
Dobrovoľné dražby predstavujú dôležitý nástroj v právnom systéme, ktorý umožňuje veriteľom uspokojiť svoje pohľadávky. Avšak, táto oblasť je komplexná a zahŕňa množstvo právnych aspektov, vrátane premlčania pohľadávok a záložného práva. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o týchto aspektoch v kontexte slovenského práva.
Dobrovoľné dražby sú upravené Zákonom o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona ide o verejné konanie, ktoré sa uskutočňuje na základe návrhu navrhovateľa. Účelom dražby je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby na osobu, ktorá urobí najvyššie podanie, teda na vydražiteľa, ak včas zaplatí sumu, za ktorú predmet dražby vydražil.
Záložný veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, zákon mu ukladá povinnosť uviesť vo vyhlásení pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, ktorej výkon záložného práva navrhuje.
Dražobník je povinný zaslať oznámenie o dražbe zákonom stanoveným subjektom, vrátane dlžníka záložného veriteľa a vlastníka predmetu dražby, ak vlastník nie je totožný s dlžníkom. Záložca je tak informovaný o skutočnosti, že sa uskutoční dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bude záloh.
Občiansky zákonník v § 151j ods. 2 uvádza, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Dôležité je, aby pohľadávka nebola premlčaná v čase zabezpečenia záložným právom a jej premlčanie nastalo až po vzniku záložného práva.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, ale záložné právo premlčané nie je, záložný veriteľ môže speňažením zálohu uspokojiť svoju premlčanú pohľadávku. V takomto prípade sa záložca nemôže brániť námietkou premlčania.
Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka trojročná. Lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvýkrát. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa tak nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka.
Ak záložca uplatní námietku premlčania záložného práva, záložný veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva. Osobou oprávnenou na uplatnenie námietky premlčania záložného práva je len záložca, a to do momentu výkonu záložného práva, teda do udelenia príklepu licitátora.
Záložca by mal uplatniť námietku premlčania pred ukončením dobrovoľnej dražby, teda do príklepu licitátora. Ak sa záložca nedovolá premlčania záložného práva pred tým, ako bolo právo vykonané, nemožno sa domáhať zrušenia následkov už vykonaného práva.
Rozsudok Okresného súdu Košice okolie zo dňa 3. februára 2013 konštatuje, že záložca sa môže dovolať premlčania najneskôr v deň konania dražby. Po výkone práva námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Košice.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Účinky príklepu licitátora zanikajú ku dňu príklepu, ak vydražiteľ zmarí dražbu alebo ak súd určí dražbu za neplatnú. Prostriedkom právnej ochrany je žaloba o určenie neplatnosti dražby. Neplatnosť dražby posudzuje súd v civilnom sporovom konaní. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá tým, že pri dražbe boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách alebo v prípade, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Lehota na uplatnenie žaloby je prekluzívna, trojmesačná odo dňa udelenia príklepu licitátora.
Záložca sa môže domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby, avšak len zo zákonom stanovených dôvodov, nie z dôvodu, že dražbou bolo vykonané premlčané záložné právo.
Pohľadávka predstavuje oprávnenie veriteľa požadovať od dlžníka plnenie. Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou, avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.
Je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal.
Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon definuje okruh aktívne legitimovaných osôb veľmi široko, preto osobou oprávnenou na podanie žaloby nie je len pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté.
Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Lehota na uplatnenie práv na súde je prekluzívna, to znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká a osoba, ktorej práva boli dražbou porušené, už nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv.
Výnimkou sú prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.
Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby. Uplynutie trojmesačnej lehoty na jej podanie nie je preto možné obísť podaním žaloby podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu.
Osoba, ktorá podala na súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu, že v predmetnej veci začalo súdne konanie. Okresný úrad o tejto skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva. Existencia poznámky je v tomto prípade veľmi dôležitá, pretože právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osoby, ktoré na základe zmluvy nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Ak by sa tretia osoba stala dobromyseľným nadobúdateľom pred vyznačením tejto poznámky v katastri nehnuteľností, nemalo by súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby žiadny význam. Právny poriadok totiž chráni práva dobromyseľne nadobudnuté tretími osobami, za predpokladu že sa jedná o prevod od vlastníka (až do rozhodnutia súdu je právoplatným vlastníkom vydražiteľ).
V zmysle podanej žaloby súd skúma, či bola záložná zmluva, na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva, platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Existuje množstvo dôvodov pre určenie neplatnosti dražby, napríklad:
Ak sa niektorá časť priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú. Rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu, a to ku dňu príklepu, čo v praxi znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.
Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Vydražiteľ je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby predchádzajúcemu vlastníkovi - záložcovi. Ak si záložca a vydražiteľ majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť. Dražobník je tiež povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy.
Záložný veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to aj v prípade premlčanej pohľadávky, ak nebolo premlčané záložné právo. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, záložca má právo uplatniť námietku premlčania pred ukončením dražby. V prípade sporu je možné domáhať sa neplatnosti dražby na súde, avšak len zo zákonom stanovených dôvodov. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti v procese dobrovoľnej dražby, aby sa predišlo možným právnym komplikáciám.
V roku 2014 si osoba kúpila stavebný pozemok a riadne uhradila kúpnu cenu. Developer sľúbil zriadiť inžinierske siete a prístupovú cestu v roku 2015 v rámci kúpnej ceny za pozemok. Avšak, tento sľub nebol zahrnutý do kúpnej zmluvy. Developer priviedol inžinierske siete k lokalite a dobudoval cestu v roku 2016, ale potom ponúkal pripojenie za poplatok.
Osoba uzavrela s developerom zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala splatiť do konca roku 2017 dohodnutý poplatok za prípojky a cestu. Developer súhlasil s tým, že nemusí uhradiť poplatok hneď, trval však na zriadení záložného práva na zabezpečenie svojej pohľadávky, ktoré bolo zriadené v marci 2016. Poplatok do konca roku 2017 nebol uhradený.
Developer požiadal o úhradu poplatku za prípojky a cestu až v marci 2021. Osoba odpovedala, že jeho pohľadávka je premlčaná. Developer tvrdí, že záložné právo, ktoré pohľadávku zabezpečuje je vecné právo a nemôže sa premlčať a hrozí výkonom záložného práva dražbou pozemku.
Tvrdenie, že záložné právo sa nemôže premlčať, nie je pravdivé. Záložné právo, tak ako každé majetkové právo okrem vlastníckeho práva, podlieha premlčaniu a premlčí sa v trojročnej premlčacej dobe. Podľa §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepremlčuje len vlastnícke právo.
Z otázky vyplýva, že pohľadávka developera na zaplatenie poplatku za zriadenie prípojok k inžinierskym sieťam a za vybudovanie prístupovej cesty bola splatná 31.12.2017. Rovnako sa premlčalo aj záložné právo, ktoré zabezpečovalo pohľadávku developera.
Ak developer začne vykonávať dražbu, je dôležité, aby osoba po začatí dražby čo najskôr vzniesla námietku premlčania záložného práva. Ak by sa tak nestalo a dražba by pokračovala, je potrebné, aby osoba podala návrh na súd a domáhala sa určenia, že záložné právo je nevykonateľné vzhľadom na to, že sa dovolala premlčania.
Pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu škody, ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že sa právo náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví je predpoklad, že došlo zo strany zdravotníckeho zariadenia k porušeniu právnej povinnosti, resp. k tomu, že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle de lege artis medicinae.
Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany účastníkov exekučného konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, príp., kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva.
Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu.
Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1 OZ. Tým však nedochádza k zániku práva, ale len k jeho oslabeniu, ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Nárok naďalej trvá ako naturálna obligácia.
#
tags: #premlcanie #pohladavky #drazba #zakon