Premlčanie podľa Občianskeho zákonníka: Podmienky a Zmeny v Novom Návrhu

Premlčanie je dôležitý právny inštitút, ktorý ovplyvňuje vymáhateľnosť práv a povinností. V tomto článku sa pozrieme na to, čo premlčanie znamená, ako je upravené v súčasnom Občianskom zákonníku a aké zmeny prináša návrh nového Občianskeho zákonníka.

Čo je premlčanie?

Premlčanie nastáva vtedy, keď veriteľ nevykoná svoje právo voči dlžníkovi na súde v zákonom stanovenom čase. Po uplynutí tejto lehoty sa právo považuje za premlčané. Dlžník sa potom môže brániť námietkou premlčania, čo vedie k zániku súdnej vymáhateľnosti práva, hoci samotné právo nezaniká. Súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. Ak dlžník námietku nevznesie, súd na premlčanie neprihliada a môže veriteľovi priznať právo aj napriek uplynutiu premlčacej doby.

Právna úprava premlčania

Premlčanie je upravené vo viacerých zákonoch, pričom pre podnikateľov je najdôležitejšia úprava v Občianskom a Obchodnom zákonníku. V súčasnosti existuje rozdielna právna úprava pre občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy.

Premlčanie podľa Občianskeho zákonníka

Podľa Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva okrem vlastníckeho práva. Všeobecná premlčacia doba je tri roky a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, teda uplatniť na súde podaním žaloby. Dohoda o inej dĺžke premlčacej doby, než akej ustanovuje zákon, je neplatná. Pre rôzne práva sú dĺžky premlčacej doby a okamihy začiatku ich plynutia upravené odlišne, napríklad pri právach na plnenie z poistenia je premlčacia doba jeden rok po poistnej udalosti.

Premlčanie podľa Obchodného zákonníka

Obchodný zákonník upravuje premlčanie v podnikateľských vzťahoch. Podľa neho sa premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov okrem práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Nepremlčujú sa nemajetkové práva, ako napríklad právo k obchodnému menu alebo obchodnému tajomstvu. Všeobecná premlčacia doba je štvorročná. Pri osobitných právach je dĺžka premlčacej doby rôzna, napríklad pri spôsobenej škode na dopravovaných veciach je premlčacia doba jeden rok. Obchodný zákonník umožňuje predĺženie premlčacej doby na základe písomného vyhlásenia strany, voči ktorej sa právo premlčuje, avšak celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala plynúť po prvý raz. Skrátenie premlčacej doby je možné iba pri premlčaní pri zmluve o budúcej zmluve.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Premlčanie v novom Občianskom zákonníku

Nový Občiansky zákonník, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese, navrhuje výrazné zjednodušenie právnej úpravy premlčania. Cieľom je zjednotiť režim občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Predmet premlčania

Podľa nového Občianskeho zákonníka budú premlčaniu podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon. Nebudú sa teda premlčovať subjektívne práva ako také. Nárok je definovaný ako právo domáhať sa plnenia zo záväzku, teda právo jednej osoby požadovať od druhej, aby niečo konala alebo opomenula. Príkladom je právo na náhradu škody, právo na vydanie veci alebo právo na plnenie z kúpnej zmluvy.

Všeobecná premlčacia lehota

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Táto lehota vychádza z dnešnej úpravy Občianskeho zákonníka. Dôvodom pre uprednostnenie trojročnej lehoty pred štvorročnou z Obchodného zákonníka je rýchlosť súčasného života, ktorá vyžaduje, aby boli práva uplatňované čo najskôr. Trojročná lehota sa uplatní len vtedy, ak pre konkrétny nárok nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.

Dohoda o premlčacej lehote

Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu, než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov. Toto umožní stranám prispôsobiť dĺžku premlčacej lehoty ich konkrétnym potrebám. Je však dôležité mať na pamäti, že premlčaciu lehotu nebude možné písomnou dohodou skrátiť pod 1 rok ani ju predĺžiť nad 10 rokov.

Začiatok premlčacej lehoty

Východiskom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je aktuálne platný Občiansky zákonník. V novom znení sa uvádza, že premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak. Pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak nebude ustanovené inak.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Účinky premlčania

Nový Občiansky zákonník jednoznačne určí, že uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba odmietnuť plniť. Nebude sa však môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Premlčanie práva na náhradu škody

Aktuálne platný Občiansky zákonník a Obchodný zákonník rozlišujú pri premlčaní práva na náhradu škody subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu.

Súčasná právna úprava

Podľa platného Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná (pri škode spôsobenej úmyselne až desaťročná) a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody (to neplatí pri škode na zdraví).

Podľa aktuálne platného Obchodného zákonníka je pri náhrade škody subjektívna premlčacia doba štvorročná (ako všeobecná premlčacia doba) a rovnako plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Objektívna premlčacia doba je najviac desaťročná a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody.

Nová právna úprava

Nový Občiansky zákonník bude vychádzať z koncepcie aktuálnej právnej úpravy a taktiež bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná (ako všeobecná premlčacia lehota) a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude, rovnako ako teraz, viazaný na deň vzniku škody (okrem nároku na náhradu škody na zdraví alebo nároku na náhradu škody pri usmrtení).

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Príklad

Adam mal zaparkované auto na parkovisku pred bytovkou a dňa 15.5.2025 mu ho niekto poškodil (oškrel). Túto škodu si však všimol až 30.5.2025, kedy zistil, že ju neúmyselne spôsobil jeho sused Juraj. Subjektívna premlčacia doba/lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala Adamovi plynúť dňa 30.5.2025 (t. j. odo dňa keď sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá) a uplynie (nárok sa premlčí) za 2 roky dňa 30.5.2027 (po novom za 3 roky dňa 30.5.2028). Objektívna premlčacia doba/lehota začala plynúť Adamovi už 15.5.2025 (t. j. odo dňa vzniku škody) a uplynie za 3 roky dňa 15.5.2028 (po novom za 10 rokov dňa 15.5.2035).

Dôležitosť premlčania

Premlčanie je právny inštitút, ktorý (pri uplatnení námietky premlčania) spôsobuje zánik možnosti autoritatívneho vynútenia povinnosti dlžníka splniť veriteľovi svoj záväzok. Dĺžka premlčacej doby je tak podstatná ako pre dlžníka (ktorý si po jej uplynutí môže uplatniť námietku premlčania a de facto sa tak zbaviť svojej povinnosti plniť) tak aj pre veriteľa, ktorý si musí dať pozor na to, aby si svoj nárok uplatnil na súde pred jej uplynutím. Samotná dĺžka premlčacej doby potom bude závisieť od druhu a povahy právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.

tags: #premlčanie #podľa #občianskeho #zákonníka #podmienky