
Každý vodič sa môže občas ocitnúť v situácii, keď neúmyselne poruší pravidlá cestnej premávky. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, ako dlho trvá, kým sa dopravný priestupok premlčí, a aké sú podmienky pre zánik zodpovednosti za priestupok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o premlčacích lehotách a ďalších relevantných aspektoch dopravných priestupkov na Slovensku.
Keď vodič poruší pravidlá cestnej premávky, hrozí mu pokuta za dopravný priestupok. Niekedy sa stane, že spáchame dopravný priestupok a ani o tom nevieme. Keď sa k nám neskôr dostane pokuta za porušenie dopravného predpisu, nezostáva nám nič iné, ako ju zaplatiť. Zákon stanovuje, že niektoré pokuty je možné zaplatiť v polovičnej výške do 15 dní. Niektorí vodiči však nechcú zaplatiť pokutu, ale čakajú, kým jej platnosť vyprší. Odporúčame jazdiť opatrne a bezpečne, aby ste nemuseli riešiť pokuty a premlčacie lehoty dopravného priestupku.
Podľa zákona platiaceho na Slovensku je premlčacia lehota na dopravné priestupky dva roky. To znamená, že ak vodič spácha priestupok a počas dvoch rokov mu zaň nepríde pokuta, prípad už nemôže byť prejednávaný. Aj keď premlčacia lehota poskytuje určitú mieru ochrany, treba si uvedomiť, že priestupok nezanikne okamžite.
Zánik zodpovednosti za priestupok presne rieši Zákon č. 372/1990 Zb. (tzv. zánik zodpovednosti za priestupok upravuje § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
Od 1. júla 2012 platí tzv. objektívna zodpovednosť držiteľov motorových vozidiel. Toto znamená, že držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby nedošlo k spáchaniu skutkov uvedených v ustanovení § 6a zákona o cestnej premávke. Ak k takému spáchaniu priestupku dôjde, zodpovedá za neho držiteľ (vlastník) vozidla bez ohľadu na to, že v čase spáchania tohto skutku bolo vozidlo požičané inej osobe.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní dopravných priestupkov v Rakúsku
Môžete sa proti pokute brániť a začať vo veci správne konanie. Ak však neuspejete budete musieť ešte navyše uhradiť 30,- € poplatok za správne konanie.
V článku sme sa snažili poukázať na skutočnosť, že nie každé porušenie dopravných predpisov je za každých okolností priestupkom. Nepovažujeme potom postup príslušníkov Policajného zboru za celkom správny, ak bez ďalšieho skúmania relevantných okolností ukladajú pokuty, hoci na spodnej hranici zákonnej sadzby, iba za formálne porušenie zákona. Na základe uvedeného možno následne dospieť k záveru, že nie každé porušenie dopravných predpisov je v každom jednotlivom prípade priestupkom.
Je teda zrejmé, že o priestupok sa bude jednať iba v prípade, ak bude súčasne (popri formálnych znakoch) naplnený i znak materiálny. Nie je možné prijať jednoznačný záver o tom, že zavinené konanie, hoci napĺňa formálne znaky priestupku, automaticky napĺňa i materiálnu stránku správneho deliktu (priestupku). Zavinené konanie páchateľa je potrebné vždy skúmať s ohľadom na okolnosti prípadu (napr. hustota cestnej premávky, druh pozemnej komunikácie, viditeľnosť, stav počasia, technický stav vozidla). V tejto súvislosti hovoríme tiež o tzv. Nazeranie na priestupku čisto formálne teda nie je správne, a dovolíme si tvrdiť, že ani nie je zákonné. Každé konanie, ktoré napĺňa znaky priestupku, je potrebné skúmať aj z materiálneho hľadiska, pričom v tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (materiálny korektív).[8] Predmetné ustanovenie vypočítava hľadiská, na ktoré treba pri závažnosti činu prihliadať.
Ako príklad uvádzame porušenie ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda vodič by počas jazdy nemal rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie. Je rozdiel jazdiť motorovým vozidlom bez zapnutých svetlometov v noci alebo v letných dňoch napoludnie. Je zrejmé, že v oboch prípadoch vodič napĺňa formálnu stránku priestupku. Pokiaľ ide o materiálnu stránku, v prvom prípade je celkom zjavná (keďže vozidlo, ktoré nie je osvetlené v nočných hodinách predstavuje reálne riziko pre bezpečnosť premávky), avšak v druhom prípade by sme o jej prítomnosti mohli polemizovať.
V súvislosti s nepatrným prekročením rýchlosti dávame do pozornosti judikát NSS ČR[9], ktorý sa zaoberal prekročením rýchlosti o 2 km/h, teda vodič jazdil v obci rýchlosťou 52 km/h (po zohľadnení odchýlky ± 3 km/h). Správne orgány uznali vodiča za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola mu uložená pokuta vo výške 1.500,- Kč. Krajský súd v Ústí nad Labem tieto rozhodnutia zrušil, pričom prihliadol najmä k tomu, že išlo o bagateľné prekročenie rýchlosti, ktoré je v bežnej premávke ťažko rozpoznateľné. Taktiež poukázal na to, že k prekročeniu rýchlosti došlo na prehľadnom úseku pozemnej komunikácie.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
V niektorých situáciách môže byť vyšetrovanie dopravného priestupku zložitejšie. Ak sa prípad týka napríklad nehody, pri ktorej je potrebné podrobné dokazovanie, môže sa premlčacia lehota predĺžiť.
Ak vodič dostane pokutu za dopravný priestupok, odporúča sa ju zaplatiť čo najskôr. Zákon dokonca umožňuje zaplatiť pokutu v zníženej výške, ak ju uhradíte do 15 dní.
Jazda v daždi môže priniesť situácie, ktoré vodiči často podceňujú. Podľa Zákona o cestnej premávke je vodič povinný vyhnúť sa obťažovaniu ostatných účastníkov premávky, čo zahŕňa aj rozstrekovanie vody na chodcov. Nejde len o nepríjemnú situáciu, ale aj o porušenie predpisov. Aby ste predišli pokutám a možným nepríjemnostiam, je dobré prispôsobiť jazdu počasiu. Ak pred sebou vidíte kaluž, spomaľte alebo sa jej pokúste vyhnúť.
Ak nemáte platnú STK a EK, zákon neobsahuje výnimku pre situácie, keď platnosť STK/EK vyprší počas víkendu alebo sviatku, ani neumožňuje prevádzkovať vozidlo bez platnej kontroly z dôvodu, že nie je možné absolvovať kontrolu v daný deň. Z pohľadu výkladu zákona je rozhodujúce, že prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby vozidlo malo platnú STK a EK nepretržite, bez ohľadu na to, či je víkend alebo sviatok. Zákonodarca tým sleduje cieľ zabezpečiť bezpečnosť cestnej premávky a ochranu životného prostredia. Povinnosť zabezpečiť platnosť STK/EK je na prevádzkovateľovi, ktorý si musí platnosť kontrol naplánovať tak, aby nedošlo k ich prerušeniu, a to aj za cenu, že absolvuje kontrolu pred uplynutím platnosti.
Zákon č. 145/1995 Z. z. stanovuje, že od správnych poplatkov sú oslobodené aj úkony súvisiace s priestupkami, teda odvolanie sa neplatí. Ak však v priestupkovom konaní (napr. za parkovanie) neuspiete, úrad vám spravidla prirátá paušálne trovy konania - podľa vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. je to 27,50 € (vyššie len ak sa priberie znalec). Suma 30 € sa týka osobitne konania podľa zákona o diaľničnej známke po podaní odporu proti rozkazu, tam sa pri neúspechu hradia trovy 30 €.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Ak ste v Chorvátsku prekročili dobu parkovania, vznikol Vám záväzok podľa chorvátskeho práva. Chorvátska advokátska kancelária môže vymáhať túto pohľadávku aj voči osobe, ktorá je podľa evidencie držiteľom vozidla. Ak je vymáhaná suma neprimerane vysoká, najmä pokiaľ ide o náklady na zistenie údajov a administratívne poplatky, odporúčam namietať neprimeranosť týchto nákladov. Slovenské súdy majú možnosť skúmať, či pokuta alebo iné náklady nie sú v rozpore s dobrými mravmi alebo verejným poriadkom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na výzvu nie ste povinní reagovať, ak nejde o úradný dokument alebo súdne rozhodnutie. Ak však výzvu ignorujete, môže dôjsť k ďalšiemu vymáhaniu, prípadne k podaniu žaloby.
Ak Vám prišla výzva k úhrade pokuty za jazdu bez cestovného lístka a skutok sa stal pred 10 rokmi, platí v zmysle českého Občianskeho zákonníka premlčacia doba, ktorá už dávno uplynula, čo vyplýva z ust. Ak Vám bol doručený platobný rozkaz, na základe ktorého ste povinný uhradiť pokutu, tu je podstatné posúdiť, či veriteľ podal návrh v premlčacej dobe 3 roky od spáchania skutku na súd vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 625 Občanského zákonníku /ČR/. Ak návrh na súd bol podaný po uvedenej dobe, treba vzniesť odpor a uviesť, že vznášate námietku premlčania.
tags: #premlčanie #dopravného #priestupku #podmienky