Vyplatenie náhrady za vyvlastnenie: Podmienky a postup

Tento článok sa zameriava na problematiku vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, vrátane podmienok a postupov, ktoré sú s tým spojené. Vyvlastnenie je citlivý zásah do vlastníckeho práva, preto je dôležité, aby bolo vykonávané v súlade so zákonom a s primeranou kompenzáciou pre dotknuté osoby.

Úvod do vyvlastnenia

V bežnej hospodárskej praxi spôsobuje problémy otázka ochrany pozemkového vlastníctva, najmä pri zásahoch do vlastníckeho práva. Vyvlastnenie predstavuje priamy zásah štátu do vlastníckeho pozemkového práva v dôležitom verejnom záujme, ktorý sa uskutočňuje na základe zákona a rozhodnutia stavebného úradu. Vyvlastnenie je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. V tomto zmysle teda pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

Právny rámec vyvlastnenia

Vyvlastnenie pripúšťa aj priamo ústava, a to v čl. 20 ods. 4, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Okrem stavebného zákona existuje niekoľko ďalších zákonov, ktoré sú podkladom na to, aby sa na základe ich ustanovení pristúpilo k vyvlastneniu. Stavebný zákon má výpočet ustanovení, podľa ktorých možno vyvlastňovať. No o vyvlastňovaní hovoria aj ďalšie dôležité predpisy. Je to zákon č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a zákon z minulého roku o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (zákon č. 175/1999 Z. z.). Pre podnikateľov je zaujímavý zákon o príprave významných investícií (175/1999 Z. z.). Tento zákon totiž upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebné na prípravu stavieb, ktoré budú významnou investíciou. Zákon vychádza zo súčasnej potreby umožniť investície do stavieb nákladných rozmerov: aby tu bol náročný investor, ktorý výstavbou pripraví prácu pre množstvo občanov. Zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov sa tu týka iba tých pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby na výrobu (vrátane súvisiacich stavieb a zariadení). Uviedli sme, že vyvlastniť možno vždy len vo verejnom záujme, a to na základe konkrétneho zákona. Máme niekoľko účelových zákonov, ktoré určujú podmienky vyvlastnenia. Sem patrí uvedený zákon o urýchlení prípravy výstavby diaľnic, ale aj zákon o dráhach, o štátnej pamiatkovej starostlivosti, vodný zákon (zákon o vodách týkajúci sa výstavby alebo prevádzkovania vodohospodárskych diel), zákon o banskej činnosti, o ochrane a využití nerastného bohatstva, elektrizačný zákon, plynárenský zákon.

Podmienky vyvlastnenia

Podmienky vyvlastnenia upravuje Zákon o vyvlastnení v ustanovení § 2 a § 3 a sú formulované v súlade s právami zakotvenými v Listine základných práv a slobôd a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako zákon zohľadňuje podmienky vyvlastnenia zakotvené v zákone č. 46/1960 Zb. Občiansky zákonník v platnom a účinnom znení. V súlade s ustanovením § 2 Zákona o vyvlastnení vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Dôležitou podmienkou je, že vyvlastnenie musí byť vykonané vždy za primeranú náhradu a samotnému vyvlastneniu musí v zásade predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov a až následne môže dôjsť k samotnému procesu vyvlastnenia.

Verejný záujem

Vyvlastnenie je prípustné len vo verejnom záujme, pričom tento záujem musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní. Verejný záujem je definovaný v osobitných zákonoch, ktoré upravujú rôzne druhy stavieb a účely vyvlastnenia. Medzi verejné záujmy patrí napríklad výstavba diaľnic, ciest, železníc, vodohospodárskych diel, a iných stavieb, ktoré slúžia pre všeobecné blaho spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a vyplatenie podielu na zisku

Primeraná náhrada

Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku alebo stavby v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Cieľom vyvlastnenia je získať pozemok na využitie na daný účel alebo ním môže byť umožnenie užívania pozemku alebo stavby zriadením vecného bremena. Zákon ustanovuje, že vyvlastňovaný pozemok musí spĺňať požadované kritériá, a to predovšetkým, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť ináč, najmä nie na inom pozemku. Podmienkou je, aby sa vyvlastnilo len v takej výmere, koľko je nevyhnutne pre daný cieľ potrebné, teda v nevyhnutnom rozsahu. Závažnou podmienkou vyvlastnenia je, aby sa navrhovateľ vopred pokúsil o dohodu s vlastníkom. Musí dať vlastníkovi ponuku a potom preukázať, že vlastník pozemku s ponukou nesúhlasí (napríklad neodpovie na písomnú ponuku).

Zákon o vyvlastnení primárne ustanovuje, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Čo sa považuje za účelne vynaložené náklady definuje Zákon o vyvlastnení, a sú to napr. súdne a správne poplatky, náklady na presťahovanie majetku a pod.

Alternatívne formy náhrady

Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniazoch poskytnúť náhradný pozemok. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.Zákon o vyvlastnení tak umožňuje tri spôsoby náhrady za vyvlastnenie, a to poskytnutie peňažnej náhrady, poskytnutie náhradného pozemku a poskytnutie náhradnej stavby. Pri poskytnutí náhradnej stavby alebo náhradného pozemku sa vyžaduje súhlas vyvlastneného s touto formou náhrady, resp. Zákon o vyvlastnení neumožňuje poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku alebo náhradnej stavby v prípade, ak ide o vyvlastnenie tzv.

Dohoda pred vyvlastnením

Pre osobu, v ktorej prospech sa pozemok vyvlastní, zákon používa legislatívne označenie vyvlastniteľ. Gramatický výklad paragrafového znenia Zákona o vyvlastnení deklaruje to, že vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody, a až keď zo strany vlastníka dôjde k zamietnutiu, resp. neprijatiu dohody, potom môže dôjsť k vyvlastneniu.

Postup vyvlastňovacieho konania

Je to administratívne konanie, rozhodne nevyvlastňuje súd ani notár. Vyvlastňuje, a teda vyvlastňovacím orgánom je podľa stavebného zákona stavebný úrad. Táto kompetencia teda prislúcha odboru životného prostredia okresného úradu. Zákon určuje procesné povinnosti pri vyvlastňovacom konaní. Konanie sa začína na návrh, v prípade fyzickej osoby, potom tej, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účely, na ktoré sa vyvlastňuje. Prerokovanie návrhu na vyvlastnenie na stavebnom úrade je povinné, stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred. V zákone je dôležité upozornenie, že účastníci musia byť vopred upovedomení o tom, že námietky voči návrhu možno podať najneskôr na ústnom pojednávaní, potom sa už na ne nebude brať zreteľ.

Prečítajte si tiež: Možnosti vyplatenia dôchodku z Anglicka predčasne

Dokumentom, ktorý dokladuje fakt vyvlastnenia, teda zmeny vo vlastníckych právach, je rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydáva stavebný úrad. O náhrade sa možno dohodnúť, ak nedôjde k dohode, výšku náhrady určuje stavebný úrad vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Ak počas vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.

Účastníci konania

Vzhľadom na to, že sa v súčasnosti ešte kompletizuje evidencia o vlastníkoch pozemkov, zákony zverili starostlivosť o tieto pozemky pri poľnohospodárskej pôde Slovenskému pozemkovému fondu a pri lesnej pôde lesnej organizácii. V praxi teda môže dôjsť k tomu, že sa budú vyvlastňovať pozemky doteraz neidentifikovaných vlastníkov. V oboch uvedených prípadoch sú dôležité ustanovenia zákona o vyplatení náhrady za vyvlastnený pozemok. Platí všeobecné zákonné pravidlo, že vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu. Náhrada, ktorú nemožno v týchto prípadoch vyplatiť, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve či súdne konanie, alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnený pozemok, s ktorým nakladá.

Rozhodnutie o vyvlastnení

Keď sa náhrada určuje v peniazoch, stavebný úrad rozhodne vo výške ceny zistenej podľa cenovej vyhlášky. Je to vyhláška ministerstva financií, pôvodné znenie č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov s viacerými doplnkami a zmenami. Základné údaje o cenách pozemkov sú určené v § 15 vyhlášky, avšak v prílohe vyhlášky sú ďalšie údaje o znižovaní týchto cien podľa vlastností oceňovaného pozemku. Aj pri zriadení vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne primeraná náhrada. Náhradu poskytuje ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo vecné bremeno. Vyvlastnením prešlo vlastnícke právo na vyvlastniteľa dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Toto rozhodnutie sa musí zapísať do evidencie nehnuteľností a záznam na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vykoná katastrálny úrad, a to na základe tohto dokumentu, ktorý správe katastra zasiela stavebný úrad.

Revokácia vyvlastňovacieho rozhodnutia

V súvislosti s vyvlastňovaním sa stretávame s procesným úkonom, ktorý nazývame revokácia vyvlastňovacieho rozhodnutia. Je to právo pôvodného vlastníka (vyvlastneného) domáhať sa zrušenia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Zákon určuje podmienky. Predovšetkým vyvlastnený pozemok možno užívať len na účely, na ktoré bol vyvlastnený, a navyše nový vlastník musí začať tento pozemok užívať najneskôr v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení, táto lehota nesmie byť dlhšia ako 2 roky. Tieto ustanovenia zákona sú dôležité vtedy, ak sa mešká so začatím výstavby, pre ktorú bolo rozhodnutie o vyvlastnení vydané. Otázkou je, čo to znamená, že sa musí začať so stavbou. Je to povinnosť začať stavať, teda nielen navoziť napríklad stavebný materiál a na pozemku vytvoriť skladisko. Treba začať stavať, t. j. treba prinajmenšom vykopať základy. Ak vyvlastniteľ nezačne do určenej lehoty s užívaním pozemku na daný vyvlastnený účel, pôvodný majiteľ (vyvlastnený) alebo jeho právny nástupca má právo podať na stavebný úrad žiadosť o revokáciu, keď stavebný úrad zruší úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k tomuto pozemku. Takúto žiadosť o revokáciu možno podať len do šiestich mesiacov od uvedenej lehoty.

Dôležitosť právnej ochrany

Vlastnícke právo je jedno zo základných ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje ochranu v čl. 20 ods. 1 Ústava Slovenskej republiky. Môže dôjsť k prípadom, keď je toto právo potrebné obmedziť, a to najmä z dôvodu zabezpečenia potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva či verejného záujmu. Dochádza teda k vyvlastneniu ako najzávažnejšiemu zásahu do vlastníckych práv osôb, čím je spôsobený prechod práva z predchádzajúceho vlastníka na nového. K vyvlastneniu dochádza po kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Zároveň platí, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktorý sa preukazuje vo vyvlastňovacom konaní a rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Za vyvlastnenie musí byť poskytnutá primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch alebo ak s tým vyvlastňovaný súhlasí, náhrada vo forme náhradného pozemku alebo náhradnej stavby.

Prečítajte si tiež: 3. pilier a invalidita: Kedy a ako môžete získať peniaze jednorazovo

tags: #vyplatenie #nahrady #za #vyvlastnenie #podmienky #a