Premlčanie exekučného záložného práva: Judikáty a ich význam v Slovenskej republike

Exekučné konanie je proces, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky od dlžníka. Jedným z nástrojov, ktoré má exekútor k dispozícii, je zriadenie exekučného záložného práva na majetok dlžníka. Toto záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. V praxi sa však môžu vyskytnúť situácie, kedy dôjde k premlčaniu exekučného záložného práva, čo má vplyv na jeho vykonateľnosť. Tento článok sa zameriava na analýzu judikátov v Slovenskej republike, ktoré sa týkajú premlčania exekučného záložného práva, a ich význam pre právnu prax.

Základné princípy exekučného konania a záložného práva

Vykonateľnosť exekučného titulu

Vykonateľnosť exekučného titulu je základným predpokladom exekúcie. Podľa judikatúry, ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, čo môže exekučný súd zistiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Povinnosti exekučného súdu

Exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto predpokladu sa nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Účel záložného práva

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Zároveň § 151md ods. 1 OZ ustanovuje zákonné podmienky pre jeho zánik a ods. 3 OZ ukladá povinnosť záložnému veriteľovi podať žiadosť na výmaz záložného práva.

Premlčanie a jeho vplyv na exekučné záložné právo

Základné princípy premlčania

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinnostiam.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Spočívanie premlčacej doby

Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by došlo až po jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania premlčacej doby (dočasné zastavenie jej plynutia) a prerušenia premlčacej doby (začatie plynutia novej premlčacej doby).

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, pre spočívanie premlčacej lehoty sa vyžaduje, aby si veriteľ uplatnil svoje právo na súde alebo u iného príslušného orgánu, čo znamená na orgáne, ktorý má právomoc konať a rozhodnúť. Ak podmienky pre aplikáciu § 112 Občianskeho zákonníka nie sú splnené, k spočívaniu uplatneného práva nedôjde.

Na aplikáciu ust. § 112 sa nevyhnutne vyžaduje akumulácia naplnenia dvoch predpokladov, a to v prvom rade, že veriteľ právo uplatnil v premlčanej dobe na príslušnom orgáne a v druhom rade v začatom konaní riadne pokračuje. Pod príslušným orgánom je treba rozumieť len orgán, ktorý je podľa verejnoprávnych predpisov príslušný na konanie a rozhodnutie o danej otázke. Za uplatnenie práva na príslušnom orgáne nemožno v žiadnom prípade považovať uplatnenie na nepríslušnom orgáne, okrem, ak zákon expressis verbis ustanovuje, že lehota pri podaní na nepríslušnom orgáne je zachovaná.

Rozhodovacie konanie a premlčanie

Pokiaľ ide o výkon záložného práva podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, tento vplyv na beh premlčacej doby nemá. Dražobník ako subjekt, tak ako je vymedzený v ustanovení § 6 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, nepredstavuje orgán, ktorý ma na mysli ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, pretože nemá zákonom zverenú žiadnu rozhodovaciu právomoc, a teda nemôže rozhodnúť o pohľadávke vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o úvere. Predstavuje iba subjekt, ktorý na zmluvnom základe realizuje výkon záložného práva patriaceho z.

Výkon práva namietať premlčanie

Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Špecifické situácie a judikáty

Absencia súhlasu prednostného záložného veriteľa

Okresný súd ako súd exekučný je v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie založenom na tvrdenom porušení § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku súdnym exekútorom povinný skúmať, či súhlas vyžadovaný oboma uvedenými zákonnými ustanoveniami bol záložným veriteľom daný. Nedostatok tohto súhlasu nemožno ospravedlniť argumentáciou, podľa ktorej zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie.

Zrušenie spoločnosti bez likvidácie

V prípade, ak povinná bola zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného

Za konanie in fraudem legis možno považovať aj také konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Ak sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného, v dôsledku toho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

Náhrada trov exekúcie pri nesprávne vyznačenej právoplatnosti rozsudku

V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.

Náhrada trov exekúcie v prípade straty účinnosti exekučného titulu

Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a prekážka res iudicata

Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.

Účinky vyhlásenia konkurzu na exekučné záložné právo

Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa.

Vylúčenie aplikácie § 109 OSP o prerušení konania v exekučnom konaní

Podľa § 254 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku (vrátane III. časti, v ktorej je § 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 Občianskeho súdneho poriadku, pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo.

Zákonné limity exekučného súdu vo vzťahu k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku

Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.

Neprijateľná rozhodcovská doložka, práva oprávneného pred exekučným súdom

Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť.

Účasť spotrebiteľských združení v exekučnom konaní

Priestor pre účinnejšiu ochranu povinného, ktorý bol v nachádzacom konaní spotrebiteľom, otvára § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa explicitne umožňujúci spotrebiteľovi dať sa v akomkoľvek konaní pre orgánmi verejnej moci (a teda aj v exekučnom konaní) zastúpiť spotrebiteľským združením.

Náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Zodpovednosť exekútora

Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia.

tags: #premlčanie #exekučného #záložného #práva #judikáty #Česká