoli z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode).
V kontexte spotrebiteľských úverov sa NS SR zaoberal otázkou premlčania bezdôvodného obohatenia v prípadoch, keď úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmluve. V týchto prípadoch NS SR zdôraznil, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata).
NS SR tiež zdôraznil, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. iných platieb) prevyšuje istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je sama osebe postačujúca na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby.
V obchodnoprávnych vzťahoch existuje diskusia o tom, či sa premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzuje podľa Obchodného zákonníka (ObZ) alebo Občianskeho zákonníka (OZ). Súdna prax, najmä Najvyššieho súdu Českej republiky, sa prikláňa k aplikácii ObZ.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
V zmysle § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Obchodný zákonník však inštitút bezdôvodného obohatenia výslovne neupravuje. Súčasný prevládajúci právny názor je, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa posudzuje výlučne podľa ObZ, a to podľa všeobecných ustanovení jeho tretej časti, upravujúcich premlčanie.
tags: #premlčanie #bezdôvodného #obohatenia #rozhodnutia #NS #SR