Premlčanie nároku na náhradu škody pri dodaní vadného tovaru

V akvizičných zmluvách sa často vyskytujú rozsiahle články a odseky, v anglicky písaných zmluvách pod nadpisom Representations and Warranties. Tento inštitút, pochádzajúci z anglického práva, prenikol aj do nášho právneho prostredia. Cieľom tohto článku je objasniť, ako interpretovať reps and warranties v zmluve, ktorej rozhodné právo je slovenské.

I. Reps and Warranties

Reps and warranties sú zmluvné ustanovenia formulované ako vyhlásenia jednej zo zmluvných strán, ktoré popisujú široké spektrum údajne pravdivých skutočností. Nie sú formulované ako záväzky, ale ako vyhlásenia o stave sveta. Časť z nich sa týka samotných zmluvných strán, väčšina pokrýva údajné vlastnosti prevádzanej veci/podniku/práva.

Úprava následkov nepravdivých vyhlásení je rôzna. Niekedy sa autor zmluvy obmedzí na ustanovenie, že daná zmluvná strana "sa zaväzuje, že vyhlásenia sú pravdivé", implicitne predpokladajúc nárok na náhradu škody. Inokedy nepravdivosť dôležitých vyhlásení zakladá právo odstúpiť od zmluvy, zmluvné pokuty, sľuby odškodnenia alebo zložitejšie konštrukcie.

Vyvstáva množstvo otázok. Zakladá nepravdivé vyhlásenie priamo nárok na náhradu škody alebo zmluvnú pokutu? Je nesprávne vyhlásenie "porušením povinnosti"? Existuje právna povinnosť pravdovravnosti? A čo ak sa nepravdivé vyhlásenie týka skutočnosti, ktorá spochybňuje celú existenciu zmluvy?

V iných zmluvách je úprava následkov inšpirovaná zákonnou zodpovednosťou za vady, predpokladajúc, že vyhlasované skutočnosti sú vlastnosťami prevádzaného majetku. Čo s vyhláseniami týkajúcimi sa samotných zmluvných strán a ich konania? Možno povedať, že baktéria v kuchyni prevádzky je "vlastnosťou" akcií v tejto spoločnosti?

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Tento text sa venuje otázke reps and warranties v zmluvách, na základe ktorých sa prevádzajú určité majetkové hodnoty - primárne na zmluvy z oblasti akvizície podnikov, či už je akvizícia štruktúrovaná ako predaj vecí, resp. predaj podniku (asset deal) alebo ako predaj majetkovej účasti v spoločnosti, ktorá podnik vlastní - teda obchodného podielu alebo akcií (share deal).

II. Anglické základy

V anglickom práve misrepresentation zakladá deliktuálny nárok, ktorého dôsledkom môže byť náhrada škody a zrušenie zmluvy. Nepravdivá warranty zakladá len kontraktuálny nárok, ktorý neohrozuje existenciu zmluvy, ale kupujúci má nárok na peňažnú náhradu. Zmluvné následky nepravdivých warranties sú v zmluve popísané, ale peňažná náhrada je zväčša nižšia ako v prípade nepravdivej representation.

Význam vyhlásení, ktoré sa viažu k iným skutočnostiam, ako vlastnosti prevádzaného majetku, môže byť v deliktuálnych nárokoch a v tom, že predávajúci nemusel mať kapacitu na predaj akcií, ale mohol mať kapacitu na vyhlásenie, že kapacitu má. Časť zmluvy o predaji akcií síce bude neplatná, ale kupujúcemu ostane nárok na náhradu škody z nepravdivého vyhlásenia.

III. Ekonomická podstata

Ekonomická podstata reps and warranties je v alokácii rizika vyplývajúceho z toho, že niektorý aspekt transakcie neprebieha presne tak, ako si to strany predstavovali. Zmluvná alokácia rizík a kúpna cena by mali byť spojené nádoby. Ak kupujúci prevezme riziko, mal by zaplatiť nižšiu kúpnu cenu.

Okrem toho treba počítať s nákladmi na získanie a vyhodnotenie informácií. Strany budú chcieť maximalizovať celkovú hodnotu kontraktu, preto jednotlivé riziká efektívne alokujú na toho, kto má najlepšie informácie a najlacnejšie vie riziká pokryť.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Problém je, že v reálnom živote sa riziko nedá tak pekne kvantifikovať a vyjednávanie zmlúv prebieha inak. Manažéri dohodnú cenu a následne dajú právnikom vyjednať zmluvu. Pri rokovaní o rozsahu reps and warranties sa málokedy opätovne otvára otázka ceny.

Ekonomické teórie môžu pomôcť pochopiť pôvod určitej úpravy a de lege ferenda ju vylepšiť. De lege lata však musíme v prvom rade vyriešiť, ako reps and warranties vlastne právne interpretovať.

IV. Reps and warranties a slovenské právo

Ak sa niektoré z vyhlásení ukáže nepravdivé, ako právne konštruovať nároky, ktoré kupujúci má? Najvhodnejšie riešenie v kontexte slovenského práva je analogická aplikácia zákonných ustanovení o vadách veci (doplnená zmluvnou úpravou). Rozumný sudca by mal nárok v nejakej forme určite priznať a urobiť všetko pre to, aby aplikoval komerčnú dohodu strán o alokácii rizika.

a) Pravdivosť reps and warranties ako záväzok

Podľa niektorých názorov je pravdivosť jednotlivých prehlásení zmluvným záväzkom predávajúceho a následkom ich nepravdivosti je klasický nárok na náhradu škody podľa § 373 ObZ (prípadne § 420 OZ). Tento záver odvodzujú od všeobecnej povinnosti pravdovravnosti alebo od výslovného zmluvného ustanovenia.

Podľa § 494 OZ je obsahom záväzku "niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť". Vyhlásenie o stave sveta nevyplýva z neho povinnosť niečo dať, konať, zdržať sa alebo trpieť.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Otázkou je, kedy tento záväzok vznikol a kedy bol porušený. Záväzok nemohol vzniknúť podpisom zmluvy a zároveň byť tým istým momentom porušený. Nie je možné jedným právnym úkonom (podpisom zmluvy) založiť záväzok dať pravdivé vyhlásenia, zároveň tieto vyhlásenia dať a zároveň záväzok porušiť, lebo jedno z nich pravdivé nie je.

Väčší zmysel mi dáva postulovanie akejsi všeobecnej "povinnosti pravdovravnosti", ktorá by sa dala odvodiť z § 415 OZ. V takom prípade by zodpovednosť z reps and warranties pripomínala zodpovednosť za culpa in contrahendo. Ak máme inštitút zodpovednosti z vád, ktorý sa na danú situáciu hodí lepšie, je zbytočné používať krkolomné konštrukcie cez § 415.

Druhý problém s "obyčajným" nárokom na náhradu škody je vo výške škody. Ak by sme pripustili, že nepravdivosť reps and warranties je porušením záväzku a nastupuje § 420 OZ alebo § 373 ObZ, treba sa vysporiadať s výškou škody. Škoda by mala byť úbytok majetku. K akému úbytku však došlo, ak som kúpil niečo, čo má v skutočnosti nižšiu cenu, ako som si pôvodne myslel? Musela by sa táto škoda preukazovať cez nižšiu hodnotu kúpenej veci.

Formulovať nároky z nepravdivých vyhlásení ako nárok na náhradu škody je problematické a koncepčne to nesedí.

To neznamená, že nepravdivými reps and warranties nedochádza k porušeniu záväzku. Nejde však o záväzok dať pravdivé vyhlásenia, ale o záväzok dodať vec (podnik, akcie, obchodné podiely) s dohodnutými vlastnosťami. Podľa nášho právneho poriadku však sankciou za porušenie tohto typu záväzku (dodanie pokazeného tovaru) nie je bez ďalšieho náhrada škody podľa všeobecných ustanovení § 420 OZ alebo § 373 ObZ, ale nároky z vád tovaru. Náhrada škody sa aplikuje len subsidiárne na nároky, ktoré nemožno pokryť podľa ustanovení o vadách.

b) Zmluvná pokuta

Niektoré zmluvy nepravdivosť reps and warranties sankcionujú zmluvnou pokutou. Aj táto konštrukcia je problematická.

Zmluvná pokuta musí byť podľa § 544 OZ naviazaná na porušenie zmluvnej povinnosti. Pravdivosť vyhlásení ťažko možno považovať za zmluvnú povinnosť. Taká povinnosť totiž zo zmluvy často nevyplýva, ale keby aj vyplývala, vzniká táto povinnosť až momentom uzatvorenia zmluvy a tým istým momentom dochádza v prípade nepravdivosti aj k jej porušeniu.

Aplikácia všeobecnej povinnosti pravdovravnosti, ktorú by sme mohli odvodiť z § 415, v tomto prípade tak isto nebude fungovať, pretože nejde o zmluvnú povinnosť, ale zákonnú povinnosť (a § 544 OZ hovorí len o zmluvných povinnostiach).

Zmluvná pokuta by sa však koncepčne dala chápať ako následok nie porušenia povinnosti urobiť pravdivé vyhlásenia, ale ako následok porušenia zmluvnej povinnosti dodať vec s dohodnutými vlastnosťami. Takýmto spôsobom by podľa mňa dohodnutá sankcia za nesprávne reps and warranties fungovať mala.

c) Nároky z vád

Reps and warranties (presnejšie povedané tie, ktoré popisujú stav prevádzanej veci, nie vyhlásení typu "predávajúci nie je v úpadku") sa podľa môjho názoru v našom práve najviac podobajú na dohodnuté vlastnosti predávanej veci a preto by sme na ich výklad mali použiť úpravu zodpovednosti za vady tovaru.

Po prvé, tento záver vyplýva priamo zo zákona a to vo vzťahu k predaju podniku (asset deal) z § 486 ObZ a vo vzťahu k predaju akcií (share deal) zo subsidiárnej aplikácie ustanovení o kúpnej zmluve podľa § 30 ZCP. Jediná z akvizičných zmlúv, ktorá v žiadnej forme neobsahuje úpravu nárokov z vád (ani priamou úpravou ani odkazom), je zmluva o prevode obchodného podielu (§ 115 ObZ). Ekonomický efekt prevodu obchodného podielu je však v zásade identický ako prevod akcií alebo podniku. Neexistuje preto dôvod, prečo by medzeru v zákone spôsobenú veľmi stručnou úpravou tohto zmluvného typu v korporačnej časti Obchodného zákonníka nebolo možné doplniť analógiou so záväzkovou úpravou zmlúv, ktoré sa na ňu ekonomicky podobajú.

V. Vady a ich uplatňovanie v praxi

Pri vadnom plnení zo zmluvy o dielo má objednávateľ právo na zľavu z ceny diela, pričom výšku zľavy upravuje ustanovenie § 439 ods. 1 OBZ ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou diela bez vád a cenou diela s vadami v čase, kedy malo byť dielo objednávateľovi dodané. Ak náklady objednávateľa vynaložené na odstránenie vád diela treťou osobou prevyšujú zľavu z ceny diela, je možné nahradiť ich v súlade s § 440 ods. 1 OBZ prostredníctvom nároku na náhradu škody.

V prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady diela ani v dodatočnej primeranej lehote, má objednávateľ právo na zľavu z ceny diela podľa ustanovenia § 564 v spojení s ustanovením § 439 ods. 1 OBZ. Ak náklady objednávateľa vynaložené na odstránenie vád treťou osobou prevyšujú zľavu z ceny diela, predstavujú tieto náklady nárok objednávateľa na náhradu škody voči zhotoviteľovi podľa ustanovenia § 440 ods. 1 a ods. 2 OBZ.

Premlčanie a zánik práva

Je dôležité preveriť, či nedošlo k preklúzii alebo premlčaniu práva z vád alebo nároku na náhradu škody. Ak uplynula lehota na uplatnenie vady, existuje výnimočná možnosť pre prípad, že by skrytá vada bola zároveň aj vedomou vadou, na ktorú súd nebude prihliadať na účinky zániku práva.

Zodpovednosť projektanta

Projektant má zodpovednosť za riadne vykonanie diela (projektu) voči developerovi a tiež zo zákona voči svojmu klientovi. Projektant je povinne poistený zo zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil v súvislosti s vykonávaním svojej činnosti.

Odporúča sa, aby kupujúci bytu v zmluve o prevode bytov požadovali, aby developer previedol na vlastníka bytu aj práva, ktoré mu vznikli nielen voči zhotoviteľovi domu, ale aj voči projektantovi.

tags: #premlčanie #nároku #na #náhradu #škody #pri