Premlčanie daňových nedoplatkov: Podmienky a Dôsledky

Daňové nedoplatky predstavujú významnú oblasť v daňovom práve, s ktorou sa stretávajú tak podnikatelia, ako aj bežní občania. Pochopenie podmienok premlčania týchto nedoplatkov je kľúčové pre správne riadenie daňových povinností a predchádzanie nepríjemným prekvapeniam zo strany správcu dane. Tento článok sa zameriava na definíciu daňového nedoplatku, lehoty pre jeho premlčanie, ako aj na práva a povinnosti daňových subjektov v tejto súvislosti.

Definícia daňového nedoplatku

Daňový nedoplatok je v zmysle Zákona o správe daní, známeho aj ako daňový poriadok, definovaný ako dlžná suma dane po lehote jej splatnosti. Inými slovami, daňový nedoplatok vzniká v momente, keď daňový subjekt nezaplatí daň v zákonom stanovenej lehote.

Príklad: Spoločnosť Sro1 mala povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb do 31. marca 2017 a v tejto lehote aj zaplatiť daň. Ak spoločnosť daň do tohto termínu nezaplatila, daňový nedoplatok vznikol 1. apríla 2017.

Lehoty pre premlčanie daňového nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku nie je neobmedzené a podlieha premlčaniu. Základná premlčacia lehota je 6 rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Pokračovanie príkladu: V prípade spoločnosti Sro1, ktorej daňový nedoplatok vznikol 1. apríla 2017, by právo na jeho vymáhanie bolo premlčané po skončení roka 2023.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Prerušenie premlčacej lehoty

Dôležité je, že premlčacia lehota sa môže prerušiť. Ak správca dane doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku počas premlčacej lehoty, začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená.

Príklad: Ak správca dane doručí spoločnosti Sro1 v roku 2018 výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku sa premlčí až po 6 rokoch po skončení roka 2018.

Námietka premlčania

Uplynutie premlčacej doby neznamená automatický zánik práva správcu dane na vymáhanie daňového nedoplatku. Toto právo zaniká iba v prípade, ak daňový subjekt (dlžník) vznesie námietku premlčania. Námietku premlčania môže daňový subjekt uplatniť, ale nemusí. O námietke premlčania rozhoduje správca dane, pričom je dôležité postupovať dôsledne, pretože správca dane prihliadne na premlčanie len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane o námietke premlčania nie je možné podať odvolanie. Podanie námietky má odkladný účinok, čo znamená, že počas doby, kým správca dane o námietke nerozhodne, neplynie lehota na zaplatenie daňového nedoplatku uvedená vo výzve.

Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok

Aj keď uplynie premlčacia doba a daňový subjekt nevznesie námietku premlčania, správca dane môže daňový nedoplatok naďalej vymáhať. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká až po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliada automaticky, zo zákona.

Zánik práva vyrubiť daň

Je dôležité odlišovať zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku od zániku práva na vyrubenie dane. Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Príklad: Spoločnosť Sro2 podala daňové priznanie za rok 2016 dňa 31.03.2017, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 1.000 EUR, ktorú aj zaplatila. V roku 2020 daňový úrad vykonal daňovú kontrolu, ktorá viedla k dodatočnému vyrubeniu dane z príjmov vo výške 500 EUR so splatnosťou 20.12.2020. Ak spoločnosť túto dodatočne vyrubenú daň nezaplatí, vznikne jej daňový nedoplatok 21.12.2020.

Praktické aspekty a súvislosti

Skartácia účtovníctva a daňovej evidencie

Podnikatelia sa často pýtajú, kedy je možné skartovať účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Podaním daňového priznania sa začína vymeriavacie konanie, ktorého cieľom je správne stanoviť daň. Ak správca dane nenájde v daňovom priznaní nezrovnalosti alebo mu nie sú známe iné okolnosti, ktoré by vyžadovali postup pre odstránenie pochybností, dochádza k tzv. konkludentnému vymeraniu dane. Následne môže správca dane začať daňovú kontrolu, aby zistil, či bola daň stanovená v správnej výške. Zásadnou prekážkou pre vykonanie daňovej kontroly je uplynutie lehoty na vyrubenie dane, ktorú upravuje §69 zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z.

Príklad: Daňovník podal daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 dňa 13.02.2020. Pri dani z príjmov je zdaňovacie obdobie jednoročné a daňové priznanie za rok 2019 bolo potrebné podať do 31.03.2020, prípadne do 30.06.2020, ak bolo požiadané o odklad, prípadne do 30.10.2020, kedy platili ustanovenia počas pandémie COVID-19. Päťročná lehota začala daňovému subjektu plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, t. j. od 31.12.2020.

Rozdiel medzi zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok a zánikom práva vyrubiť daň

Je potrebné dôsledne odlišovať zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a zánik práva vyrubiť daň. Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná, napr. v prípade vyrubenia dane, vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane (napr. daňový úrad) v rozhodnutí.

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Zaujímavým príkladom je aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady. Poplatková povinnosť typicky vzniká dňom, keď sa osoba stane užívateľom nehnuteľnosti (alebo má v obci trvalý/prechodný pobyt), a zaniká dňom, keď prestane nehnuteľnosť užívať alebo sa z obce odhlási. Samotný poplatok sa ukladá rozhodnutím obce (platobným výmerom) - obec vyrubí poplatok za príslušné obdobie a sumu podľa svojho všeobecne záväzného nariadenia.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Zákon 582/2004 Z. z. však explicitne nerieši premlčacie lehoty pri vymáhaní tohto poplatku. Preto sa uplatňujú všeobecné predpisy o premlčaní. Občiansky zákonník (OZ) v § 100 ods. 1 uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe stanovenej zákonom, a na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Štandardná premlčacia doba v občianskom práve je trojročná (§ 101 OZ) a plynie odo dňa, keď mohlo byť právo uplatnené po prvý raz.

Ak by sa teda na poplatok za komunálny odpad hľadelo ako na bežnú pohľadávku v občianskoprávnom vzťahu, platila by trojročná lehota od splatnosti poplatku. Avšak, keďže poplatok za komunálny odpad je verejnoprávnou povinnosťou obdobnou miestnej dani, v praxi sa uplatňuje režim premlčania podľa daňových predpisov.

Ministerstvo financií SR a Finančná správa vo svojich usmerneniach potvrdzujú, že na vymáhanie nedoplatkov miestnych daní a poplatkov (vrátane poplatku za komunálny odpad) sa vzťahuje úprava § 85 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku). Podľa tohto predpisu platí, že právo vymáhať nedoplatok sa premlčí po 6 rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol. Ak správca dane (obec) doručí dlžníkovi v tejto lehote výzvu na zaplatenie nedoplatku, začína plynúť nová 6-ročná lehota od konca roka, v ktorom bola výzva doručená. Daňový poriadok tiež stanovuje, že počas daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie.

Ministerstvo financií/Finančná správa zdôrazňuje, že na premlčanie v daňovej oblasti sa podobne ako v občianskom práve prihliada iba na námietku dlžníka. Podanie námietky má odkladný účinok a správca dane o nej rozhodne; proti rozhodnutiu o námietke nie je prípustné odvolanie. V prípade uznania námietky musí obec (správca dane) zastaviť vymáhanie premlčaného nedoplatku. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku ako také zaniká po 20 rokoch od konca roka, v ktorom nedoplatok vznikol.

ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) vo svojich metodických materiáloch pre obce taktiež upozorňuje na dodržiavanie lehôt pri vymáhaní miestnych poplatkov a odporúča obciam, aby nenechali uplynúť 6-ročnú lehotu nečinne - mali by včas zasielať výzvy neplatičom alebo pristúpiť k exekúcii, čím sa premlčacia doba preruší.

Konkrétny prípad: Daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 a dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. V tomto prípade, počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods.

tags: #premlčanie #daňových #nedoplatkov #podmienky