Inventarizácia v Účtovníctve: Základný Nástroj pre Overenie Stavov Majetku a Záväzkov

Účtovníctvo každej spoločnosti musí byť vedené správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Predpokladom preukázateľnosti účtovníctva je inventarizácia. Inventarizáciou sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, a preto by mala byť v účtovných jednotkách organizačne upravená internou smernicou, ktorá obsahuje najmä harmonogram prác, termíny, inventúrne komisie a ich právomoc a zodpovednosť pri inventarizácii.

Povinnosť a Ciele Inventarizácie

Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Cieľom alebo hlavnou úlohou inventarizácie je overiť, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Okrem inventarizácie majetku a záväzkov zákon vyžaduje aj inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov.

Druhy Inventarizácie

Inventarizáciu majetku a záväzkov možno členiť na povinnú (obligatórnu) a dobrovoľnú (fakultatívnu). Povinná inventarizácia sa z hľadiska jej väzby na účtovnú závierku člení na inventarizáciu riadnu a mimoriadnu.

• Riadna inventarizácia sa vykonáva ku dňu zostavenia riadnej účtovnej závierky, ktorým je posledný deň účtovného obdobia, t. j. 31. december kalendárneho roka, ak účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo k inému dátumu, ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. ak hospodársky rok je od 1. 7. bežného roka do 30. 6. nasledujúceho roka, potom 30. 6.
• Mimoriadna inventarizácia sa zostavuje pri zostavovaní mimoriadnej účtovnej závierky, zvyčajne je to pri ukončení činnosti účtovnej jednotky z dôvodu vstupu do likvidácie, vyhlásenia konkurzu, splynutia, zlúčenia či rozdelenia účtovnej jednotky. Mimoriadna inventarizácia sa môže zostavovať aj pri iných udalostiach účtovnej jednotky, napr.

Metódy Inventúry

Inventúrou sa rozumie zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov k určitému dňu (napr. inventúra tovaru na sklade k 31. 12.). Inventúra majetku a záväzkov môže byť fyzická alebo dokladová. Ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

• Fyzická inventúra spočíva v prepočítaní, premeraní alebo prevážení majetku.
• Dokladová inventúra sa vykonáva tak, keď sa správnosť zostatku účtu overuje prostredníctvom účtovných dokladov, ktoré ho tvoria. V praxi často dochádza aj k tzv. odsúhlasovaniu zostatkov vykázaných na účtoch pohľadávok a záväzkov. Ide o písomné požiadanie jednotlivých odberateľov a dodávateľov o potvrdenie správnosti otvorených (neuhradených) položiek.

Pojem inventarizácie zahŕňa celý súbor prác, spojený s prípravou a zistením skutočného stavu majetku a záväzkov (inventúra), s vyhotovením inventúrnych súpisov, inventarizačných zápisov, prehľadu inventarizačných rozdielov a s vypracovaním návrhu na ich vyrovnanie.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Časový Harmonogram Inventarizácie

V súlade s § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve a s prihliadnutím na § 17 zákona o účtovníctve (účtovná závierka) je možné určiť termíny, ku ktorým je potrebné inventarizáciu vykonať. Riadnu účtovnú závierku účtovná jednotka zostavuje ku koncu účtovného obdobia, ktorým môže byť kalendárny rok (k 31. 12.), alebo ku koncu účtovného obdobia, ktorým je hospodársky rok (iný dátum ako k 31. 12., napr. k 31. 5. kalendárneho roka). Ak účtovná jednotka zostavuje priebežnú účtovnú závierku, napr. v prípade likvidácie alebo konkurzu, pre potreby jej zostavenia sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve.

• Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nie je možné vykonať ku dňu zostavenia účtovnej závierky (napr. k 31. 12. kalendárneho roka), je možné vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia (t. j. Ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a vykoná inventarizáciu napr. k 30. 11. 2022, potom stav zistený k tomuto dátumu musí upraviť o prípadné prírastky a úbytky za mesiac december tak, aby bol stav inventarizácie vykázaný aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky, teda k 31. 12. 2022. Ak účtovná jednotka vykoná inventarizáciu hmotného majetku k 31. 1. nasledujúceho účtovného obdobia (31. 1. 2023), potom musí zistený skutočný stav upraviť o prípadné prírastky a úbytky tak, aby sa vykázal stav majetku a záväzkov k 31. 12.
• Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, avšak podľa § 30 ods. 4 zákona o účtovníctve musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Zákonom č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2022, sa rozšírila možnosť vykonať inventarizáciu zásob aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, tak ako je to umožnené pri dlhodobom hmotnom majetku (§ 30 ods. Teda ak účtovná jednotka nevykoná inventarizáciu zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí svoju poslednú inventarizáciu zásob upraviť o prírastky a úbytky tak, aby preukázala stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (aby stav zásob bol inventarizáciou overený aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky).
• Fyzickú inventúru peňažných prostriedkov v hotovosti (v eurách i v cudzej mene) musí účtovná jednotka vykonať minimálne raz za rok, a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
• Inventarizáciu hmotného majetku musia účtovné jednotky vykonať aspoň raz za štyri roky. To znamená, že ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a naposledy vykonala inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku k 31. 12. 2018, potom ďalšiu musí vykonať k 31. 12. 2022. Účtovné jednotky však môžu vykonávať inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku aj každoročne, resp.

Inventúrne Súpisy a Inventarizačné Rozdiely

Skutočné stavy majetku a záväzkov a vlastného imania sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrne súpisy sú neoddeliteľnou súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky, spolu s účtovnými dokladmi. Súpisy sa musia archivovať 5 rokov a majú presne stanovené čo majú obsahovať podľa §30 odst. 2 zákona o účtovníctve. Po vykonaní inventarizácie musia členovia inventarizačnej komisie zhotoviť inventarizačný záznam o priebehu a výsledku inventúry.

Ak sa pri vykonávaní inventarizácie zistí rozdiel, inventarizačný rozdiel, musí sa pomenovať a vyrovnať. Zistené inventarizačné rozdiely je nutné posúdiť a zistiť príčiny ich vzniku. V účtovníctve platí zákaz kompenzácie, t. j. zákaz vzájomného započítavania položiek (§ 7 ods. 5 zákona). Inventarizačný rozdiel je rozdiel, kde sa nedá zistiť dôvod jeho vzniku. Pokiaľ sa identifikuje rozdiel a adresný dôvod jeho vzniku, nejde o inventarizačný rozdiel a náprava sa vykoná metodikou opravy chýb minulých rokov (§ 5 ods. 1, § 59 ods.

Inventarizácia Pohľadávok a Záväzkov

Inventarizácia pohľadávok sa vykonáva každoročne k termínu účtovnej závierky. Inventúra sa realizuje dokladovou formou. Odporúča sa, aby účtovná jednotka požiadala svojich dlžníkov o potvrdenie vykázaného stavu pohľadávky. Dôležité pri inventarizácii pohľadávok je posúdenie existencie a výšky pohľadávok, kontrola zaúčtovania prípadných úrokov z omeškania, overenie lehôt splatnosti, overenie doby vzniku pohľadávok vo vzťahu k premlčaným pohľadávkam, preskúmanie nakladania s nezaplatenými, resp. Pri inventarizácii je nutné posúdiť reálnosť ocenenia pohľadávok.

Inventarizácia záväzkov sa vykonáva tak ako inventarizácia pohľadávok každoročne k termínu účtovnej závierky. Inventúra sa realizuje dokladovou formou.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Premlčanie Pohľadávok

Podnikatelia majú eminentný záujem na tom, aby ich pohľadávky boli čo najskôr zinkasované. To platí v prvom rade u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (spravidla obchodné spoločnosti a družstvá), pretože pohľadávky sú u nich zdaniteľným výnosom. Napriek tomu sa nezriedka stane, že podnikateľ v účtovníctve zistí pohľadávku, ktorej už uplynula premlčacia lehota. Čo s ňou, ak v minulosti k tejto pohľadávke neboli tvorené ani daňové opravné položky? Ako môže účtovná jednotka túto pohľadávku vyradiť z účtovníctva a aký dopad to bude mať na daň z príjmov právnických osôb?

Premlčanie (lat. inveteratio, starý inštitút rímskeho práva) ako právny inštitút vzniká v dôsledku uplynutia zákonom ustanoveného času na vykonanie, uplatnenie práva s tým, že oprávnený subjekt (veriteľ) toto svoje právo nevykonal. V zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) je premlčanie upravené v § 100 až § 114, v zákone č. 53/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) zase v ustanoveniach § 387 až § 408. Všeobecná premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky, v obchodnom práve je zase všeobecná premlčacia doba až štvorročná.

Premlčanie (inveteratio) má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu, napr. Nárok oprávneného účastníka trvá aj po uplynutí premlčacej doby, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Z uvedeného vyplýva že, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, sťažuje sa ním však jeho vymáhateľnosť v prípade, že povinná osoba vznesie námietku premlčania, po uplynutí premlčacej doby. Spôsobí to oslabenie takéhoto práva, prípadne vyvolá neúčinnosť právneho úkonu. Právne následky premlčania nastávajú za podmienky, že si oprávnený subjekt neuplatnil svoje právo, pred uplynutím zákonom stanovenej doby.

Premlčanie možno charakterizovať ako kvalifikované uplynutie zákonom stanoveného času, premlčacej doby, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčaného práva súdnou cestou, pokiaľ dlžník vznesie tzv. námietku premlčania. Premlčanie upravujú viaceré právne predpisy. Zmyslom inštitútu premlčania je posilnenie princípu právnej istoty v právnych vzťahov, keďže „motivuje“ veriteľov, aby k uplatneniu svojho práva pristúpili včas a s dostatočnou starostlivosťou. Nejedná sa pritom o žiadnu novinku - už v rímskom práve platila zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým.

Právna úprava premlčania je osobitná pre obchodnoprávne vzťahy (v Obchodnom zákonníku) a pre občianskoprávne vzťahy (v Občianskom zákonníku). Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch sa aplikácia týchto právnych úprav môže prelínať, je posudzovaniu jednotlivých nárokov a otázke ich možného premlčania potrebné vždy venovať primeranú pozornosť.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Premlčaniu nepodliehajú všetky práva. Podľa občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. V prípade záložných práv platí, že tieto sa nepremlčia skôr ako zabezpečená pohľadávka, čo súvisí s ich akcesorickou povahou. Podľa obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva z (obchodných) záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Dĺžka Premlčacej Doby

Premlčacia doba je zákonom stanovený časový úsek, počas ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho práva voči dlžníkovi súdnou cestou. Rozoznávame viacero „druhov“ premlčacích dôb. Predovšetkým sa jedná o tzv. všeobecnú a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba sa uplatní všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu. Kým v prípade občianskoprávnych vzťahov je premlčacia doba 3 roky, v prípade vzťahov obchodno-právnych predstavuje 4 roky.

Podľa obchodného zákonníka môže navyše strana, voči ktorej sa právo premlčuje, písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane. Celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Bez ohľadu na iné ustanovenia zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Začiatok a Trvanie Premlčacej Doby

Na to, aby bolo možné stanoviť, či k premlčaniu skutočne došlo, je okrem dĺžky príslušnej premlčacej doby potrebné poznať aj pravidlá súvisiace so začatím jej plynutia a trvaním.

Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť. Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou. Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Pri práve na náhradu škody začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe vlastníckeho práva. Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.

Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo dňa, keď zásielka bola doručená. Pre škodu vedome spôsobenú platí všeobecná premlčacia doba.

Zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by v dôsledku dĺžky príslušného konania došlo až po jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania a pretrhnutia premlčacej doby. Zjednodušene platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (spočíva). Ak je následne právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu právo priznané veriteľovi, premlčacia doba sa preruší (pretrhne) a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Okrem toho zákon rozoznáva špecifické prípady, kedy premlčacia doba vôbec nezačne plynúť, resp. neskončí až do okamihu stanoveného zákonom.

Následky Premlčania

Premlčaním nedochádza k zániku práva ako takého, ale k zániku tzv. právneho nároku. To znamená, že samotné právo síce nezanikne, avšak oslabí sa jeho vymáhateľnosť - stáva sa z neho tzv. naturálne právo. Pokiaľ dlžník vznesie v rámci súdneho konania námietku premlčania, premlčané právo súd nemôže veriteľovi priznať. To, samozrejme, dlžníkovi nebráni, aby svoj záväzok splnil dobrovoľne - v takomto prípade by v dôsledku prijatia premlčaného záväzku na strane veriteľa nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Je potrebné si uvedomiť, že k premlčaniu síce dochádza priamo zo zákona, avšak súd na túto právnu skutočnosť prihliadne až na námietku dlžníka vznesenú v rámci jeho procesnej obrany.

Preklúzia

Od premlčania je potrebné odlišovať tzv. preklúziu, t. j. zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase. K preklúzii dochádza výlučne v prípadoch stanovených zákonom (napríklad záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy). Na zánik práva súd prihliada aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Ak by dlžník splnil veriteľovi prekludovaný dlh, na strane veriteľa by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie by dlžník mohol požadovať.

Odpis Pohľadávok

Pri nakladaní s pohľadávkami v praxi nastávajú situácie, keď daňový subjekt uvažuje čo s pohľadávkami, pri ktorých je len malé riziko, že ich vymôže. Uvažuje s odpisom pohľadávok, čo predstavuje priame zníženie hodnoty pohľadávky s premietnutím odpísanej sumy do nákladov. V tomto prípade ide o to, či to bude náklad daňovo uznaný alebo odpísaná pohľadávka nebude pre daňové účely daňovo uznaná a bude položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia, čo má priamy vplyv na vykázaný základ dane.

#

tags: #premlčanie #pohľadávky #inventarizácia #účtovníctvo